Najväčším bonusom Trenčína sú tunajšie malebné pohoria, ktoré ukrývajú čarokrásne prírodné skvosty, stačí si len vybrať a spoznať. Rada by som vás previedla jedným z menej známych kútov Strážovských vrchov - na malebný Slopský vrch, ľudovo nazývaný Vlčanská.

Dolná Poruba – Slopský vrch (Vlčanská, 789 m)

Bolo pochmúrne jesenné počasie, obloha sa zatiahla tmavými mrakmi, akoby sa každú chvíľu mal spustiť silný dážď. Rozhodli sme sa naše jesenné potulky obohatiť výstupom na menej známy Slopský vrch. Slovo slop, ktoré sa vyskytovalo na hornom Ponitrí, označuje podmáčané miesta a jamy naplnené vodou.

Z dedinky Dolná Poruba sme kráčali poľnou cestičkou popri kríži, odkiaľ vedú krížové cesty. Máte tu možnosť sa vybrať buď krížovou cestou alebo, ako my, poľnou cestičkou popri cintoríne. Dostali sme sa na rozľahlú lúku, z ktorej sme sa kochali výhľadmi na dedinu učupenú pod mohutnými vrchmi Strážovského pohoria.

Z lúk sa nám ukázali prekrásne výhľady priamo na bralnatý Vápeč, kužeľovitú Homôľku, divočinovú hradbu Baského, z ktorého sa vyparovali hmly a dažďové opary zahaľovali kopec do tajomného šatu. Lúka bola miestami rozrytá od diviakov. Kráčajúc hore lúkou nám nad hlavami prelietavali dravé vtáky. Z diaľky sme uvideli Slopský vrch a jeho zaujímavú vrcholovú plošinu s bielym krížom. Skaly padajúce do útrob lesa, vrchol pokrytý zelenou trávou a v pozadí lesný chrám, bol pre mňa oku lahodiaci pohľad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Obdivovali sme masív Hoľazní. Lúky boli ozdobené modrými trnkami, červenými šípkami, rôznymi kríkmi a ovocnými starými stromami. Naše pohľady smerovali na blížiaci sa Slopský vrch a Vápeč. Z lúčnej planiny sme obdivovali tajomné a divoké Baské so skalnou bránou a so skalnými bralami rozptýlenými po jeho strmých lesnatých svahoch. Kráčali sme rozľahlou lúkou a pomaly sme sa približovali k Slopskému vrchu.

Ocitli sme sa pred dreveným prístreškom s krížom, kde končí krížová cesta. Dostali sme sa na červenú značku Cesty hrdinov SNP a vstúpili sme do lesného chrámu. Ticho prírody nám prerušil nepríjemný zvuk vrčiacej motorky. Zo značky sme odbočili do rozprávkového lesíka so starými stromami, roztrúsenými priamo pod vrcholom. Obdivovali sme mŕtve drevo pokryté hubami a smaragdovo zeleným machom a pokrútené stromy, ktoré vytvárali atmosféru divočiny, ktorú tak radi vyhľadávame. Bolo tmavé počasie, čo umocňovalo tajomnú a divokú atmosféru.

Výstup bol strmý a miestami sme lozili po štyroch ako medvede. Strmý svah ozdobovali nízke pokrútené stromy. Za našimi chrbtami sme mali výhľady na malebné vrchy mojich obľúbených Strážovských vrchov. Dostali sme sa k zaujímavej skale, z ktorej sme si užívali krásy oblasti. Na vrchole pri kríži sme sa kochali čarokrásnou scenériou dažďových mračien, ktoré sa dvíhali nad kopce.

Kráčali sme úzkym chodníčkom po vrchole a obdivovali sme mohutné a zároveň divoké Baské, ktoré sme mali na dosah ruky. Obloha sa zatiahla do tmavých farieb a začalo nám silno fúkať. Dažďové kvapky na nás dopadali a započula som z lesa ručanie kráľa hôr - jeleňa.

Vybrali sme sa rozprávkovým lesným hrebienkom, počúvajúc jeleniu ruju v priamom prenose. Na chodníku boli mohutné korene a vdychovala som omamnú vôňu starých, machom porastených stromov s prímesou jeleních pachov. Ručanie jeleňov sa ozývalo z každej strany a potichu sme počúvali jesenný koncert jeleních velikánov.

Dostali sme sa na lúky a po chvíľke prestalo pršať. Nad dedinou sme sa započúvali do ďalšieho jelenieho ručania spod Baského a okolitých kopcov. Pekný koncert jesenných zaľúbencov. Bola to príjemná túra obohatená jeleňou rujou. Čo viac sme si mohli priať. V príjemnom trenčianskom pivovare Lánius sme si pochutili na dobrom jedle a pivku.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek