Túra

Zaniknuté dediny (2) – Mochovce

26. 02. 2020
Keď sme o pár dni po návšteve Horných Opatoviec rozmýšľali kam ísť, padol návrh na návštevu ďalšej zaniknutej obce. Prečo nie?! Komíny jadrovej elektrárne sme vždy obzerali len z diaľky, nedávno sme si pozreli dva zaujímavé filmy o Černobyle, tak si treba jadrovú hrozbu pozrieť aj na vlastné oči. Samozrejme, zase sme to spojili aj s menšou turistikou a pár kamarátov sa pridalo.

Rozhodli sme sa prejsť Kozmálovské vŕšky, ktoré Hron oddelil od svojho materského pohoria Štiavnické vrchy. Kozmálovské vŕšky sú predzvesťou tzv. Slovenskej brány, od ktorej začína skutočné (hornaté) Slovensko. Vždy keď cestujem z Bratislavy, nesmierne sa teším na tento úsek.

Trasa

Kozárovce – Skala – Lipník – Plešovica – Vlčí vrch – Veľká Vápenná – Mochovce

Prvého decembra sme vystúpili v Kozárovciach z vláčika. Bolo bez snehu, ale ráno bolo mrazivé, ako sa na decembrové ráno patrí. Prešli sme kúsok dedinou a odbočili ulicou vľavo. Na poľnej ceste sme spomalili. Srieň „obliekol“ trávu a rastliny do nádherných svadobných šiat, a tak sme fotili. Mrzelo ma, že som nezobrala makráč.

Na okraji zarasteného návršia nás privítal transparent a pekné drevené smerovky. Neboli však určené nám, ale skautom, ktorí tu v lete mali svoj skautský tábor. Ešte viac nás potešil upravený chodník na návršie, vďaka nemu sme sa nemuseli predierať cez husté chrapačiny. Skala príjemne prekvapila pekným kruhovým výhľadom. Jej východný okraj je však ukončený starým oploteným kameňolomom a k Lipníku sme sa predsa len museli predierať. Mapa síce sľubovala lesnú cestu, ale tú už pohltila príroda, čiže chrapačiny. Potešili aspoň primrznuté bedle, ktoré spríjemnili priečny úsek našej cesty. Vyšli sme rovno do záhradkárskej osady. Kedysi na tomto mieste stálo staroslovanské hradisko Festunok. Rozrastajúce sa záhradky pomaly zakrývajú aj posledné stopy po hradisku.

Plešovica

Cez záhradkársku osadu sme sa dostali do Lipníka. Lipník je moderné sídlisko mesta Tlmače. Dokonca aj kostol je moderný, tak trochu symbolizuje atómový vek. Prešli sme k cintorínu, kde ma zaujal drevený skelet pripravený pre nejakú tabuľu. Žeby sa tu chystal nový náučný chodník? Od cintorína vedie lesná cesta, ktorá nás priviedla na vrchol Plešovice. Cez Plešovicu za Slovenského štátu viedla slovensko–maďarská štátna hranica.

Vrchol Plešovice je zarastený a stojí na ňom telekomunikačná veža. Na juhovýchodnej strane je zopár odlesnených skalnatých plôšok a na jednej je vyhliadková lavička. Po chvíli sme ju našli, ale lavička už doslúžila. Miesto je to však pekné, s výhľadmi na Podunajskú pahorkatinu, Horehroncami s obľubou nazývanú „Maďare“.

Tak sme sa tu chvíľu rozložili, dali si kávu a malé občerstvenie. Z Plešovice sme zišli k Malokozmálovskému potoku, prekrižovali štátnu cestu a štverali sa na Vlčí vrch. Uvažovali sme aj nad možnosťou prejsť do Mochoviec po štátnej ceste, ale vyhýbať sa autám nás nebaví a my sa radi túlame po lese. Odmenou nám bolo množstvo všakovakých zimných húb rôznych tvarov a farieb a nefalšovaná hrabovo-agátová divočina. Za Vlčím vrchom nás čakal ešte jeden vŕšok, Veľká Vápenná, na ktorej stojí vysielač. Tu sme sa naobedovali a dali sa na posledný úsek nášho putovania.

Mochovce

Zišli sme na cestu a pred sebou sme mali chladiace veže nového bloku elektrárne. Ich ohromná veľkosť trochu desila. Chvíľu sme išli po ceste, ale potom sme prešli bližšie k elektrárni. Celá elektráreň je obohnaná vysokým plotom, na ktorom visia tabuľky zo zákazom vstupu a fotografovania. No neviem, čo dôležité by sa dalo odfotiť cez vysoký plot. Okrem toho, na internete je plno fotiek aj z interiéru elektrárne. Necítili sme sa príjemne a hlavne sme si boli vedomí, že kamery nás neustále sledujú. Osobne som bola rada, keď sme boli opäť na štátnej ceste. Ňou sme sa o chvíľu dostali k cintorínu zaniknutej obce Mochovce.

