Cintorín Hadvigy
Túra

Zaniknuté dediny (3) – Hadviga

04. 03. 2020
Päť dní po návšteve Mochoviec sme si povedali, že do tretice všetko dobré, a vybrali sme si ďalšiu zaniknutú dedinu – Hadvigu. Zánik horskej osady v pohorí Žiar sa mi zdá najsmutnejší. Nezanikla kvôli nejakému zámeru, čo ako pochybnému, ale zanikla z čistej ľudskej zloby a nenávisti.

Hadviga bola založená v roku 1392 nemeckými kolonistami, ako súčasť Hauerlandu, ostrova nemeckého osídlenia na Slovensku. Keďže sa jej obyvatelia živili poľnohospodárstvom a drevorubačstvom a boli tiež katolíci, nelíšili sa veľmi od obyvateľov okolitých dedín. Až do začiatku II. svetovej vojny. Vtedy niektorí nemeckí Hadvigania začali kolaborovať so svojimi fašistickými súkmeňovcami. Niektorí dobrovoľne, niektorí z prinútenia. V mene kolektívnej viny boli potom po vojne všetci vysťahovaní do Nemecka. V obci zostalo len 48 ľudí a v roku 1954 bola osada pričlenená k Brieštiu. Časť osady bola rozkradnutá a rozobraná na stavebný materiál. Domy v dolnej časti boli postupne prestavané na chalupy aj napriek tomu, že tam nie je zavedená elektrina a ani voda. V hornej časti zostal len cintorín, kostol, schody bývalej školy, studňa, zvonička a dva domy.

Trasa

Brieštie – Hadviga – Vyšehradské sedlo – Vyšehrad – Čertova dolina – Jasenovo

Ranný autobus nás priviezol do Brieštia. Bolo chladné ráno, a tak sme hneď vykročili poľnou cestou k Hadvige. Vo Zvolene po snehu ani stopa a tu nádherný zimný kraj. Snehu nebolo veľa, ale stačilo, aby krajina vyzerala priam rozprávkovo. Do Hadvigy nevedie značený chodník, ale vyjazdené koľaje na poľnej ceste, nás sem neomylne doviedli. Prekvapujúco, je tu dosť domov a väčšina je pekne upravená a zdá sa, že (chalupársky) obývaná. Bolo tu však ticho a v mysli mi zazneli slová básne „...dedina ako po vymretí...“.

Na maličkom námestíčku je krytý prameň vody, informačné tabule a dokonca miniatúrna knižnica. Obzreli sme si najskôr ľavú vetvu osady a potom sa bývalou hlavnou ulicou vybrali ku kostolu. Pred kostolom je malý cintorín, ktorý tiež neušiel rabovaniu a väčšina starých liatinových krížov skončila asi v zberniach kovového šrotu. Kostol zvonku pôsobí zachovalo a udržiavane. No pohľad dnu cez rozbité okenné tabuľky je mrazivý. Kostol je úplne vybrakovaný, kríž miesto oltára a zopár obrazov na stenách, ktoré sú pravdepodobne nepôvodné. Do kostola zateká a fúka cez rozbité sklo, a tak sa pleseň pomaly šíri po stenách. Vo svahu nad osadou je drevená zvonička. Nezvoní – zvon tu už dávno nie je a nahnutá zvonička len ťažko odoláva zubu času.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Návrat sme zvolili cez Vyšehrad. Poľnou cestou sme vyšli na hrebeň Žiaru a odtiaľ sme sa nechali viesť červenou turistickou značkou až na Vyšehrad. Táto časť túry je súčasťou diaľkovej trasy Cesty hrdinov SNP, vedie sčasti lesom a sčasti lúkami. Značenie je dobré.

Za Vyšehradským sedlom značka prudko stúpa lúkami pod les. Tu začína náučný chodník s peknými informačnými tabuľami a ten nás priviedol na vrcholové bralá Vyšehradu. Krásny skalnatý vrch na pomedzí Hornej Nitry a Turca má strategickú polohu a bol odpradávna obývaný. Chvíľu sme pobudli na tomto krásnom mieste. Poobdivovali Turčiansku záhradku i takmer celý hrebeň Veľkej Fatry. Potom sme len zišli ku smerovníku Čertova dolina a odtiaľ poľnou cestou do Jasenova na autobus.

Vyšehrad bol symbolickým zavŕšením nášho malého putovania po zaniknutých dedinách. Vrch bol odpradávna obývaný, vystriedalo sa na ňom mnoho kultúr a tisíce obyvateľov. Niektorí tam prežili celý život, niektorí dobrovoľne odišli za lepším a niektorí boli nútení odísť. Čas všetko zahladil. Všetko len dočasu...

Záver

Na Slovensku je najmenej päťdesiatka zaniknutých dedín. Návšteva niektorej z nich môže byť celkom dobrým turistickým cieľom. Pridávam dva zoznamy pre inšpiráciu.

Seriál o zaniknutých dedinách

Fórum 17 príspevkov
Zaniknuté dediny (3) – Hadviga 12/03/20 21:28 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Merino bunda Black hill Veles Koncom roka 2019 sa mi na víkendovej akcii vo Veľkej Fatre pokazil na flísovej bunde zips. Nebola to žiadna výhra chodiť po zasneženej Fatre s rozzipsovanou bundou. Zhodou okolnosti na chate bol kamarát s merino bundou od Black hill, ktorá sa mi zapáčila, tak som si ju hneď vyskúšal. Po návrate do civilizácie som si objednal u slovenského výrobcu model Veles. Po trištvrte roku jej nosenia sa s vami podelím o moje skúsenosti. dnes Tomáš Trstenský Oblečenie
Cyklotúra K vodopádom Rheinfall Po cyklotúre okolo Bodamského jazera mi na mape padol zrak na vodopády Rheinfall, ktoré síce ležia vo Švajčiarsku, no len asi 50 kilometrov západne od nemeckej Konstanze. Tam a späť by to bolo 100 kilometrov, čo je zvládnuteľná porcia na jednodňovú cyklotúru. včera Dominik Baco Svet
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. 26/10/20 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaniknuté dediny (3) – Hadviga 12/03/20 21:28 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Žiar

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 830 m n. m. – Vyšehrad

    • min: 500 m n. m. – Jasenovo

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 493 m

    • klesanie: 543 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9171 ° SŠ
      dĺžka: 18.7372 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.87865 ° SŠ
      dĺžka: 18.72457 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň v dolnej časti obce

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Turčianske Teplice (vlak, bus) - Brieštie (bus)
      Jasenovo (bus) - Turčianske Teplice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.32 (0.51)