Dlhé diely / Karlova Ves - Kráľov vrch

Spomínam si, ako v osemdesiatych rokoch Dlhé diely iba začínali byť sídliskom, dovtedy sa tu rozprestierali vinice a záhrady. A tam, pod Kráľov vrch sa teraz vyberieme (trasa). Vystupujeme na zastávke Kadlečík pri Sihoti. Zapíname mobil do režimu chytania satelitných signálov a spúšťame stránku openstreetmap.org prípadne mapu freemap.sk. Stúpame ulicou Dlhé diely III., neskôr Na Kampárke. Na konci vchádzame do lesa. Chodníček nás vedie priamo do kopca. Keď sa otočíme, cez stromy presvitá kopec Hundsheimer Berg, kde nad Wolfsthalom by vraj mali byť tiež kaverny. Aby sme sa dostali ku kaverne, musíme kúsok odbehnúť od chodníka. Prekonávame akési priekopy, na prvý pohľad umelo vytvorené. Prezeráme kryt, je vyhĺbený banským spôsobom (typ 1). Poberáme sa späť na cestičku za ďalším. Takto to pokračuje, až kým nie sme pri štvrtom, priamo pod lúkou.

Je holomráz. Rozdeľujeme si úlohy. Mladší syn zakladá oheň, starší dokumentuje okolie lietajúcou potvorou a ja zbieram drievka na opekačku. Väčšie polienka sušíme priamo pri plameňoch, pričom pľúca v bezvetrí majú čo robiť, aby plamene vyhrali nad dymom. Napokon sa nám darí zohriať sa a tiež opiecť si maškrty.

Vraciame sa mimo vyšliapaného chodníka. Preliezame priehlbinami od jednej kaverny k druhej. Keď prídeme k poslednej, naša predstavivosť nám nahovára, že sme práve prešli zákopmi prvej svetovej vojny. Neprekáža, že neboli nikdy skutočne použité, práve naopak.

Na zastávke preberáme, že spolucestujúci v autobuse nebudú nadšení z nášho čundráckeho odoru, ale na druhej strane, možno niekoho naša “vôňa” zajtra pritiahne k nejakému silvestrovskému ohníku. Ale to sa dostávame k nasledujúcemu dňu... a bude o inom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ešte padne otázka na syna, ktoré hľadanie bolo lepšie? Turistické s posedením v teple reštaurácie alebo dnešné? A odpoveď? Ťažká, no predvídateľná. Dnešná špacírka vyhráva, lebo sme boli pri vojenských objektoch ako “vojaci” v maskáčových mundúroch pri ohni, neprekážal chlad, zima, čmud či rozfúkaný popol.

Sitina nad Líščím údolím

Slovník hovorí, že Sitina je vysoká tráva obyčajne v mokrej pôde. Tu na kopci? Možno ide o skomoleninu z nejakého nárečia alebo nemčiny či chorvátčiny, ktorá sa tu pomerne hojne vyskytuje. A Líščie údolie? Asi napovedá, že tu dávnejšie tiež nebolo sídlisko. Tak či onak, ja si pamätám staré vidiecke domy či viechu pod vinicami.

Vystupujeme na zastávke Dolné Krčace. O tomto mieste sa dá dopátrať, že tu boli voľakedy močariská, preto sa asi oblasť nazýva Záluhy, ako keby za luhami - lužným lesom. Ale dosť bolo snívania o tom, ako to tu kedysi vyzeralo - nevyzeralo.

Do lesa vchádzame za budovou IUVENT-y Slovenského inštitútu mládeže. Je tu spleť chodníčkov, pomáha nám mapka na strome a opäť openstreetmap.org a freemap.sk. Zakrátko nachádzame kryt podobný tým, aké sú v Dúbravke a na Dlhých dieloch, t. j. vylámaný v skale banským spôsobom. Teraz si uvedomujem, že mi nikdy nenapadlo, že v bratislavských lesov je ukrytých toľko skál pod vrstvou hliny. Ďalej nás mapka nabáda ísť sa pozrieť do samotného Líščieho údolia - Parku SNP. Hľadanie okolo skál pripomínajúcich bývalý kameňolom je márne (poznámka: z toho dôvodu sa v zázname trasy nevyskytuje, (trasa).

