Tatry z Javoriny
Túra

Javorina z Torysiek

07. 03. 2020
Hľadať výhľadový kopec v Levočských vrchoch je skoro ako hľadať ho v Západných Tatrách. Kvôli masívnemu odlesneniu sú výhľadové takmer všetky. Na mape ma však zaujal jeden z nich, ležiaci vedľa červenej značky, tiahnucej sa pohorím približne v severo-južnom smere. Volá sa Javorina a nachádza sa nad pamätníkom SNP. Práve na Javorine poskočí nadmorská výška príslušného hrebeňa výrazne nahor, čo sľubuje pekné rozhľady do krajiny. Neostáva nič iné, než sa o tom presvedčiť na vlastné oči, dnes teda mierim do Levočských vrchov.

Trasa

Torysky – Hrby, poľovnícka chata – Brinky – Javorinka, pamätník SNP – Javorina-Marčulina a späť

Východzím bodom sú Torysky, rázovitá spišská obec ležiaca v nadmorskej výške 800 m na Levočských planinách, čo je južná, menej hornatá časť Levočských vrchov. Z obce, učupenej v údolíčku, obkolesenej zvlnenými poľami a pasienkami, ma vyvádza asfaltová cesta pochybného vzhľadu, značená modrou turistickou značkou. Hneď na začiatku je potrebné nastúpať 100 výškových metrov, kým sa dostanem na vrchné časti polí. Odtiaľ je pekne vidieť charakter okolitej krajiny. Je celkom malebná, obhospodarovaná, povestný lesný masaker vidím až ďalej smerom na sever, vo vyššej časti pohoria. Cesta mieri na juhozápad do lesa, nad ktorým sa dnes po prvýkrát ukazuje Kráľova hoľa s jemným bielym popraškom na vrchole. Krátky úsek medzi stromami ma privádza na lúku, kde sa nachádza poľovnícka chata Hrby aj rovnomenný rázcestník. Modrá značka odbočuje kamsi na juh, ja sa vydávam opačným smerom, na severozápad, kam mieri značka žltá. Ak by som bol na bicykli, tak fajn, keďže idem po vlastných, tak ma ďalšie pokračovanie asfaltovej cesty nenadchýňa.

Po chvíli prichádzam k miestu, kde naľavo medzi stromami vidím vstup na rozľahlejšiu lúku. Je to len pár krokov a predo mnou sa otvorí celkom pekný pohľad. V diaľke na obzore sa belejú vrcholky najvyššej časti Nízkych Tatier a viac vpravo sa ukazuje kúsok Tatier Vysokých – Gerlachovský štít a jeho najbližší susedia. Je zrejmé, že dnes to bude o dosť ďalekých výhľadoch, povzbudený sa preto vraciam medzi stromy na asfaltku. Asi o 15 minút prichádzam na ďalšiu rozľahlú lúku, kde sa nachádza turistický prístrešok označený ako Brinky. Je z neho pekný výhľad juhovýchodným smerom, čo je teraz priamo proti slnku, preto sa ani nepristavujem. Asfaltka ma s ľahkosťou vovádza stále hlbšie do pohoria, väčšinou však kráčam takmer vodorovne, nanajvýš veľmi mierne prevýšenia. Ani hory okolo mňa nejako nepribúdajú, a to som sa dostal nad úroveň 1000 metrov nad morom. Naozaj zvláštne pohorie. V miestach, kde sú stromy vyrúbané, sa opakovane predo mnou ukazujú Vysoké či Nízke Tatry na ľavoboku.

Po prvýkrát sa cesta výraznejšie začína dvíhať až pri stúpaní na Javorinku, stále je to ale mierne stúpanie, ktoré traverzuje vrchol a za ním opäť klesá do sedla. V ňom sa nachádza pamätník SNP a rázcestník s odpočívadlom. Veľmi pekné miesto s krásnymi výhľadmi na Tatry, na takejto trase však človek odpočívať ani veľmi nepotrebuje, takže po doplnení tekutín sa ide ďalej. Javorina, cieľ cesty, je odtiaľ pekne na dohľad a blízko. Od pamätníka prejdem ešte asi 200 metrov po červeno značenej asfaltke, blízke východné svahy Javoriny sú však plné mladých stromov a ohradené ostnatým drôtom. Tadiaľ sa hore asi nedostanem, preto odbočujem doľava na zvážnicu. Nie je veľmi používaná, preto je porastená nízkou trávou. Konečne, je to príjemná zmena. Zvážnica traverzuje južné svahy Javoriny, ktoré sa teraz dvíhajú po mojej pravej ruke. Chcem sa dostať na opačnú stranu hory, ktorá vyzerá byť bez ohradeného porastu. Pred očami mám neustále Vysoké Tatry, po ľavej strane padá terén hlboko do doliny Peklianskeho potoka, vďaka čomu sa tu otvára ohromný priestor až po Nízke Tatry. Jednoducho nádherná prechádzka.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po pretraverzovaní celého úbočia Javoriny sa dostávam na miesto, v ktorom z nej hrebeň klesá juhozápadným smerom a ďalej pokračuje výrazne nižšími vrchmi. Odtiaľto vedie na vrchol ledva badateľný chodníček, na ktorý sa nechávam pozvať. Nasleduje prvý a jediný aspoň trochu strmší výstup dnešnej túry, je však krátky a na vrchole som raz-dva. Na samom okraji vrcholovej plošiny stojí výhľadová lavička, ktorá si svoj názov naozaj zaslúži. Čosi podobné som videl aj na Ondrejisku, najvyššom vrchu Slovenského raja, mám však dojem, že výhľady z Javoriny ju prekonávajú. Nádherné, vzdušné výhľady do celej podtatranskej oblasti olemované Nízkymi a hlavne Vysokými Tatrami, na ktoré je odtiaľ fantastický pohľad. Scenérie zahŕňajú aj Slovenský raj a Volovské vrchy na jednej strane, či Spišskú Maguru na druhej strane. Dnes dokonca vidím aj pár vrchov Veľkej Fatry, čo je odtiaľ cez 100 km. Jednoducho exkluzívny, viac ako polkruhový výhľad, a to všetko z jednej lavičky. Tí, čo ju tu osadili, vedeli, čo robia. Predpokladám, že v Levočských vrchoch nie je veľa takýchto miest. Je to dané presne geomorfológiou, ktorú som si všimol doma na mape. Hrebeň 1200-metrových vrchov tiahnuci sa od severovýchodu na Javorine výrazne klesá a ďalej pokračuje v priemere o 150 metrov nižšie. Je úplne samozrejmé, že sa na lavičke zabivakujem, nemienim odtiaľ odísť príliš skoro. Aj keď bolo dnes celkom chladné ráno a teraz som na najvyššom bode túry, dá sa tu vysedávať v pohode. Pofukuje síce chladný, no slabý vetrík a poludňajšie slnko citeľne hreje.

Javorina, podobne ako všetky okolité vrchy, prišla pred rokmi kompletne o lesnú pokrývku. Stalo sa tak už dávnejšie, preto sú všetky rúbaniská zakryté trávou a všade sa dvíha nová smreková a smrekovcová mladina najrôznejšej výšky. Niektoré stromčeky siahajú po kolená, iné už prevyšujú človeka, všade naokolo rovnaký obraz, ako v gigantickej lesnej škôlke. Opäť je to ale monokultúra, najskôr ju čaká podobný osud, aký postihol les minulý. Avšak dnes sa to tu pekne zelená, pohľad je to podstatne príjemnejší ako v Nízkych Tatrách či Slovenskom rudohorí. Jedným slovom, dá sa tú cítiť príjemne.

Vrchol Javoriny je rozložitý, plochý, ostatne, ako celý hrebeň, ku ktorému patrí. Vlastne pohľad na severovýchod, teda smerom, ktorým sa hrebeň tiahne, sa ničím nelíši od akejkoľvek rovinatej, len mierne zvlnenej krajiny, akurát v nadmorskej výške 1200 m. Skutočne nevšedná horská krajina. Pár krokov od výhľadovej lavičky sa nachádza vrcholový kríž a vrcholový rázcestník s dvomi informačnými tabuľkami. Prvá nesie nápis Javorina-Marčulina 1250 m. Rozšírený názov zrejme upresňuje, že sa nachádzame na južnom okraji (vrchole) masívu Javoriny, ktorého vrcholová plošina pokračuje minimálne pol kilometra na severovýchod, kde dosahuje svoj najvyšší bod. Rozdiely vo výškach sú však naozaj zanedbateľné. Mätúci je skôr údaj o nadmorskej výške, ktorá je na všetkých mapách udávaná o 25 metrov nižšie, čo je značný rozdiel.

Zaujímavejšia je druhá tabuľka, ktorou je šípka s nápisom „Vyhliadka s lavičkou lásky 80 metrov“. A ja, somár, som sem prišiel sám! Uznávam, že rande na tomto mieste v prípade vydareného počasia bude nezabudnuteľné. Fakt, že šípka ukazuje smer na západ k lavičke, odkiaľ som prišiel, nevyhnutne znamená, že tu musí byť vyznačená výstupová trasa z opačnej strany, teda po východnom svahu. A naozaj, predo mnou sa ukazuje klesajúca cestička pomedzi mladinu, ktorou sa dá evidentne zísť dole k červenej značke. Čiže som Javorinu obchádzal zbytočne. Neľutujem však ani krok, bolo to rozhodne pekné spestrenie túry. Mierim teda na ňu a ako kráčam ďalej, postupne sa predo mnou otvárajú výhľady na východ, kde ponad krajinu Levočských planín vidím pohoria Branisko či Bachureň. V nižších častiach medzi nimi sú zreteľné obrysy Slanských vrchov vzdialených 80 km.

