Kvôli keškám mám vymyslené, že auto necháme v Ľubochni a urobíme si okruh, hore pôjdeme modrou a dole po žltej. Ale ráno počas odchodu mi Matúš mení môj plán. „Adush, veď tu máme peknú multinku venovanú hubovskému okruhu – náučnému chodníku!“ Pôjdeme teda hore ním.

Trasa

Hubová – Kútny vrch – sedlo Poľana – Nad Hlbokou – Kútnikov kopec – Hubová

Hubovský okruh – náučný chodník bol pripravený a postavený zásluhou miestneho turistického klubu Tramp Hubová. Otvorili ho v máji 2017. Má tucet zastávok, približne 11 kilometrov a prevýšenie 523 metrov. Začína už vo Švošove na zastávke vlaku, končí v Hubovej. My si trošku skrátime trasu začiatkom priamo v Hubovej.

Je to zaujímavé, v Turci po snehu nie je ani stopy, ale stačí prejsť do hubovského chotára a tu sa pár cm snehu drží aj dole v dedine. Auto nechávame v Hubovej na východnom konci dediny neďaleko novostavieb rodinných domov a triafame náučný chodník. Poľnou cestou mierime na východ, míňame gazdovstvo s ovcami a v mieste, kde sa trasa stáča na juh, je naša prvá tabuľa náučného chodníka – číslo 5, venovaná živočíšstvu Veľkej Fatry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ďalej stúpame lesnou cestou popod vedenie vysokého napätia. Cestou tečie časť potoka, sem-tam je voda, sem-tam sneh a ľad. Za necelú polhodinku vychádzame na trávnaté sedlo pod Kútnym vrchom, teraz pekne zasnežené, poniže míňame senník plný sena, kúsok pod sedlom smerom na západ stojí malá chatka. Naša trasa povedie ďalej na juh, ale ešte predtým si odbiehame aj na samotný Kútny vrch (733 m). Na vrchole je lavička, smerovník a ďalšia tabuľa náučného chodníka. Kúsok od vrcholu je malá chatka so solárnymi panelmi a ceduľou "súkromný pozemok". Z kopca sú fajn výhľady k Hrboltovej a až k hrebeňu Nízkych Tatier, tiež na blízke vŕšky okolo Komjatnej, ale výhľady a dobrý pocit hyzdí vedenie vysokého napätia rovno nad našimi hlavami.

Vraciame sa naspäť do sedla. Ešte bleskovo preskúmam prvú chatku pod sedlom, vedľa nej je výdatný prameň, lavička so stolom pod strechou a v čase núdze by sa dala využiť vstupná veranda, zvyšok je zamknutý. Pokračujeme zvážnicou popod Malý (819 m) a Veľký Smrekovec (972 m). Tu si už stopu prešliapavame, ale stále si hovorím, že snežnice, ktoré máme na batohoch, sme asi ani nemuseli brať.

Za Veľkým Smrekovcom je trochu prudšie stúpanie, prvý raz nachádzame stopy medveďa, ktorý nespí. Našťastie, podľa veľkosti stôp to vyzerá na menšieho jedinca. Zároveň si užívame krásne zasnežené stromy, tento rok biednej zimy nám sú zasnežené stromy vzácne. Blížime sa k sedlu Poľana. Vychádzame na lúke, z ktorej je krásny výhľad k Šípu, Veľkému Rozsutcu a k Stohu. Až v tomto mieste sa rozhodneme nasadiť snežnice, keďže tu je približne 20 - 30 cm snehu. Stúpame lúkou k náučnej tabuli číslo 8, ktorá je venovaná pralesom. Pri nej si dávame pauzu na rýchly obed a popri jedení si čítame cenné informácie. Tešíme sa, že mnoho ich pochádza od špecialistu na pralesy, Mariána Jasíka.

Krátkym traverzom sa dostávame k turistickému smerovníku v sedle Poľana (920 m). Tu stretáme prvého človeka dnešného dňa. Miestny pán nesie na rukách dva malé psíky, ktoré majú brodenia v snehu dosť. Kým sme traverzovali, tak sme sa obehli aj s nejakým bežkárom, ktorý išiel v protismere. Úsek od sedla Poľana po rázcestie Nad Hlbokou je veľmi pekný, snežnicami si tvoríme vlastnú stopu v parádnom hlbokom snehu miestnymi lúkami. Miestami máme netradičný pohľad k Rakytovu, Ploskej, Borišovu a dokonca aj hlavnému hrebeňu Veľkej Fatry.

Pri rázcestí Nad Hlbokou (950 m) sa odpája žltá značka do Hubovej. Toto je najkrajšie miesto dnešného dňa. Kúsok pod nami sú dva opravené senníky, ktoré máme popísané na Hikingu a v pozadí dotvára výhľad Veľký Rozsutec, Stoh, Osnica a Šíp. Nádhera. My ale neschádzame dole. Ešte si vyjdeme na Kútnikov kopec, náš hlavný dnešný cieľ.

Pokračujeme lúkou panensky zasypanou snehom. Na vrchole lúky, vo výške asi 1000 m sa ukáže parádny výhľad aj na Tatry. Na strome míňame rázcestník s vrastenými ceduľami do stromu a tiež s provizórnou šípkou „Kútnikov kopec“ – 300 m. V tomto snehu nemáme šancu trafiť neznačený chodník na vrchol, takže ideme klasicky geocachersky – rovno za šípkou. Stúpame pomedzi veľké skaly, ich výskyt nás tu prekvapuje. Trochu komplikovanejším terénom sa nakoniec dostávame na vrchol Kútnikovho kopca (1064 m), ktorý je tiež skalnatý. Na samom vrchu stojí kríž a nechýba ani vrcholová kniha. Podľa zápisov v nej sme tu tento rok druhí. Vrchol je bez výhľadov, takže len pohľadáme kešku, zapíšeme sa do knihy a môžeme schádzať dole. Na zostupe triafame lepšiu cestu a čoskoro stojíme na lúke pod vrcholom. Nevraciame sa až na značku, ale spúšťame sa na snežniciach v hlbokom snehu rovno dole k žltej značke, na ktorú sa napájame pri studničke nad Pitou, asi 250 m poniže senníkov.

Po žltej to už potom ide rýchlo. Zostup je celkom prudký, ale v lese je len 10 cm snehu, takže sa ide pohodlne. Nad dedinou odbočíme zo značeného chodníka na neznačený, aby sme zišli do zadnej časti obce, odkiaľ to máme bližšie k autu. Ak ale budete pokračovať ďalej po žltej, dovedie vás k hlavnej ceste, kde sú dve posledné cedule náučného chodníka venované Sypárňam a Kováčni.

Hubovský okruh v našej jemne okresanej podobe sa nám páčil. Užili sme si najmä snežnice a panenský sneh. Trasa ale môže byť zaujímavá v každom ročnom období, veď vyskúšajte sami.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek