Túra

Javorina z Torysiek

07. 03. 2020
Hľadať výhľadový kopec v Levočských vrchoch je skoro ako hľadať ho v Západných Tatrách. Kvôli masívnemu odlesneniu sú výhľadové takmer všetky. Na mape ma však zaujal jeden z nich, ležiaci vedľa červenej značky, tiahnucej sa pohorím približne v severo-južnom smere. Volá sa Javorina a nachádza sa nad pamätníkom SNP. Práve na Javorine poskočí nadmorská výška príslušného hrebeňa výrazne nahor, čo sľubuje pekné rozhľady do krajiny. Neostáva nič iné, než sa o tom presvedčiť na vlastné oči, dnes teda mierim do Levočských vrchov.

Trasa

Torysky – Hrby, poľovnícka chata – Brinky – Javorinka, pamätník SNP – Javorina-Marčulina a späť

Východzím bodom sú Torysky, rázovitá spišská obec ležiaca v nadmorskej výške 800 m na Levočských planinách, čo je južná, menej hornatá časť Levočských vrchov. Z obce, učupenej v údolíčku, obkolesenej zvlnenými poľami a pasienkami, ma vyvádza asfaltová cesta pochybného vzhľadu, značená modrou turistickou značkou. Hneď na začiatku je potrebné nastúpať 100 výškových metrov, kým sa dostanem na vrchné časti polí. Odtiaľ je pekne vidieť charakter okolitej krajiny. Je celkom malebná, obhospodarovaná, povestný lesný masaker vidím až ďalej smerom na sever, vo vyššej časti pohoria. Cesta mieri na juhozápad do lesa, nad ktorým sa dnes po prvýkrát ukazuje Kráľova hoľa s jemným bielym popraškom na vrchole. Krátky úsek medzi stromami ma privádza na lúku, kde sa nachádza poľovnícka chata Hrby aj rovnomenný rázcestník. Modrá značka odbočuje kamsi na juh, ja sa vydávam opačným smerom, na severozápad, kam mieri značka žltá. Ak by som bol na bicykli, tak fajn, keďže idem po vlastných, tak ma ďalšie pokračovanie asfaltovej cesty nenadchýňa.

Po chvíli prichádzam k miestu, kde naľavo medzi stromami vidím vstup na rozľahlejšiu lúku. Je to len pár krokov a predo mnou sa otvorí celkom pekný pohľad. V diaľke na obzore sa belejú vrcholky najvyššej časti Nízkych Tatier a viac vpravo sa ukazuje kúsok Tatier Vysokých – Gerlachovský štít a jeho najbližší susedia. Je zrejmé, že dnes to bude o dosť ďalekých výhľadoch, povzbudený sa preto vraciam medzi stromy na asfaltku. Asi o 15 minút prichádzam na ďalšiu rozľahlú lúku, kde sa nachádza turistický prístrešok označený ako Brinky. Je z neho pekný výhľad juhovýchodným smerom, čo je teraz priamo proti slnku, preto sa ani nepristavujem. Asfaltka ma s ľahkosťou vovádza stále hlbšie do pohoria, väčšinou však kráčam takmer vodorovne, nanajvýš veľmi mierne prevýšenia. Ani hory okolo mňa nejako nepribúdajú, a to som sa dostal nad úroveň 1000 metrov nad morom. Naozaj zvláštne pohorie. V miestach, kde sú stromy vyrúbané, sa opakovane predo mnou ukazujú Vysoké či Nízke Tatry na ľavoboku.

Po prvýkrát sa cesta výraznejšie začína dvíhať až pri stúpaní na Javorinku, stále je to ale mierne stúpanie, ktoré traverzuje vrchol a za ním opäť klesá do sedla. V ňom sa nachádza pamätník SNP a rázcestník s odpočívadlom. Veľmi pekné miesto s krásnymi výhľadmi na Tatry, na takejto trase však človek odpočívať ani veľmi nepotrebuje, takže po doplnení tekutín sa ide ďalej. Javorina, cieľ cesty, je odtiaľ pekne na dohľad a blízko. Od pamätníka prejdem ešte asi 200 metrov po červeno značenej asfaltke, blízke východné svahy Javoriny sú však plné mladých stromov a ohradené ostnatým drôtom. Tadiaľ sa hore asi nedostanem, preto odbočujem doľava na zvážnicu. Nie je veľmi používaná, preto je porastená nízkou trávou. Konečne, je to príjemná zmena. Zvážnica traverzuje južné svahy Javoriny, ktoré sa teraz dvíhajú po mojej pravej ruke. Chcem sa dostať na opačnú stranu hory, ktorá vyzerá byť bez ohradeného porastu. Pred očami mám neustále Vysoké Tatry, po ľavej strane padá terén hlboko do doliny Peklianskeho potoka, vďaka čomu sa tu otvára ohromný priestor až po Nízke Tatry. Jednoducho nádherná prechádzka.

