Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Malé Trakany - Hosťovce 1. časť

Po sérii článkov o ukrajinsko - slovenskej hranici budeme v putovaní okolo Slovenska po jeho hraniciach pokračovať ďalej. Tento seriál budeme uverejňovať vždy vo štvrtok (red.) Najdlhšou hranicou Slovenska so susedným štátom je 654,9 km dlhá hranica s Maďarskom, z čoho je 339 km na vodných tokoch. Je na nej 6 782 hraničných znakov. Bod styku štátnych hraníc Slovenskej republiky, Maďarskej republiky a Ukrajiny leží v rieke Tisa a je vyznačený nepriamo trojicou železobetónových monolitov. Dva monolity sú osadené na pravom brehu rieky Tisa (slovenský a ukrajinský monolit) a jeden na ľavom brehu (maďarský monolit). Bod styku štátnych hraníc Slovenskej republiky, Maďarskej republiky a Rakúskej republiky Triplex (obec Čunovo, Bratislava) tvorí železobetónový monolit. Keďže sme predchádzajúce putovanie po hraniciach Slovenska ukončili v Malých Trakanoch, budem v popise nášho putovania pokračovať v ďalších článkoch od Malých Trakan po Bratislavu.

Vzdialenosť
52 km
Prevýšenie
+60 m stúpanie, -75 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 21.03.2005
Pohoria
Zemplín: Východoslovenská nížina (Východoslovenská rovina)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 124 m n. m.
  • Najnižší bod: 94 m n. m.
Voda
potraviny v Malých Trakanoch, Pribeníku, Veľkom Horeši, Strážnom, Kline nad Bodrogom
Nocľah
ATC Veľaty
Doprava
vlak Bratislava - Veľaty, Veľaty - Čierna nad Tisou, autobus Čierna nad Tisou - Malé Trakany, Strážne - Veľaty, Klin nad Bodrogom - Veľaty
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke
» mapa momentálne nie je v ponuke
» č.235 Dolný Zemplín (1:100.000)

Počas desiatich dní okolo Veľkonočných sviatkov v roku 2005 som sa vybral prejsť hranicu od Malých Trakan po Hosťovce. Som veľmi rád, že sa ku mne pridala aj manželka Danica. Dokonca sa ku nám pridala na posledné štyri dni aj mladšia dcéra Lenka, čo tu už nebolo snáď štyri roky. Pôvodne som chcel spávať v kúpeľoch Byšta (v súčasnosti uzatvorené úplne), no tie otvárajú až v máji a poradili mi autokemping Veľaty, o ktorom som predtým nikdy nepočul. Zohnať slušné a nie predražené ubytovanie, z ktorého by nebolo v Košiciach na autobusovú stanicu veľmi ďaleko, bol problém. Napokon sme spali, ako pri putovaní po Ceste Hrdinov SNP, na futbalovom štadióne v Čermeli.

V Košiciach sme boli počas štyroch Veľkonočných dní a tak som bol rád, že som dokázal nájsť vôbec nejaké spoje z pohraničných dedín do Košíc popoludní. Stále bolo veľa snehu. Podľa meteorológov sa malo od 16. 3. dosť výrazne otepliť, čo znamenalo bahno a možnosť záplav, ktoré nám na Východoslovenskej nížine s množstvom potokov a močarín mohlo sťažiť túry.

1. deň

Malé Trakany – Veľké Trakany – Vresovište – Somotorský kanál – Pribeník – hradlo ZV 13 – Laca – Čapov – Veľký Horeš - Mikše – Strážne

Vstávali sme do sivého dňa, no deň bol slnečný a veterný. Peši na vlak do Veľat, prestup v Michaľanoch a z Čiernej n./Tisou autobusom do Malých Trakan. Už sme tu raz boli, keď sme šli len na Trojbod a potom do Plešivca na 14 dní chodiť po Slovenskom krase. O pečiatku som sa v krčme ani nepokúšal a šli sme na ObÚ. Vtedy mali starostku, teraz tu bol starosta. Bol milý, dokonca mi k pečiatke dal aj zápis. Povodeň nám vraj na druhej hrádzi nehrozí a tak sme vyšli na ňu a po nej do Veľkých Trakan. Šli sme popri starej Tise a kostole až k rekonštruovanému poľovníckemu kaštieľu Rákocziho. Na jeho obnove usilovne pracujú a už teraz je pekný (marec 2005). Potom po hrádzi až k prvému pätníku, keď sme v poli na mini kopčeku videli židovský cintorín. Hranica sa skoro vrátila k Veľkým Trakanom, no napokon sme zabočili vľavo. Miestami bola voda a videli sme prvé desiatky sŕn. Podarilo sa mi spraviť slušné fotky. Videli sme tiež líšku, bažanty, kačice, zajace, divé husi, ondatru či vydru.