Kratučký zostup a som opäť na asfaltke a za okamih pri rázcestníku Javorinka pamätník SNP. Späť do Torysiek sa vraciam po identickej trase, rozhodne ma to však nenudí, nakoľko sa pohľadom a objektívom môžem venovať obzoru, odkiaľ zrána svietilo slnko. Hlavne odpočívadlo Brinky poskytuje pekný výhľad na juhovýchod, čo bolo doobeda nanič, takže sa tu zastavujem na dlhšiu prestávku, aby som si vychutnal pohľady na naozaj neporušený južný okraj Levočských vrchov olemovaných na horizonte Volovskými vrchmi.

Zhodnotenie

Keď mám šťastie na slnečné počasie s peknými výhľadmi, rád si plánujem túry systémom tam a späť po rovnakej trase. Mám tak možnosť poobzerať si a zdokumentovať horizonty, ktoré sú v istej časti dňa priamo proti slnku. V každom inom prípade je však určite zaujímavejší prechod z miesta A do miesta B, alebo aspoň nejaký okruh. Najbližšie by som už určite išiel okruh, s pokračovaním od Javoriny k chate Vinná, vhodnou zvážnicou dole k prameňu Torysy a cestou v doline popri Toryse späť do Torysiek. Nevýhodou dnes prejdeného úseku je fakt, že takmer celý vedie po asfalte. Terény sú to určite vhodnejšie na cyklotúry, prípadne bežky v zime.

V čase písania textu, teda rok a pol po túre, som sa dostal k informácii, že na Javorine sa bude stavať ambiciózna vyhliadková veža. Kvôli komplikovanému prístupu sa možno bude musieť betón zvážať helikoptérou! Dokončená by mala byť v roku 2022. Skrátka, v najbližšom období tam bude asi škaredé stavenisko. Ak sa to spustí, návšteve Javoriny sa určite treba načas vyhnúť. Na druhej strane sa to dá aj oceniť, dnešné výhľady skôr či neskôr zaniknú, keď ich prekryjú stromy a vyhliadková veža bude vhodná náhrada.

Fórum 4 príspevky
Javorina z Torysiek 21/03/20 22:08 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
VHT Predné, Mlynické, Štrbské a Furkotské Solisko Názvy z nadpisu patria jednotlivým vrcholom južného okraja Soliskového hrebeňa, ktorý sa dvíha od Štrbského plesa a oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu. Z najjužnejšieho a najnižšieho Predného Soliska zbieha dole k plesu postupne sa rozširujúci chrbát, ktorý dokáže každý ľahko identifikovať – je to ten so zjazdovkami. 12/10/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Knola a Pálenica zo sedla Grajnár Dvojicu vrchov z nadpisu spájajú dve veci. Prvou je, že oba majú svoje najlepšie výhľadové roky dávno za sebou. Okolitý porast vyrástol a zredukoval výhľady len na fragmenty obzoru. Druhou je sedlo Grajnár, ležiace medzi nimi. Zvolili sme si ho za východiskový bod nášho letného rodinného výletu pred pár rokmi. Dá sa z neho celkom ľahko vystúpiť na Veľkú Knolu a keďže sa decká zdali fit, po návrate sme pridali aj Pálenicu na opačnej strane. No a koncom predminulej zimy, len aby som nezhrdzavel, prebehol som si tento úsek aj po snehu. 24/09/20 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Martinka z Mlynkov Sklamaný ostane každý, kto by z nadpisu očakával romantický príbeh. Nepôjde dokonca ani len o vzrušujúcu zápletku. Skutočnosť je totiž oveľa prozaickejšia - Martinka je škaredá. Teda, aby sme si rozumeli, Martinka je hora. Hora, ktorú postihol podobný osud, ako stovky a stovky iných hôr na Slovensku. Prišla o svoj krásny účes a nechali jej len typický rúbaniskový krátky zostrih. 29/08/20 Peťo Nový Slovenský raj, Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. včera Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. 24/10/20 Henrich Tomáš Slanské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Javorina z Torysiek 21/03/20 22:08 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Levočské vrchy (bývalý vojenský obvod Javorina)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1220 m n. m. – Javorina-Marčulina

    • min: 800 m n. m. – Torysky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 601 m

    • klesanie: 601 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0937 ° SŠ
      dĺžka: 20.6796 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0937 ° SŠ
      dĺžka: 20.6796 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Toryštiansky prameň v obci

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Levoča (bus) - Torysky (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.14 (0.43)