Po pretraverzovaní celého úbočia Javoriny sa dostávam na miesto, v ktorom z nej hrebeň klesá juhozápadným smerom a ďalej pokračuje výrazne nižšími vrchmi. Odtiaľto vedie na vrchol ledva badateľný chodníček, na ktorý sa nechávam pozvať. Nasleduje prvý a jediný aspoň trochu strmší výstup dnešnej túry, je však krátky a na vrchole som raz-dva. Na samom okraji vrcholovej plošiny stojí výhľadová lavička, ktorá si svoj názov naozaj zaslúži. Čosi podobné som videl aj na Ondrejisku, najvyššom vrchu Slovenského raja, mám však dojem, že výhľady z Javoriny ju prekonávajú. Nádherné, vzdušné výhľady do celej podtatranskej oblasti olemované Nízkymi a hlavne Vysokými Tatrami, na ktoré je odtiaľ fantastický pohľad. Scenérie zahŕňajú aj Slovenský raj a Volovské vrchy na jednej strane, či Spišskú Maguru na druhej strane. Dnes dokonca vidím aj pár vrchov Veľkej Fatry, čo je odtiaľ cez 100 km. Jednoducho exkluzívny, viac ako polkruhový výhľad, a to všetko z jednej lavičky. Tí, čo ju tu osadili, vedeli, čo robia. Predpokladám, že v Levočských vrchoch nie je veľa takýchto miest. Je to dané presne geomorfológiou, ktorú som si všimol doma na mape. Hrebeň 1200-metrových vrchov tiahnuci sa od severovýchodu na Javorine výrazne klesá a ďalej pokračuje v priemere o 150 metrov nižšie. Je úplne samozrejmé, že sa na lavičke zabivakujem, nemienim odtiaľ odísť príliš skoro. Aj keď bolo dnes celkom chladné ráno a teraz som na najvyššom bode túry, dá sa tu vysedávať v pohode. Pofukuje síce chladný, no slabý vetrík a poludňajšie slnko citeľne hreje.

Javorina, podobne ako všetky okolité vrchy, prišla pred rokmi kompletne o lesnú pokrývku. Stalo sa tak už dávnejšie, preto sú všetky rúbaniská zakryté trávou a všade sa dvíha nová smreková a smrekovcová mladina najrôznejšej výšky. Niektoré stromčeky siahajú po kolená, iné už prevyšujú človeka, všade naokolo rovnaký obraz, ako v gigantickej lesnej škôlke. Opäť je to ale monokultúra, najskôr ju čaká podobný osud, aký postihol les minulý. Avšak dnes sa to tu pekne zelená, pohľad je to podstatne príjemnejší ako v Nízkych Tatrách či Slovenskom rudohorí. Jedným slovom, dá sa tú cítiť príjemne.

Vrchol Javoriny je rozložitý, plochý, ostatne, ako celý hrebeň, ku ktorému patrí. Vlastne pohľad na severovýchod, teda smerom, ktorým sa hrebeň tiahne, sa ničím nelíši od akejkoľvek rovinatej, len mierne zvlnenej krajiny, akurát v nadmorskej výške 1200 m. Skutočne nevšedná horská krajina. Pár krokov od výhľadovej lavičky sa nachádza vrcholový kríž a vrcholový rázcestník s dvomi informačnými tabuľkami. Prvá nesie nápis Javorina-Marčulina 1250 m. Rozšírený názov zrejme upresňuje, že sa nachádzame na južnom okraji (vrchole) masívu Javoriny, ktorého vrcholová plošina pokračuje minimálne pol kilometra na severovýchod, kde dosahuje svoj najvyšší bod. Rozdiely vo výškach sú však naozaj zanedbateľné. Mätúci je skôr údaj o nadmorskej výške, ktorá je na všetkých mapách udávaná o 25 metrov nižšie, čo je značný rozdiel.

Zaujímavejšia je druhá tabuľka, ktorou je šípka s nápisom „Vyhliadka s lavičkou lásky 80 metrov“. A ja, somár, som sem prišiel sám! Uznávam, že rande na tomto mieste v prípade vydareného počasia bude nezabudnuteľné. Fakt, že šípka ukazuje smer na západ k lavičke, odkiaľ som prišiel, nevyhnutne znamená, že tu musí byť vyznačená výstupová trasa z opačnej strany, teda po východnom svahu. A naozaj, predo mnou sa ukazuje klesajúca cestička pomedzi mladinu, ktorou sa dá evidentne zísť dole k červenej značke. Čiže som Javorinu obchádzal zbytočne. Neľutujem však ani krok, bolo to rozhodne pekné spestrenie túry. Mierim teda na ňu a ako kráčam ďalej, postupne sa predo mnou otvárajú výhľady na východ, kde ponad krajinu Levočských planín vidím pohoria Branisko či Bachureň. V nižších častiach medzi nimi sú zreteľné obrysy Slanských vrchov vzdialených 80 km.