Cintorín je rozľahlý, je v ňom ešte veľa náhrobných pomníkov. Nečudo, veď obec zanikla až v roku 1981. Cintorín je oplotený, vykosený, a aj keď ho od elektrárne oddeľuje vysadený hustý lesík, vysoké chladiace veže pôsobia desivo. Dlho sme sa tu preto nezdržali a kráčali sme radšej ku kalvínskemu kostolu. Medzi cintorínom a kostolom stála kedysi dedina. Dnes je tu široké pole, nad ktorým sa tiahnu drôty vysokého napätia. Kostol stojí na okraji poľa, za ním solárne panely a nad ním atómová elektráreň Mochovce. Kontrasty doby.

Prvá písomná zmienka o obci je z konca 13. storočia. Žili ti predovšetkým občania maďarskej národnosti, zopár Slovákov, Rómov a Židov. Po II. svetovej vojne sa sem prisťahovalo tridsaťdva slovenských rodín. Obec sa hospodársky vzmáhala, no v roku 1973 prišlo rozhodnutie o výstavbe jadrovej elektrárne a s ním stavebná uzávera. 488 obyvateľov si muselo nájsť nový domov a v roku 1981 obec prestala oficiálne existovať. Ľudia dostali byty a dobre platenú prácu, tak tento exodus nebol taký bolestivý ako v Horných Opatovciach. A hlavne – neprišli o zdravie.

Malá perlička. Čakali sme pred elektrárňou na autobus, keď sa z elektrárne vyrojil zástup pracujúcich z dopoludňajšej smeny. V autobuse sme však sedeli iba sami. Všetci zamestnanci nasadli do áut. Následne sme zistili, že od nového cestovného poriadku bude spoj zrušený. Pokrok nezastavíš!

Seriál o zaniknutých dedinách

Fórum 13 príspevkov
Zaniknuté dediny (2) – Mochovce 06/03/20 13:12 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Tribeč sever (3): okruh z Klížskeho Hradišťa Ráno sa odvezieme do Klížskeho Hradišťa, po modrej značke vyjdeme na Vrchhoru a Michalov vrch. Potom bez značky prejdeme na Belov vrch a ďalej na západný výbežok Malého Vracova, vyjdeme na Veľký Vracov. Vrátime sa na Vrchhoru a z nej zbehneme na divoko na Malú Suchú, prípadne aj Veľkú Suchú a Malú Ostrú a vrátime sa do Kížskeho Hradišťa. 13/05/20 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Tribeč sever (2): Oselný a Hrubý vrch a Veľká Ostrá Odvezieme sa autobusom na poslednú zastávku vo Veľkých Uherciach (na mape je zakreslená pod vodnou nádržou), prejdeme okolo nádrže a zelená značka nás dovedie cez Vojtechov na Oselný vrch. Z Oselného vrchu po značke sa presunieme pod Hrubý vrch, tu ju opustíme a vyjdeme na Hrubý vrch, cez sedielko sa prešvihneme na Veľkú Ostrú, z nej zídeme opäť na zelenú značku a severnou rázsochou, ktorá je zakončená bezmenným kremencovým hrebienkom, zídeme do doliny Kamenného potoka, odtiaľ ešte vyjdeme na Dobrolínske (Dobrotínske) skaly a hrebeňom zelenou značkou sa vrátime do Veľkých Uheriec. 23/04/20 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Tribeč sever (1): Partizánske – Brodzany Je koniec marca, krásne jarné počasie a môžem iba snívať o nejakom viacdňovom pobyte niekde v slovenskej prírode. Život ľudí na Slovensku (nielen) limituje pandémia a výrazne obmedzuje aj naše turistické aktivity. A tak aspoň spomínam na náš posledný viacdňový pobyt. 15/04/20 Danka Tomášiková Tribeč
Najnovšie články na titulke
 
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. dnes Beata Okulińska Zaujímavosti
Túra Okruh k Červenému domčeku z Lozorna Červený domček na Lintavách je ikonické miesto, kde som už bola viackrát. Nedávno sme si ho vybrali ako cieľ okruhu po relatívne nových značkách z Lozorna, ktorými sme ešte nešli. Trasa je nenáročná, zaumienila som si, že si ju prejdem aj na bežkách, čo však vzhľadom na snehové podmienky v Malých Karpatoch začína vyzerať ako plán až na ďalšiu zimu, ak vôbec. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra NCH osadami Krásna nad Kysucou V článku by som vás chcela pozvať na nenáročnú prechádzku okolím horských osád patriacich ku Krásnu nad Kysucou. Niekoľko z nich sme po prvýkrát navštívili v októbri minulého roka počas pekného babieho leta. Osady sú roztrúsené v pohorí Javorníkov smerom k Vojtovmu vrchu a Kykuli. Trasu sme volili tak, aby sme si urobili okruh. včera Jana Bílešová Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaniknuté dediny (2) – Mochovce 06/03/20 13:12 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy (Kozmálovské vŕšky)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 350 m n. m. – Veľká Vápenná

    • min: 178 m n. m. – Kozárovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 535 m

    • klesanie: 481 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 01.12.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.3111 ° SŠ
      dĺžka: 18.536 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.25596 ° SŠ
      dĺžka: 18.45588 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kozárovce (vlak, bus)
      ATE Mochovce (bus) - Levice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.4 (0.54)