Šlo sa nám dobre a až pred Pribeníkom po prekročení Somotorského kanála sme úmyselne pokračovali do dediny, lebo tam je kaštieľ. Je v ňom poľnohospodárske SOU a je veľmi zachovalý. Najedli sme sa a za dedinou sa vrátili ku kanálu. Miestami bol skoro celkom zarastený tŕstím, miestami vypálené brehy. Kanál nás priviedol až k železničnému priecestiu a pani z domčeku pri ňom nám poradila ísť po pravej strane železničnej trate. Na poliach však bola kopa vody a tak sme pro poľnom priecestí z Malého Horeša prešli železnicu na druhú stranu a tak prekonali dva kanále. Došli sme do Veľkého Horeša a po asfaltke do Strážneho. Práve odchádzal autobus do Kráľovského Chlmca, ktorý som mal ako prvú variantu návratu. Neskoro som si to uvedomil a tak sme šli hľadať krčmu. To, čo sme našli, nás veľmi príjemne prekvapilo. Úplne čisté, damaškové obrusy, WC s teplou vodou a fotobunkou. Dali sme si fazuľový guláš za 24 Sk a oni nám doniesli celú misu a osem krajcov chleba. Nafutroval som sa, pofotil vypchaté zvieratká a šli sme na autobus. Miesto do Veľat šiel len do Stredy n/Bodrogom, no našťastie potom hneď šiel ďalší do Trebišova a tak sme sa dostali do ubytovne. Ohlásili sa prvé klasické malíčkové otlaky, prišli ďalší hostia do ATC a nastúpila nová smena. Posťažovali sme sa na autobusy, ktoré nechodia podľa internetu, a oni nám sami našli spoje, ktoré naozaj chodia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. deň

Strážne – Šaniho lúka – Južný Radský kanál – Veľký Kamenec – Hejše – Krížne jarky – Sifón – Katroň – Starý Bodrog – Klin n/Bodrogom

Ráno, keď som sa zobudil, zistil som, že otlaky až tak veľmi nebolia a po raňajkách v reštaurácii sme šli 9:16 autobusom do Strážneho. Opäť som šiel v teniskách. Vykročili sme po asfaltke a za dedinou sme po prekročení kanálu šli po lúke vedľa neho. Bol som prekvapený, že voda bola zamrznutá a šáchorie v snehu. Vyplašili sme volavky. Lúkami sme došli k ďalšiemu kanálu a popri ňom k ceste na Veľký Kamenec. Asfaltkou sme došli do dediny. V záhrade som si odfotil sochu starého bojovníka, neskôr som fotil hrad. Z pod neho sme odbočili smerom na hraničný priechod. Pokúsili sme sa nájsť cestu začínajúcu niekde za budovami bývalého roľníckeho družstva, no pre ploty sme sa napokon vrátili a až po čase sme odbočili. Tieto lúky sa používajú asi ako pastviny. Našli sme vahadlovú studňu a o chvíľu sme prišli k hraničnému pätníku. Prekvapilo ma to a napokon bola z toho príjemná cesta a všetky kanále a potoky sa nám podarilo vďaka hrádzam prejsť.

Videli sme neznáme vtáky, ktoré sme najprv považovali za čajky, potom holuby. Na zemi boli celé čierne, no pri lete bolo vidno biele telo a zhromažďovali sa pri vode na poli. Tu sme sa najedli. Videli sme opäť aj srnčiu zver, zajace, bociany. Zaujímavé bolo, že pätníky boli biele, mali čísla okolo 150 a napísané P. Okolo bola úplná rovina, len voda v snáď dvojmetrovej priehlbni. Úzky kanál nás odviedol do poľa a po nájdení priechodu šikmo poľom. Ďalší sútok sa dal prekročiť a šli sme medzi dvoma hrádzami. Prišli sme k mostu so závorami a krížom, neskôr k prečerpávacej stanici. Pri pätníku XIX/21 sme opustili hrádzu a cez pole kráčali k väčšej. Z krovísk sme vyplašili krásneho srnca. Za veľkou hrádzou bola už aj veľká voda. Prišli sme k závore a pätníku XIX/19. To mi už bolo jasné, že najnižší bod SR je zaliaty vyliatym Starým Bodrogom a tak sme po hrádzi kráčali do Klinu. Pred očami nám odišiel posledný autobus a mne sa zúfalo ozývali otlaky. Našťastie som chytil stop pri východe z areálu poľnohospodárskeho družstva a zaviezli nás až do Stredy n/B. k autobusu, ktorý za chvíľu šiel do Veľat.

Pokračovanie vyjde budúci štvrtok.

Fotogaléria k článku

Najnovšie