Túra

Via Dinarica (4) – planina Lelija a Zelengora

14. 04. 2020
Podvečer sme s nákupom jedla a pitia z Kalinoviku dorazili na Etno Sela k Draganovi Lalovićovi na okraji dedinky Jelašca. Slnko ešte nezapadalo, ale pomaly sa chystalo. Pôvodne sme si možno aj plánovali, že tam prenocujeme, ale rozhodli sme sa, že skúsime bivak v divočine Zelengory.

Do hvozdov Zelengory

Na veselej Draganovej farme nás okrem vedúceho a jeho ženy privítali aj naše dve nerozlučné kamarátky z Austrálie, s ktorými sme si dali fajnú balkánsku večeru so všetkým možným. Dobrilo ešte ukazuje parťákom krásne zdobený osmanský jatagán (osmanská sečná zbraň) a velí na nástup do hôr. Bolo dosť ťažké zas dvíhať naplnené ruksaky na naše unavené chrbty, ale boli sme rozhodnutí, že ideme do tmavnúcej noci do rozsiahlych lesov Zelengory.

Ale stačilo prejsť zopár kilometrov a zas sme boli v kľude z balkánskej hry. Dobrilo dúfal, že natrafíme na nejaký prístrešok, ale keď už svietil načisto len mesiac a naše čelovky, rozhodli sme sa nečakať a zabočiť na vhodnom mieste. Bolo treba si nájsť pekný bivak hlboko v horskom smrekovom lese. A tak sme sa zložili na peknej lúčke, spravili sme si z kameňov ohnisko, našli drevo (na bezpečnom mieste bez hrozby mín), rozložili karimatky a spacáky a stiedajúc sa pri ohni sme prespali chladnú hviezdnatú noc. Bolo už zjavne cítiť, že sa leto končí, skrátka, bola by nám zima, keby sme sa na to nepripravili.

Grmljavina nad Lelijou

Ráno nás zobudili miestni poľovníci alebo kto to bol (možno krivolovci, po našom pytliaci). Prešli popri nás na aute asi dva razy, vôbec si nás ale nevšímali napriek dohárajúcemu ohňu. Pobalili sme sa a pokračovali ďalej. Trasa začala stúpať hore a neskoré raňajky sme si dali pri peknom prameni Jablan vrelo pod sedlom pod Velikou Lelijou. Tam nás dobehli naše Austrálčanky, s ktorými sme sa naraňajkovali.

Počasie neveštilo nič nezvyčajné alebo nečakané. Zakrpatené stromy vystriedali skaly a terén nám začal pripomínať zas Winnetoua a Old Shatterhanda. Už v skalách na sedle pod Velikou Lelijou zrazu z ničoho nič zahrmelo. Hneď nám to došlo – ide búrka, a to rýchla a intenzívna. Boli sme možno pár stoviek metrov pred Austrálčankami. Bez slova sme si všetci traja vytiahli pršiplášte, natiahli ich na seba a sadli sme si traja na tri skaly, nie ďaleko, ale ani nie blízko od seba. A čakali sme, kým to prejde. Austrálčanky riskovali a prešli okolo nás s úsmevom hore.

A prešlo to takisto, ako to aj prišlo. Vyšlo síce slnko, ale počasie sa pokazilo. Posledné slnko sme zažili pri Štirinskom jezere, kde sa Jezerin zas okúpal a vysušili sme si zmoknuté veci. Plávať ale musel opatrne, aby si popritom neoškriabal hnáty. Potom to už bolo smutnejšie, začalo nám pršať v lese pred Orlovačko jezero, s čím sme až tak nerátali.

Zamknutá útulňa

Do večera sme sa v takomto neveselom počasí dostali popod Stoh k útulni nad Orlovačko jezerom. Pršiplášte nám stále bolo treba. Alebo dáždniky. Príchod k útulni na Orlovačko bola veľká radosť. Konečne strecha nad hlavou. Horšie bolo, že dvere boli zamknuté a kľúče ako minule pri Milanovej kolibe žiadne. Takže sme pristúpili k vopred dohodnutému riešeniu – trošku sme použili hrubú silu a nadvihli sme haspru. Našťastie povolila. Útulňa bola tým pádom naša.