Kratučký zostup a som opäť na asfaltke a za okamih pri rázcestníku Javorinka pamätník SNP. Späť do Torysiek sa vraciam po identickej trase, rozhodne ma to však nenudí, nakoľko sa pohľadom a objektívom môžem venovať obzoru, odkiaľ zrána svietilo slnko. Hlavne odpočívadlo Brinky poskytuje pekný výhľad na juhovýchod, čo bolo doobeda nanič, takže sa tu zastavujem na dlhšiu prestávku, aby som si vychutnal pohľady na naozaj neporušený južný okraj Levočských vrchov olemovaných na horizonte Volovskými vrchmi.

Zhodnotenie

Keď mám šťastie na slnečné počasie s peknými výhľadmi, rád si plánujem túry systémom tam a späť po rovnakej trase. Mám tak možnosť poobzerať si a zdokumentovať horizonty, ktoré sú v istej časti dňa priamo proti slnku. V každom inom prípade je však určite zaujímavejší prechod z miesta A do miesta B, alebo aspoň nejaký okruh. Najbližšie by som už určite išiel okruh, s pokračovaním od Javoriny k chate Vinná, vhodnou zvážnicou dole k prameňu Torysy a cestou v doline popri Toryse späť do Torysiek. Nevýhodou dnes prejdeného úseku je fakt, že takmer celý vedie po asfalte. Terény sú to určite vhodnejšie na cyklotúry, prípadne bežky v zime.

V čase písania textu, teda rok a pol po túre, som sa dostal k informácii, že na Javorine sa bude stavať ambiciózna vyhliadková veža. Kvôli komplikovanému prístupu sa možno bude musieť betón zvážať helikoptérou! Dokončená by mala byť v roku 2022. Skrátka, v najbližšom období tam bude asi škaredé stavenisko. Ak sa to spustí, návšteve Javoriny sa určite treba načas vyhnúť. Na druhej strane sa to dá aj oceniť, dnešné výhľady skôr či neskôr zaniknú, keď ich prekryjú stromy a vyhliadková veža bude vhodná náhrada.

Fórum 4 príspevky
Javorina z Torysiek 21/03/20 22:08 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
VHT Tupá, Klin a Ostrva Tatranské vrcholy z nadpisu nepatria medzi najznámejšie, snáď s výnimkou Ostrvy, aj to len vďaka blízkemu sedlu, ktorým prechádza Tatranská magistrála. No každý návštevník Štrbského Plesa o nich určite zavadil pohľadom, keďže sa nachádzajú na asi najznámejšej tatranskej panoráme. Sú to tie nižšie, menej výrazné, oblé vrchy na jej pravej strane. Poďme sa teda na ne pozrieť v druhej časti seriálu Tatry so sprievodcom. 26/04/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zimná Matka Božia cez Medvediu hlavu K napísaniu článkov z túr sa dostávam pomerne neskoro a skrátiť tento čas sa mi dlhodobo nedarí. Z tohto dôvodu sa sem-tam stane, že som predbehnutý promptnejšie reagujúcim autorom. Takto to bolo aj pri Matke Božej, vyhliadkovej skale v Slovenskom raji. Práve som si dával dokopy podklady, keď tu bác – a Matka Božia je na titulke. Z článku však bolo rýchlo zrejmé, že autor sa veľkodušne nevenoval výhľadom, čo je čírou náhodou moja obľúbená disciplína. Nejaký čas som si to nechal prejsť hlavou a výsledkom je, že napriek identickej trase uzrel svetlo sveta ďalší popis výstupu na Matku Božiu, no zameraný skôr na geografiu, teda výhľady. 23/03/20 Peťo Nový Slovenský raj
Túra Javorina z Torysiek Hľadať výhľadový kopec v Levočských vrchoch je skoro ako hľadať ho v Západných Tatrách. Kvôli masívnemu odlesneniu sú výhľadové takmer všetky. Na mape ma však zaujal jeden z nich, ležiaci vedľa červenej značky, tiahnucej sa pohorím približne v severo-južnom smere. Volá sa Javorina a nachádza sa nad pamätníkom SNP. Práve na Javorine poskočí nadmorská výška príslušného hrebeňa výrazne nahor, čo sľubuje pekné rozhľady do krajiny. Neostáva nič iné, než sa o tom presvedčiť na vlastné oči, dnes teda mierim do Levočských vrchov. 07/03/20 Peťo Nový Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. dnes Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. včera Jitka Švarcová Svet
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. včera Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Javorina z Torysiek 21/03/20 22:08 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Levočské vrchy (bývalý vojenský obvod Javorina)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1220 m n. m. – Javorina-Marčulina

    • min: 800 m n. m. – Torysky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 601 m

    • klesanie: 601 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0937 ° SŠ
      dĺžka: 20.6796 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0937 ° SŠ
      dĺžka: 20.6796 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Toryštiansky prameň v obci

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Levoča (bus) - Torysky (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.29 (0.5)