Trasa

Kuchyňa, Vývrat – Vývrat – Tri stodôlky – Zámok – Tri stodôlky – popod Vysokú – kóta 490 – pramene pod Horným vrchom – sedlo Skalka – popod Bielu skalu – Holint – popod Jelenec – popod Geldek – popod Egreš – popod Sklený vrch – Zrkadlisko – Deväť dubov – Doľany

Po vcelku zaujímavej piatkovej mailovej komunikácii vystúpilo so mnou na autobusovej zastávke Kuchyňa-Vývrat osem ľudí. Až tu som pochopil, že Boris O. s dcérami chce ísť len na jeden kopec, a tak nás vraj bude čakať na Zrkadlisku a pridá sa k nemu aj Paľo.

Od začiatku mi bolo jasné, že vzhľadom na zloženie skupiny a plán ísť výhradne po lesných cestičkách, neprejdeme trasu pokope. Musto s Petrom totiž takéto túry neuznávajú a ja som zase, vzhľadom na nutnosť prísť za svetla na opačnú stranu Malých Karpát, chcel ísť jednoduchším terénom. Aj tak ku koncu poniektorí reptali na dĺžku túry.

Smer Zámok

Naštartoval som navigáciu a vykročili sme po asfaltke smerom k rekreačnému stredisku Vývrat. Tu sa vo veľkom prestavuje bývalé rekreačné stredisko denníka Pravda v niečo za múrom a strážené kamerami. Dokonca, keď sme tesne za ním odbáčali z asfaltky do lesa, tak sme jasne počuli, ako si nás zaznamenáva kamera na stĺpe.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kráčali sme lesom popri prítoku potoka Vývrat k lesnej ceste popod Tri stodôlky. Je tu veľký senník, kde by sa dalo parádne v sene prenocovať. V lese je priesek, kde sú zvyšky stĺpov elektrického vedenia asi k leteckým hláskam. Boris si odskočil keškovať a Ctibor sa veľmi zaujímal, či sa po lesnej ceste s dôchodkyňami dostane sem od zastávky autobusu. Je chvályhodné, že začal nedeľu čo nedeľu brávať klub dôchodcov na krátke vychádzky do Malých Karpát.

Trošku spotení sme zastali na rázcestí a otvorili sa nám pekné výhľady do vnútra Malých Karpát, smerom na Veľký Petrklín. Tu sme zároveň zistili, že sme sa rozdelili presne na polovicu. Nuž, aspoň sa bude jednoduchšie napredovať. Pokračovali sme doľava a objavili sme v lese zaujímavé posedy. Neboli zastrešené, boli očíslované a tiahli sa lesom v jednej línii.

Zo skalnatého hrebeňa Troch stodôlok k nám zišiel Boris, a tak sme spoločne zišli z lesnej cesty doprava do lesa a začali stúpať na Zámok. Prekonali sme starý, hrdzavý, zvalený plot a zastali sme na skalnatom vrchole s brezami a s krásnym výhľadom dookola. Keďže vcelku tu fúkalo, vybral som z ruksaku všetko potrebné k pripevneniu vrcholovej tabuľky a začal špekulovať, kde a ako vysoko ju pripevním. Prekvapil ma Boris, ktorý sa hravo vyšplhal po konároch stromu a dožadoval sa tabuľky, kladiva a skutiek. Nuž sme mu to podali a kým doťahoval kľúčom skrutky, Igor s Ctiborom pílili nižšie konáre, aby aj v lete bolo tabuľku vidno. Ako tak usilovne pracujeme, prišiel k nám Ivan. Vraj, kde je zbytok, nevie. Po túre mi bolo mailované, že som išiel veľmi rýchlo a zvyšok skončil v Sološnici.

Spravili sme zopár dokumentárnych fotiek, podpísal som Borisovi Záznamník 24 vrcholov MK BSK a utekali sme z vrcholu, lebo nám všetkým bola zima.

Smer sedlo Skalka

Vrátili sme sa na lesnú cestu a pre zmenu sme v zákrute išli doprava. Pomedzi bezlisté stromy presvital lom Vajarská a skaly kóty 490 m. Za ňou sme zišli strmo doprava dolu k potoku a vodným zdrojom. Trošku som špekuloval, ako sa pri prekračovaní potoka nenamočiť a všetci ostatní sa vybrali doprava hore po štrkovej ceste za Borisom. Po prekonaní potoka som zase fotil veľmi zaujímavý prameň vo svahu nad potokom a keď som si ho zaznamenával do navigácie, uvedomil som si, že ideme zle. Síce k modrej, ale na Panské uhliská a my sme mali ísť do sedla Skalka. Nuž som partiu zahaltoval. Rozhodli sme sa ísť lesom po vrstevnici a ako sme z cesty vchádzali do lesa, tak sme v lístí zapadli skoro po pás.

