Ako písať názvy poľských hôr po slovensky?

Beata Okulińska 11. 03. 2020

V slovensko-poľskom časopise TATRY som sa stretla s odlišnými prekladmi poľských geografických názvov do slovenčiny. Raz hlavnú časť slova napísali v poľštine, iba koncovku dali slovenskú. Druhýkrát slovo preložili tak, aby to znelo ako poľské. Niekedy používajú iba poľské písmená, inokedy iba slovenské alebo poľské a slovenské. Keďže chystám článok o poľských horách, zaujalo ma, ako sa správne píšu geografické názvy.

Mala by som napríklad napísať: Bieszczady a bieszczadzký či Bieščady a bieščadský? Rovnakú otázku som dala vedcom z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a dostala som odpoveď. Možno by ju chceli poznať aj autori, ktorí píšu články o poľských horách.

Najprv ale pár slov o časopise TATRY a pár príkladov z ich prekladov. Bol to časopis, ktorý spoločne vydávali poľský Tatrzański Park Narodowy a Štátne Lesy TANAP-u. Vychádzal od roku 2006 do 2015 raz ročne. Každý článok bol zverejnený v poľštine aj v slovenčine. Témy sa týkali ochrany tatranskej prírody, zaujímavých miest v Tatrách, horskej turistiky či dejín podtatranských obcí. Články prekladali redaktori časopisu, ktorí však nie sú jazykovedci, ale odborníci na prírodu či turistiku. Predpokladám, že toto je príčina tohto "prekladateľského zmätku".

A tak napríklad našu Dolinu Kościelisku preložili do slovenčiny ako Koščeliská dolina, ale Kościeliski Potok ako Kościeliský potok. Zaujímavý je preklad názvy Hala Gąsienicowa. Preložili ju do slovenčiny ako: Gąsienicowá hala, Gasienicowá hala a Gąsienicová hala a odlišné preklady sa vyskytujú v rovnakom čísle časopisu. Polanu Waksmundzku raz preložili ako Waskmundzká poľana a ďalej ako Waskmundská poľana. Kasprowy Wierch je raz Kasprov vrch a v ďalšom článku je Kasprowý vrch.

Keď ide o preklad slovenských geografických názvov do poľštiny, v prípade Tatier sa problémy nevyskytujú, lebo názvy majú poľské ekvivalenty. A tak napríklad slovenský Klin je po poľsky Starorobociański Szczyt, Zadné Meďodoly sú Zadnie Koperszady, Tichá dolina je Dolina Cicha, Štrbské pleso je Szczyrbskie Jezioro a Popradské pleso je Popradzki Staw.

Teda ako by sme mali písať poľské geografické názvy po slovensky? Problém mi vysvetlila PhDr. Katarína Kálmánová z jazykovej poradne JÚĽŠ SAV, čo uvádzam nižšie:

Pri uvádzaní poľských geografických názvov, ktoré nemajú v slovenčine vžitý názov (t. j. exoným), Vám odporúčame postupovať analogicky so zásadami uvádzania slovenských názvov geografických objektov v cudzojazyčných textoch, ktoré si môžete podrobnejšie preštudovať v publikácii Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky - Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike (2012; dostupné na www.skgeodesy.sk).

Keď zásady uvedené v kapitole 5, vychádzajúce z odporúčaní OSN, aplikujeme na uvádzanie poľských názvov v slovenských textoch, neodporúčame vám poľské geografické názvy prekladať ani prispôsobovať slovenskej gramatike (napr. Potok Strążyski, nie Strążyský potok). Názvy, na ktoré ste sa spytovali, treba teda zachovať v pôvodnej poľskej grafickej podobe Dolina Kościeliska, Potok Strążyski, Dolina Gąsienicowa, Potok Waksmundzki. Po slovensky treba uvádzať názvy Beščady (ekvivalent poľského názvu pohoria Bieszczady) a Päť Poľských plies (Dolina Pięciu Stawow Polskich), ktoré v slovenčine fungujú ako exonymá. Existujúce štandardizované vžité názvy nájdete v publikácii Názvy geografických objektov z územia mimo SR dostupné na www.skgeodesy.sk. Keď máme v slovenčine ekvivalent v podobe štandardizovaného vžitého názvu, treba v slovenskom texte používať ten. V turistických sprievodcoch a v podobnej literatúre je však vhodné uvádzať (napr. v zátvorke) aj originálne cudzojazyčné názvy, ktoré sú nevyhnutné na orientáciu v cudzej krajine.

Názov pohoria Beščady vám odporúčame skloňovať ako slovenský geografický názov Karpaty (pomnožné podstatné meno mužského rodu), teda do Beščád, k Beščadom, v Beščadoch. Pripomíname, že cudzie geografické názvy sa skloňujú v slovenčine tak, že v nepriamych pádoch sa pripájajú slovenské pádové prípony (do Doliny Kościeliskej, v Potoku Strążyskom).

Na texte spolupracoval Peter Kalenský

Fórum 7 príspevkov

K článku Ako písať názvy poľských hôr po slovensky? 13/03/20 21:33 7 príspevkov

Najnovšie články autora

Extra Poznáte slovenské hory? (odpovede) Pred týždňom ste si mohli overiť svoje vedomosti v teste, ktorý som pre vás pripravila na základe poľských kníh z 19. storočia. Škoda, že knihy nie sú preložené do slovenčiny. Prečítali by ste si všetky dobré veci, ktoré o vás autori napísali. V žiadnej z kníh som nenašla nič negatívne o Slovákoch. Naopak, všetci autori napísali, že ste predovšetkým veľmi pohostinní, sympatickí, pokojní a veľmi čestní. A vždy máte dobrú náladu. Týchto komplimentov je v knihách oveľa viac. Myslím si, že niektoré by vás možno prekvapili. 05/06/20 Beata Okulińska Zaujímavosti

Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. 29/05/20 Beata Okulińska Zaujímavosti

Názor Ako písať názvy poľských hôr po slovensky? V slovensko-poľskom časopise TATRY som sa stretla s odlišnými prekladmi poľských geografických názvov do slovenčiny. Raz hlavnú časť slova napísali v poľštine, iba koncovku dali slovenskú. Druhýkrát slovo preložili tak, aby to znelo ako poľské. Niekedy používajú iba poľské písmená, inokedy iba slovenské alebo poľské a slovenské. Keďže chystám článok o poľských horách, zaujalo ma, ako sa správne píšu geografické názvy. 11/03/20 Beata Okulińska Zaujímavosti

Najnovšie články na titulke

PR 100 rokov časopisu Krásy Slovenska Pred 100 rokmi vznikol časopis Krásy Slovenska – dodnes najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku. Časopis je venovaný prírodným krásam a kultúrnym zaujímavostiam Slovenska, turistike, cestovnému ruchu, horolezectvu, jaskyniarstvu, ochrane prírody a tradíciám. dnes sponzorovaný článok Mapy a knihy

Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti

Túra Aladár a Titicaca v Podpoľaní Zákaz cestovať mimo okres určite nepotešil viacerých turistov. Ale v živote to už tak býva, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Konečne sme mnohí spoznali aj niektoré zaujímavosti vo vlastnom okrese. A nemusia to byť len kopce. Oko turistu sa predsa rado pristaví aj na krásnej vodnej hladine. Väčšina turistov pozná Štrbské, Hincovo či Popradské pleso, a aj keď pri nich neboli, určite aspoň počuli o Beňatine či Morskom oku. dnes Danka Tomášiková Poľana