Túra

Zaniknuté dediny (2) – Mochovce

26.02.20
Keď sme o pár dni po návšteve Horných Opatoviec rozmýšľali kam ísť, padol návrh na návštevu ďalšej zaniknutej obce. Prečo nie?! Komíny jadrovej elektrárne sme vždy obzerali len z diaľky, nedávno sme si pozreli dva zaujímavé filmy o Černobyle, tak si treba jadrovú hrozbu pozrieť aj na vlastné oči. Samozrejme, zase sme to spojili aj s menšou turistikou a pár kamarátov sa pridalo.

Rozhodli sme sa prejsť Kozmálovské vŕšky, ktoré Hron oddelil od svojho materského pohoria Štiavnické vrchy. Kozmálovské vŕšky sú predzvesťou tzv. Slovenskej brány, od ktorej začína skutočné (hornaté) Slovensko. Vždy keď cestujem z Bratislavy, nesmierne sa teším na tento úsek.

Trasa

Kozárovce – Skala – Lipník – Plešovica – Vlčí vrch – Veľká Vápenná – Mochovce

Prvého decembra sme vystúpili v Kozárovciach z vláčika. Bolo bez snehu, ale ráno bolo mrazivé, ako sa na decembrové ráno patrí. Prešli sme kúsok dedinou a odbočili ulicou vľavo. Na poľnej ceste sme spomalili. Srieň „obliekol“ trávu a rastliny do nádherných svadobných šiat, a tak sme fotili. Mrzelo ma, že som nezobrala makráč.

Na okraji zarasteného návršia nás privítal transparent a pekné drevené smerovky. Neboli však určené nám, ale skautom, ktorí tu v lete mali svoj skautský tábor. Ešte viac nás potešil upravený chodník na návršie, vďaka nemu sme sa nemuseli predierať cez husté chrapačiny. Skala príjemne prekvapila pekným kruhovým výhľadom. Jej východný okraj je však ukončený starým oploteným kameňolomom a k Lipníku sme sa predsa len museli predierať. Mapa síce sľubovala lesnú cestu, ale tú už pohltila príroda, čiže chrapačiny. Potešili aspoň primrznuté bedle, ktoré spríjemnili priečny úsek našej cesty. Vyšli sme rovno do záhradkárskej osady. Kedysi na tomto mieste stálo staroslovanské hradisko Festunok. Rozrastajúce sa záhradky pomaly zakrývajú aj posledné stopy po hradisku.

Plešovica

Cez záhradkársku osadu sme sa dostali do Lipníka. Lipník je moderné sídlisko mesta Tlmače. Dokonca aj kostol je moderný, tak trochu symbolizuje atómový vek. Prešli sme k cintorínu, kde ma zaujal drevený skelet pripravený pre nejakú tabuľu. Žeby sa tu chystal nový náučný chodník? Od cintorína vedie lesná cesta, ktorá nás priviedla na vrchol Plešovice. Cez Plešovicu za Slovenského štátu viedla slovensko–maďarská štátna hranica.

Vrchol Plešovice je zarastený a stojí na ňom telekomunikačná veža. Na juhovýchodnej strane je zopár odlesnených skalnatých plôšok a na jednej je vyhliadková lavička. Po chvíli sme ju našli, ale lavička už doslúžila. Miesto je to však pekné, s výhľadmi na Podunajskú pahorkatinu, Horehroncami s obľubou nazývanú „Maďare“.

Tak sme sa tu chvíľu rozložili, dali si kávu a malé občerstvenie. Z Plešovice sme zišli k Malokozmálovskému potoku, prekrižovali štátnu cestu a štverali sa na Vlčí vrch. Uvažovali sme aj nad možnosťou prejsť do Mochoviec po štátnej ceste, ale vyhýbať sa autám nás nebaví a my sa radi túlame po lese. Odmenou nám bolo množstvo všakovakých zimných húb rôznych tvarov a farieb a nefalšovaná hrabovo-agátová divočina. Za Vlčím vrchom nás čakal ešte jeden vŕšok, Veľká Vápenná, na ktorej stojí vysielač. Tu sme sa naobedovali a dali sa na posledný úsek nášho putovania.

Mochovce

Zišli sme na cestu a pred sebou sme mali chladiace veže nového bloku elektrárne. Ich ohromná veľkosť trochu desila. Chvíľu sme išli po ceste, ale potom sme prešli bližšie k elektrárni. Celá elektráreň je obohnaná vysokým plotom, na ktorom visia tabuľky zo zákazom vstupu a fotografovania. No neviem, čo dôležité by sa dalo odfotiť cez vysoký plot. Okrem toho, na internete je plno fotiek aj z interiéru elektrárne. Necítili sme sa príjemne a hlavne sme si boli vedomí, že kamery nás neustále sledujú. Osobne som bola rada, keď sme boli opäť na štátnej ceste. Ňou sme sa o chvíľu dostali k cintorínu zaniknutej obce Mochovce.