Vraciame sa späť na turistickú červenú. Stúpame dolinou a po chvíli berieme do rúk mapu od kamaráta, orientačného bežca. Má v nej zaznačenú jednu kavernu, ktorá chýba v mobile a korešponduje s tou v mape na strome. Rojnica prekračujúca popadané stromy ju napokon nachádza. Naspäť k červenej sa vraciame vychodeným chodníkom. V okolí vrchu Starý grunt (259 m) objavujeme vetrací otvor a pod ním takmer úplne zasypaný vchod kaverny. Sme na hrebeni. Pokračujeme priamo k “vrcholu” Sitina 264 m. Kúsok vľavo je prístupný kryt. Vnútro jasne dokazuje, že kaverna nebola nikdy dokončená, pripomína skôr jaskyňu. Keď sme už tu, ideme sa pozrieť k miestu leteckého nešťastia z 1. januára 1998, kedy pri prevoze jednodňového novorodenca vrtuľník v hmle narazil do kopca a všetci zahynuli.

Cestou späť si všímame dve veľké jamy s vyťaženou zeminou. Zákop? Šachta? Kto vie? Vraciame sa na hrebeň, na konci ktorého je umiestnená tabuľa Náučného chodníka Sitina. Panel sa venuje kopcu Sitina ako historickému územiu medzi dvomi Vydricami. Na fotografiách sú vyobrazené historické hraničné kamene medzi Bratislavou, ktorej súčasťou bola aj Sitina a chotárom Dúbravky, Karlovej Vsi a Lamača. V bezprostrednej blízkosti nachádzame dve kaverny. Po preskúmaní zisťujeme, že je to jedna s dvomi vchodmi, pričom najnižšie miesto je zaplavené. Z tohto miesta bezprostredne vidíme kopec “lamačských” kaverien. Posledný dnešný kryt je neďaleko. Nakoniec schádzame na Polianky v Dúbravke.

Kaverny Lamač

Lamač - Klepáč / Horná Mlynská dolina - Kamzík

Vystupujeme na zastávke Mokrohájska. Opäť podľa pomenovania sa môžeme nazdávať, že tu z malokarpatského lesa pritekalo dostatok vlahy. Ideme poza plechovicu nákupného strediska, moja pamäť si v týchto končinách vybavuje záhrady. K lesu prichádzame tunelom popod železničnú štreku. Pokračujeme chodníkom traverzujúcim kopec nad nami (trasa). Pri ostrej zmene azimutu nachádzame prvú kavernu. Je síce vytvorená rovnakým spôsobom ako predošlé, ale má vybetónovaný vstup v tvare písmena L. Oká drôtu chrániacieho vchod sú vycvakané, ale vyzerá, že ľudí bez domova to dostatočne odrádza od obývania a znášania odpadkov. Spätným pohľadom cez les presvitá Sitina, Dúbravská Hlavica a Devínska Kobyla. Ďalej postupujeme chodníkom a v príhodnom mieste hľadáme ďalší kryt. Vchod je polozasypaný a mreža neporušená. Potom spravíme čelom vzad a kolmo na cestičku hľadáme nasledujúci. Po chvíli je tu. Má opäť vstup v tvare L. Dvierka sú pootvorené, tak ideme nakuknúť dovnútra. Zisťujeme, že sme v kaverne, ktorá je vybudovaná povrchovým spôsobom (typ 2), t. j. bola postavená vo výkope a následne zahrnutá zeminou. Steny sú kamenné s betónovou výplňou. Strop je tvorený železnými traverzami. Kryt pôsobi ako finálne dokončený. V rohu sa nachádza piecka po nedávnom obyvateľovi. Ešte sa vraciame k vrcholu Zidina (257 m), kde objavujeme opäť pootvorené dvierka na dokončenej kaverne typu 2. Napokon nasledujeme cestičku k červenej turistickej značke, ktorá nás sprevádza do doliny potoka Vydrica k ôsmemu mlynu s menom Klepáč.