Jezerin sa išiel bez rozmýšľania hneď okúpať dole do Orlovačko jezera. Keď sa vrátil na útulňu, Austrálčanky tam už boli s nami. Ubytovali sa hore, my dole. Večer bol veselý, dopili sme, čo sme nakúpili u Dragana...

Švédske raňajky

Ráno bolo kadejaké, počasie nám neprialo. Hustá hmla a dážď. Navyše sa objavili nejakí švédski majstri sveta – lovci kamzíkov a ich bosnianski sprievodcovia z Národného parku Sutjeska. Aspoň sa mohli Austrálčanky intenzívne porozprávať po anglicky. Lebo my sme angličtinu veľmi nepoužívali, náš vedúci Dobrilo už vôbec nie. Ale treba uznať, že so Švédmi mu to celkom išlo.

Ranná káva z ruksakových zásob na raňajky nás prebrala a mohli sme ísť ďalej. S Helene a Ginifer sme sa rozlúčili a vyrazili sme do dažďa, hmly a silného vetra hore pod Bregoč. Ženy pokračovali po magistrále hlavným hrebeňom Zelengory k jazeru Donje Bare, kde bivakovali v stane. My sme všelijakými skratkami v hustej hmle a mokrej tráve dostali hore na sedlo pod Bregoč a nasledoval len nekonečný zostup dole po makadamovej ceste cez Šipovicu do civilizácie smer Tjentište.

My i naše bágle oddychujú nad prameňom národnej rieky Neretvy, ktorá preteká Hercegovinou (autor foto: Tomáš Trstenský)

My i naše bágle oddychujú nad prameňom národnej rieky Neretvy, ktorá preteká Hercegovinou (autor foto: Tomáš Trstenský)

Asi 27 kilometrov šliapania s našimi ťažkými ruksakmi po makadamovej ceste do dedinky Čemerno (na hlavnej ceste Foča - Gacko / Trebinje) nám dalo zabrať. Jezerinovi úplne odpadla podrážka na vibrame. Keď sa prezúval dole pár kilometrov pred Tjentište, už rozmýšľal, kde sa ich zbaví. Dobrilo vymyslel dobrú balkánsku hru – skoro celú cestu sme vymýšľali všelijaké geografické názvy, končiace na -ica a vymysleli sme ich neúrekom (ďakujeme Murčovci za námet). Cestou sme sa este napili z pramena rieky Neretvice, pardon, teda z Neretvy.