Cintorín je rozľahlý, je v ňom ešte veľa náhrobných pomníkov. Nečudo, veď obec zanikla až v roku 1981. Cintorín je oplotený, vykosený, a aj keď ho od elektrárne oddeľuje vysadený hustý lesík, vysoké chladiace veže pôsobia desivo. Dlho sme sa tu preto nezdržali a kráčali sme radšej ku kalvínskemu kostolu. Medzi cintorínom a kostolom stála kedysi dedina. Dnes je tu široké pole, nad ktorým sa tiahnu drôty vysokého napätia. Kostol stojí na okraji poľa, za ním solárne panely a nad ním atómová elektráreň Mochovce. Kontrasty doby.

Prvá písomná zmienka o obci je z konca 13. storočia. Žili ti predovšetkým občania maďarskej národnosti, zopár Slovákov, Rómov a Židov. Po II. svetovej vojne sa sem prisťahovalo tridsaťdva slovenských rodín. Obec sa hospodársky vzmáhala, no v roku 1973 prišlo rozhodnutie o výstavbe jadrovej elektrárne a s ním stavebná uzávera. 488 obyvateľov si muselo nájsť nový domov a v roku 1981 obec prestala oficiálne existovať. Ľudia dostali byty a dobre platenú prácu, tak tento exodus nebol taký bolestivý ako v Horných Opatovciach. A hlavne – neprišli o zdravie.

Malá perlička. Čakali sme pred elektrárňou na autobus, keď sa z elektrárne vyrojil zástup pracujúcich z dopoludňajšej smeny. V autobuse sme však sedeli iba sami. Všetci zamestnanci nasadli do áut. Následne sme zistili, že od nového cestovného poriadku bude spoj zrušený. Pokrok nezastavíš!

Seriál o zaniknutých dedinách

Fórum 13 príspevkov
Zaniknuté dediny (2) – Mochovce 06/03/20 13:12 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (4) – Piesky V stredoveku boli Horné Uhry, čiže naše malé Slovensko, najvýznamnejšou hospodárskou oblasťou Uhorského kráľovstva. Bolo to kvôli obrovským zásobám nerastného bohatstva, o ktoré sa postarala búrlivá geologická činnosť na našom území. Keď sa zásoby stenčili, resp. zanikli, zatvárali sa jednotlivé bane, bohaté banské mestá chudobneli a niektoré banícke osady, závislé na banskej činnosti, časom úplne zanikli. Taký osud postihol aj banícku osadu Piesky, ktorá patrila pod slávnu Španiu Dolinu. 26/03/20 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Túra Zaniknuté dediny (3) – Hadviga Päť dní po návšteve Mochoviec sme si povedali, že do tretice všetko dobré, a vybrali sme si ďalšiu zaniknutú dedinu – Hadvigu. Zánik horskej osady v pohorí Žiar sa mi zdá najsmutnejší. Nezanikla kvôli nejakému zámeru, čo ako pochybnému, ale zanikla z čistej ľudskej zloby a nenávisti. 04/03/20 Danka Tomášiková Žiar
Túra Zaniknuté dediny (2) – Mochovce Keď sme o pár dni po návšteve Horných Opatoviec rozmýšľali kam ísť, padol návrh na návštevu ďalšej zaniknutej obce. Prečo nie?! Komíny jadrovej elektrárne sme vždy obzerali len z diaľky, nedávno sme si pozreli dva zaujímavé filmy o Černobyle, tak si treba jadrovú hrozbu pozrieť aj na vlastné oči. Samozrejme, zase sme to spojili aj s menšou turistikou a pár kamarátov sa pridalo. 26/02/20 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Od Burdy až na Gerlach 5. Už je to dosť dávno, ako som sem pridal prvý článok ohľadom najvyšších vrcholov pohorí. Vlastne to bol aj celkovo môj prvý článok. Na najvyššie vrchy som samozrejme nezanevrel, len som akurát vždy uprednostňoval opis iných túr, a tak mi už na opis najvyšších vrcholov neostával čas. dnes Pavel Forgáč Javorníky, Západné Beskydy, +
Túra Bezovec – Panská Javorina – Inovec – Mníchova Lehota Doteraz som nemal príliš pochodený Považský Inovec. Okrem Marhátu a hradu Tematín, aj keď celý hlavný hrebeň mám ako na dlani a vidím ho priamo z okna. Celý hrebeň sa dá prejsť za dva dni z Hlohovca do Mníchovej Lehoty, no ja som prešiel len jeho severnú časť. včera Matúš Sarvaš Považský Inovec
Útulňa Barborka na Lenivej Výstavba na Lenivej sa nedávno "preslávila" stavebnou aktivitou armádneho generála. Na mieste niekdajšej vojenskej chaty Barbora sa rozhodol postaviť súkromný rekreačný objekt. Aby sa upokojil rozruch okolo kontroverznej výstavby na území Národného parku Nízke Tatry, tak generál pre verejnosť vybudoval v sedle Lenivej malú turistickú útulňu Barborka. 28/03/20 Tomáš Trstenský Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaniknuté dediny (2) – Mochovce 06/03/20 13:12 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy (Kozmálovské vŕšky)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 350 m n. m. – Veľká Vápenná

    • min: 178 m n. m. – Kozárovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 535 m

    • klesanie: 481 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 01.12.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.3111 ° SŠ
      dĺžka: 18.536 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.25596 ° SŠ
      dĺžka: 18.45588 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kozárovce (vlak, bus)
      ATE Mochovce (bus) - Levice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.41 (0.56)