Vietor prestal, ba začalo nám byť od slnka a stúpania celkom teplo. V sedle Skalka sme sa rozhodli naobedovať. Potom sme cez zvalený plot vstúpili do zvernice Biela skala.

Smer Skalka - Zrkadlisko

Privítala nás tu informačná tabuľa o Taricových skalách. Boris sa vybral opäť keškovať ponad skalnatý hrebeň Bielej skaly a ostatní sme pokračovali popod skalnatý hrebeň lesnou cestou. Došli sme k veľkej lúke s ešte väčším senníkom, ďalšou to možnosťou prenocovania. Utekalo pred nami množstvo muflónej a srnčej zveriny, ktorej napodiv neprekážal drevorubačský ruch na konci lúky.

Našťastie, rozbahnený úsek od drevorubačov netrval dlho a ako sme sa lesom blížili k Holintu, zo skalnatého hrebienka práve schádzal Boris. Ani keby sme si to naplánovali!

Biely skalnatý hrebeň, ťahajúci sa k vrcholu Jelenca, nádherne presvital pomedzi stromy. Žiaľ, nemal som čas ísť k nemu, ale sem sa ešte vrátim. Zazvonil mi telefón a Boris O. sa hlásil z vrcholu Zrkadliska. Mal pre mňa zarážajúcu správu, vraj tu niekto zanechal výhražný list, aby sme tu nič nepripevňovali. Povedal som mu, že skôr ako za hodinu tam nebudeme, a tak sa pobrali pod vrchol k ohňu.

Prišli sme opäť k novej informačnej tabuľke, tentokrát o Geldeku. Vidno, že sa obora otvorila verejnosti. Boris sa definitívne odpojil a išiel keškovať niekde k Egrešu. Ostatní sme zahli doľava a cez otvorené brány obory sme vyšli na zelenú TZT. Netrvalo dlho a vyšli sme na holiny, asi po veternej smršti. Napravo sa oproti jasnej oblohe týčila pyramída Egreša. Zo zelenej sme odbočili doľava a začali stúpať na Sklený vrch, pričom sme sa snažili ísť šikmo vrstevnicou doprava. Trošku som partii ušiel, ale hnal ma záujem o onen výhražný list. To som ešte na turistike nezažil a chcel som si to v kľude a sám prečítať.

Vyšiel som na lúku s posedom a začal posledné stúpanie na Zrkadlisko (Skalka). Vyšiel som k vrcholovému kameňu a fakt, dokonca na dvoch stromoch A4 s textom. Čítam a neviem, či ide o pokus o vtip, alebo o čo vlastne ide. Dolu na druhej strane zbadám Borisa O. s dcérkami a Paľkom. Štverajú sa ku mne a tiež hneď komentujú listy, tak ako aj všetci ostatní, ako postupne prichádzajú. Hromadne sa rozhodneme ignorovať vyhrážky a Ctibor s Ivanom pripevňujú tabuľku.

Prichádza mladý chalan, a tak ho prosím, aby nám spravil hromadnú fotku. Návrh zájsť ešte k drevenému krížu pod vrcholom nenachádza u partie pochopenie, a tak sa poberáme dolu. Po chvíľke zisťujem, že som si zabudol hore paličky, tak sa vraciam na vrchol. Sú tam opreté, opäť ich beriem a doháňam partiu. Práve schádzajú svahom na lesnú cestu a po nej ideme doprava smerom na Doľany. Cestou vyplašíme naozaj veľké stádo jelenej zveri.

Z lesa vychádzame pri autošrotovisku, čo ma teda zaráža. Nasledujú prvé domy Dolian, a ako tak ideme, stretávame mladého z vrcholu, ako nastupuje do auta a vracia sa do Trnavy. O kúsok ďalej sa k nám pridáva partia miestnych vinohradníkov. Trošku majú švacnuté, ale rozprávajú nám zaujímavé informácie o miestnej zvonici a vinohradoch.

Do odchodu autobusu nám po príchode na zastávku zostáva hodina, a tak smerujeme do neďalekej krčmy, kde v družnej debate hodnotíme pri pive, kofole a rume dnešný deň ako perfektný.

Ešte v nedeľu vďaka aplikácii Morecast zisťujem dieru v daždi a vybieham na Malý Javorník nad Limbachom označiť vrchol.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek