Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Zimný výstup na Tŕstie

Zorganizovať nejakú väčšiu akciu pre verejnosť je pomaly celoročná snaha s výsledkom veľmi neistým, a navyše, často neovplyvniteľným autorom projektu. Keď to všetko klapne, tak ako 15.02.2020 na XXIII. ročníku Zimných výstupov na vrcholy Malých Karpát – Tŕstie, je spokojnosť účastníkov tá najväčšia odmena autorovi a realizátorovi projektu.

Ale aby som nevynechal nič podstatné, pokúsim sa v krátkosti zhrnúť, čo predchádzalo sobotňajšiemu slnečnému a bezveternému dňu, ktorý strávilo 130 turistov na túre na Tŕstie.

Tak ako som bol koncom minulého roku vyberať vrchol na rok 2021, tak som absolvoval v roku 2018 viacero túr po kopcoch medzi cestou na Pezinskú Babu a cestou na Jablonicu. Pri túre zo stanice Buková po zelenej na Rozbehy a následne cez obec Buková do Smoleníc sme navštívili kopce Barvienok, Mníšek, na Lipový vrch sme sa kvôli oploteniu nedostali, Tŕstie, Javorový vrch, Biela hora. Mali sme šťastie na krásne počasie a ja som hneď vedel, že Tŕstie je ten vyvolený vrch pre rok 2020.

Problémy nastali, keď som v septembri 2019 poslal zostavovateľom Oblastného turistického kalendára Malé Karpaty a okolie na rok 2020 prihlášku vypísanú v LibreOffice a nie vo Worde. Nevedeli to vraj otvoriť, a tak hrozilo, že akcia nebude v kalendári na rok 2020. Ja doma v PC Word nemám a bol som dlhodobo práceneschopný, takže som to nemal ako a kde prepísať. Napokon sme to vyriešili a ja som mohol začať chystať diplomy. Keďže na zadnej strane diplomu býva fotka z kopca, kde sa bude konať akcia o rok a ja som sa podľa poznámok rozhodol pre kopec Okrúhla, musel som ísť z neho spraviť fotku. Zadarilo sa až na túre v decembri, a keďže som bol potom dlho mimo republiky, diplomy som dal vytlačiť až v januári 2020. Ďalšia komplikácia nastala, keď mi traja pravidelní pomocníci s organizáciou už na vrchole, povedali, že v deň konania budú na Kanárskych ostrovoch, a teda mi nemôžu pomôcť.

Že v núdzi človek spozná, či má naozajstných kamarátov, som sa následne presvedčil a veru mi spadol kameň zo srdca. Dlhoročná turistická kamarátka z T.O.Bjatek, Ivana, mi prisľúbila pomoc. Keďže to vyzeralo na cestu vlakom a následne asi 5 km túru, varené víno, ktoré sme čapovali z veľkých 2,5 l termosiek, som zavrhol. Nakúpil som 60 ks perníkov a 1,5 l slivovice. To som bol ochotný spolu s kopou ďalších vecí niesť v ruksaku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Keďže som počas minulého roka pracoval na novom Oblastnom Turistickom Odznaku 24 vrcholov Malých Karpát Bratislavského samosprávneho kraja a VV KBT schválil jeho Záznamník, rozhodol som sa ho prezentovať verejnosti po prvýkrát na Tŕstí. Takže k všetkým potrebným veciam som si ešte nabalil 60 ks Záznamníkov. O akcii som sa snažil okrem Oblastného Turistického Kalendára informovať turistov aj prostredníctvom relácie Rádiovíkend v Slovenskom rozhlase, v občasníku Severka a na www.hiking.sk.

Čo boli tie potrebné veci? Dva veľké igelity a jedna celta, aby sa nám veci neváľali na zemi. Sekera, pílka na drevo, noviny a tuhý lieh na podpaľovanie, pečiatka Zimných výstupov, 60 ks Diplomov a Záznamníkov, 60 ks perníkov a asi 30 ks karamelových lízaniek, 1 l a 0,5 l fľašku so slivovicou, 1 l termosku s čajom pre mňa a ešte nejaké jedlo, 4 knižky ako cena pre súťažiacich, terč o priemere 37 cm a tri loptičky so suchým zipsom na hádzanie, pončo, nožík, lekárnička, čelovka, tablet, power banka, fotoaparát, statív, tvrdá podložka na písanie a predtlačené papiere na zapisovanie účastníkov. No proste 40 l ruksak bol plný.