Kaverny Klepáč a Americké námestie

Sme zvedaví, či bude reštaurácia v bývalom mlyne otvorená. Z komína sa dymí, sme pozitívne naladení. Objednávame si teplé nápoje, jedlá sa nepodávajú. Pri sŕkaní počúvame spomienky našich už tínedžerov, ako tu fungovali počas letného denného tábora. Nakoniec sa dvíhame, aby sme sa poberali jednou z dolín stúpajúcich k vrcholu Kamzík. Výber ktorou, uľahčuje tabuľka na strome. Ak by chýbala, poradím, že sa má ísť hneď prvou za Klepáčom.

Po krátkom, ale prudkom naberaní výšky, stojíme pred kavernou. Vyzerá, že OZ Bunkre tu odpracovalo veľa hodín a blížia sa k dokončeniu rekonštrukcie. Z kopčeka je vidno priamo strechu Klepáča. Pokračujeme v stúpaní k lesnej ceste. Ňou postupujeme, až kým z chodníka vľavo vo vŕšku nezbadáme portál vstupu hĺbenej kaverny. Traverzovaním vyvýšeniny sa ľahko dostávame k nej. Nesie meno Netopierí bunker. Je voľne prístupný, ale na stenách sú tabuľky nabádajúce, aby sme nerušili ich prezimujúcich obyvateľov ako salamandry či netopiere.

Obchádzame kopček a po jeho hrebienku prichádzame späť k ceste. Teraz pre zmenu sledujeme pravú stranu, keďže hneď nad ňou má byť ďalší objekt. A je tu. Taktiež má meno Netopierí bunker. Vraciame sa na lesnú cestu. V príhodnom mieste ju opúšťame a začíname prehľadávať zoskupenie štyroch kaverien. Pátranie je uľahčené ich usporiadaním do polkruhu. Prvá má vchod takmer zasypaný, druhá má neporušenú mrežu, tretia obsahuje množstvo odpadkov. Posledný kryt má našťastie mrežu v poriadku, ale podľa okolia to vyzerá, že má prepadnutý strop. V jeho tesnej blízkosti sa rozpadá vrak akéhosi auta.

Na záver nás chodník privádza na lúku nazývanú Americké námestie. Viac ako neočakávané meno nás zaujíma drevená rozhľadňa. Synátor opäť rozkladá svoj vznášajúci sa stroj a ostatní sa ideme pozrieť, či od minulej návštevy stromy nezakryli výhľad. Vidíme napr. pyramídu rozhlasu, most Apollo alebo hrad. V diaľke sa kľukatí Dunaj.

Nakoniec sa poberáme občerstviť do bufetov pri „Somárskej“ lyžiarskej lúke, respektíve do reštaurácie pod hornou stanicou lanovky, kde priamo pri ceste kontrolujeme stav kaverny, ktorú poznáme z minulej návštevy. Vchod nachádzame stále zasypaný, vravíme si, že na rušnom mieste je to tak bezpečnejšie.

Kruh sa uzavrel, týmto sme pravdepodobne prešli všetky lokality. Hoci sme samozrejme nenašli všetky z päťdesiatich objektov, aspoň sme si spravili obraz o ich umiestnení, stavebnej realizácii a súčasnom stave. V neposlednom rade sme strávili tri dni v prírode a aj napriek často doliehajúcemu ruchu veľkomesta sme si oddýchli a domov sa vracali spokojní a príjemne unavení.

Súvisiace odkazy

• Opevnenie Bratislavy v 1. svetovej vojne
• OZ Bunkre
• Bunkre (FB)
• Bunker nad Klepáčom (FB)
• Spoznávanie bratislavských kaverien
• Pamiatky vojny na Dúbravskej Hlavici
• Náučný chodník Cesta Veľkej vojny z Dúbravky
• Kaverna Kamzík 6 (FB)

Autori fotografií: Ondrej Matkovčík a Roman Matkovčík

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek