NP Muránska planina by mal mať oveľa viac bezzásahového územia

Zvýšiť by sa mala celková výmera národného parku, zo súčasných asi 20-tisíc hektárov na cca 25-tisíc hektárov. Ako uviedla Správa NP, dôvodom je zjednotenie hraníc parku a jeho ochranného pásma s hranicou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina - Stolica. Rozloha ochranného pásma sa naopak zníži.

V zóne A s najprísnejším, 5. stupňom ochrany teda bude ležať cca 12 000 hektárov. V zóne B so 4. stupňom ochrany ďalších 6 600 ha. Tu by mal platiť osobitný režim hospodárenia zameraný na to, aby sa les čo najviac podobal na prirodzený. Najneskôr o 30 rokov by sa malo aj toto územie presunúť do A zóny. Na zvyšnom území parku bude zóna C s 3. stupňom ochrany.

Zonácia mení štruktúru ochrany parku. Bežný systém vo väčšine slovenských národných parkov je ten, že na území národného parku platí 3. stupeň ochrany, a v rámci neho sa nachádzajú ešte maloplošné prírodné rezervácie alebo národné prírodné rezervácie so 4. alebo 5. stupňom ochrany. Zmyslom zonácie je chrániť územie vo väčších celkoch, čo je vhodnejšie pre prirodzený priebeh prírodných procesov.

Správa Národného parku Muránska planina vysvetľuje, prečo je zonácia potrebná: “Je potrebné mať presne a jasne stanovené pravidlá, akým spôsobom a v akej miere budeme územie národného parku využívať. Národné parky boli vyhlásené na ochranu nášho najvýznamnejšieho prírodného dedičstva, ktoré síce máme využívať, ale nie drancovať. A práve zonácia stanoví limity a jasný režim obhospodarovania každého pozemku v národnom parku.”

Turistické využitie územia nebude podľa správy parku zonáciou nijako obmedzené nad rámec platného návštevného poriadku. “Počítame so zachovaním a skvalitnením turistickej infraštruktúry, budovaním nových náučných chodníkov a náučných lokalít za účelom zvýšenia informovanosti." To by malo aj so skvalitnením služieb prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne.

Karol Kaliský z iniciatívy My sme les, ktorý sa v minulosti podieľal na vypracovaní návrhu zonácie Tatranského národného parku (zatiaľ neschváleného), hodnotí predložený zámer zonácie NP Muránska planina pozitívne, no upozorňuje na jeho úskalia. "Muránska planina má veľký potenciál splniť prísne medzinárodné štandardy pre kategóriu národný park. Väčšina z výmery parku sa nachádza na štátnych pozemkoch, kde by mal byť prvoradý záujem štátu na ochrane prírody. Prvým krokom však malo byť presadenie zmeny kompetencií pri spravovaní štátnych pozemkov v aktuálnej novele zákona o ochrane prírody, čo sa ministerstvu životného prostredia kvôli odmietavému postoju rezortu pôdohospodárstva nepodarilo." Iniciatíva My sme les vyjadruje počudovanie nad tým, že MŽP bez toho, aby pozemky v národných parkoch spravoval tento rezort, prichádza iba necelý mesiac pred voľbami s touto aktivitou. O štátom spravovaných územiach v národnom parku by mal rozhodovať samotný NP, ktorý by mal aj vlastnú právnu subjektivitu. Teraz podľa nich ide o síce pozitívny, ale nesystémový a za súčasných podmienok nerealizovateľný krok.

Odhadované finančné prostriedky na program starostlivosti a projekt ochrany sú podľa rezortu životného prostredia viac ako 36 miliónov eur na 30 rokov, čo znamená približne 1,2 milióna eur na jeden kalendárny rok. Najvyššiu položku z rozpočtu budú tvoriť náhrady pre vlastníkov lesných pozemkov za obmedzenie bežného obhospodarovania.

V najbližších týždňoch sa rozbehnú prerokovania s dotknutými subjektmi. Po ich skončení a medzirezortnom pripomienkovom konaní poputuje materiál na Vládu SR.

Zonáciu majú zatiaľ Pieninský národný park, kde bezzásahové územie predstavuje vyše 7 %, a Národný park Slovenský raj, kde to je 24 %. Podľa medzinárodných kritérií má mať územie v kategórii národný park aspoň 50 %, ideálne 75 % územia bez zásahov.

Autor fotografií: Tomáš Trstenský