V utorok pred akciou sa mi ponúkli ešte na pomoc v Malom Bajkale z TK Štart Peter, Boris a Musto. Navyše mi Ivana zavolala, že nás odvezie jej manžel až kam sa bude dať. V predvečer akcie pozerám na internete predpoveď počasia a veru ma poteší. Polooblačno, bez zrážok a vetra.

Moc toho nenaspím a v sobotu ráno 8,45 hod. nás s Petrom na konečnej električky č.3 na Komisárkach priberá Ivana s mužom do auta. Keďže vieme, že cesta (a celkom slušná), vedie až na Farmu Pod Tŕstím, auto nás dovezie až sem. Márne som dúfal, že miestny bufet sa mi podarí zabezpečiť, ako aj návštevu farmy. Majiteľka mi pred časom oznámila, že v zime sem chodia len kŕmiť a že navyše v sobotu oslavuje štyridsiatku.

Pod Tŕstím nás vítala modrá obloha a trošku blatistá cesta. Keď sme sa vynorili spoza lesa na vrcholovú lúku, hoci bolo len desať hodín a zraz mal byť medzi 12 a 13 hodinou, pri vrcholovej tyči už stáli turisti. Od príchodu k vrcholovej tyči sme sa až do 13,40 hod. nezastavili. Ivana zapisovala účastníkov a vypisovala im diplomy. Teda kým boli. Peter zbieral najprv drevo a potom s mojou pomocou zapálil oheň a udržiaval ho pri živote. Nebolo ho treba na ohriatie, ale ľudia si na ňom opekali slaninku. Ja som fotografoval, organizoval som súťaž v hode loptičkami na terč, debatoval, vysvetľoval podmienky plnenia nového OTO, občas rúbal drevo, nalieval uvítací štamprlík.

Vcelku sme sa potešili, keď sa objavil Boris, ktorí šiel vlakom na stanicu Buková a cestou na Tŕstie ešte keškoval. Začal pomáhať písať diplomy, prikladal na oheň a občas fotil, keď som mal byť na fotke aj ja. Turisti sa valili na nás zo všetkých strán. Mnohých sme dlho dopredu videli prichádzať lúkami od Rozbehov či Prieval, ale mnohí sa predierali lesom za našim chrbátom a vynárali sa nečakane.

Nemali sme čas na najesť ani napiť, a tak ma potešil jeden turista, ktorý mi tak ako minulý rok, doniesol chleba s opečenou slaninkou. Bodla! Ponukám na prípitok z trúnkov donesených turistami som sa bránil a ubránil. Inak by som asi dopadol veľmi zle a teší ma, že len jeden turista mal očividné problémy z mnohých ochutnávok. Veď napokon cestou stratil všetky doklady a dúfam, že sa k nim dostal. Volali mi iní turisti, že ich našli a ja som mu zase o náleze poslal mail. Viacerí boli sklamaní, že sa im už neušiel diplom. Kto nechal na seba mail, poslal som mu ho ešte v sobotu večer a partii z Cerovej ich pošlem na obecný úrad až zabezpečím dotlač.

Poslední turisti dorazili k vrcholovej tyči, keď už som bol po 15 hod. v Bratislave, a keď mi popisovali ako šli na vrchol a hlavne z vrcholu späť k autu zaparkovanému na stanici Buková cez obec Buková, nestačil som sa čudovať. Neprečítať si popis odporúčanej trasy a vybrať sa do neznámych končín bez akejkoľvek mapy! Ešteže bolo také pekné a teplé počasie.

Tých 130 účastníkov z tohto roku je presne o desať viac, ako ich bolo dokopy na predchádzajúcich dvoch. Mal som z tej masy turistov veľkú radosť a ak sa aspoň polovica z nich dá aj na plnenie nového OTO, budem ešte radšej. Účastníkom z najväčšej diaľky bol Michal, ktorý prišiel z USA na návštevu rodiny a najmladšou účastníčkou Emka, ktorá ešte nechodí do školy. Ak som sa obával, ako dospelí prijmú ponuku súťažiť v hode loptičkou na terč, tak keď som videl tú snahu vyhrať a vzájomné fandenie, radoval som sa! Tak o rok dovidenia na Okrúhlej, vysokej 395 m.n.m, neďaleko kláštora Katarínka.

Pán Beránek, príďte určite, nosíte nám krásne počasie!

Fotogaléria k článku

Najnovšie