Autori fotografií: Martin Baniari, Tomáš Trstenský a Yvonne Ginifer

Na texte spolupracoval: Tomáš Trstenský

Predchádzajúca časť putovania

Pokračovanie nabudúce

Fórum 7 príspevkov
Via Dinarica (4) – planina Lelija a Zelengora 19/04/20 23:37 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Via Dinarica (4) – planina Lelija a Zelengora Podvečer sme s nákupom jedla a pitia z Kalinoviku dorazili na Etno Sela k Draganovi Lalovićovi na okraji dedinky Jelašca. Slnko ešte nezapadalo, ale pomaly sa chystalo. Pôvodne sme si možno aj plánovali, že tam prenocujeme, ale rozhodli sme sa, že skúsime bivak v divočine Zelengory. 14/04/20 Robo Verseghy Svet
Túra Via Dinarica (2) – planina Bjelašnica Pokračujeme v našom balkánskom dobrodružstve po trase diaľkovej magistrály Via Dinarica. Prechádzame z pohoria Prenj na planinu Bjelašnica v centrálnej Bosne a Hercegovine. Ráno a skoré ranné plávanie v úplne príjemne teplej vode Boračko jezera asi prvý raz inšpirovali vedúceho zájazdu k novej Robovej prezývke Jezerin. Aby mal aj priezvisko, dodatočne ho skompletizoval na Močića. Z krstného mena aj z priezviska je jasné že prečo. 18/02/20 Robo Verseghy Svet
Túra Dedinky – Stolica – Revúca – Ploské – Hnúšťa V prvý májový piatok po práci sme sa zišli piati silní, mladí, pekní a veselí chlapci na vlakovej stanici v Banskej Bystrici a sadli na poobedňajší margeciansky spoj, po 18-tej sme ešte veselší vystúpili na Dedinkách. Hneď na stanici nás privítal taký silný vietor, že sme trošku zapochybovali o pôvodnom pláne, ale samozrejme sme z neho nezľavili. Ešte do tmy sme vystúpali cez Dobšinský kopec a pripravili sa na prvé spanie na lúke medzi vysokými smrekmi niekde za Ostrou. Chceli sme sa zložiť trošku vyššie, aby sme mali výhľad aj na Kráľovu hoľu, ale vietor nám to nedovolil. A proti prírode sa neoplatí bojovať. 27/08/18 Robo Verseghy Rudohorie, Revúcka vrchovina, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zbojníckym chodníkom: Tiesňavy a Obšívanka Nedeľa po skončení vlaňajšieho autorského Hiking stretnutia sa ohlásila slnečným počasím. Výhľad z okna počas raňajok sľuboval krásny deň, no meteorológovia varovali pred silným vetrom na malofatranskom hrebeni. Mala som zabezpečiť odvoz a následný pickup Soni a Ľubovi, ktorí sa chystali na hrebeň. Vietor však zmenil plány, a tak sme sa všetci spoločne s Mirom vybrali na pre mňa neznámu vychádzku Zbojníckym chodníčkom cez Tiesňavy a Obšívanku. dnes Daniela Mäkká Malá Fatra
Túra Kremnickým hrebeňom z kúpeľov do kúpeľov Pri poslednej výprave do Kremnických vrchov k runám na Velestúre som si uvedomil jeden fakt. Úsek červenej značky na juh od Troch krížov je moja terra incognita. A prázdnota v našich mapách láka, nutkanie zaplniť biele miesta je neodolateľné. A tak, keď sa mi neočakávane uvoľnil v predĺženom májovom víkende jeden a pol dňa, prekonávam vlastnú pohodlnosť a neváham. Neplánovane zbalím batoh. Môžem vyraziť za svojím spôsobom novým dobrodružstvom. 04/07/20 Vladimír Mikuš Kremnické vrchy
Túra Hrad Uhrovec – okruh z Jankovho vŕšku s Jankom Keďže sa nerada vraciam rovnakou trasou, akou som išla do cieľa, ak je čo i len trošku možné urobiť si okruh, idem po tejto možnosti ako pes po údenom. V prípade hradu Uhrovec to nebolo inak. Sadla som si k počítaču, otvorila hikeplanner a pustila sa študovať mapu. Ono, možností až tak veľa človek nemá, ak sa potrebuje vrátiť do východiskového bodu, kde nechal auto. A tak padla voľba zobrať to z Jankovho vŕšku na Kňažinové lúky, odtiaľ k hradu Uhrovec a od hradu po modrej nazad na červenú. 03/07/20 Martina Haratíková Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Via Dinarica (4) – planina Lelija a Zelengora 19/04/20 23:37 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Bosna a Hercegovina - Hercegovina: planiny Lelija a Zelengora

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 1907 m n. m. – sedlo pod Borovno brdo

    • min: 1121 m n. m. – Jelašca, etno selo Lalović

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1503 m

    • klesanie: 1503 m

  • Vzdialenosť
    • 48 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 02.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 43.48132 ° SŠ
      dĺžka: 18.47848 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 43.22989 ° SŠ
      dĺžka: 18.58418 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 43.458 ° SŠ
      dĺžka: 18.50649 ° VD
      » Mapa

  • 2. nocľah
    • šírka: 43.37674 ° SŠ
      dĺžka: 18.5402 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • bivak v lese medzi Velikou Lelijou a dedinou Jelašca, útulňa Orlovačko jezero

  • Voda
    • Kalinovik, Jelašca, prameň Jablan vrelo pod Velika Lelija, Orlovačko jezero (prameň pri útulni)

  • Mapa
  • Doprava
    • Vrba (autostop) - Tjentište (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.6 (0.24)