Túra

Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek

28. 04. 2020
Počas jednej túry mi volal Miro, či by som mal záujem ísť do Poľska na turistiku. Vraj je ešte voľné miesto, a tak som ani chvíľu nezaváhal. Áno, pôjdem, veď koľkokrát som sa pohrával doma s myšlienkou na turistiku v Poľsku počas hľadania na internete. Z rozprávania som mal vedomosť, že určite, ak tam pôjdem, tak to ľutovať nebudem. Išlo o Bieszczadzki Park Narodowy, ktorý turisti pokladajú za jeden z najkrajších v Poľsku a prirovnávajú ho k Nízkym Tatrám, Malej či Veľkej Fatre, čo sa týka výhľadov a prechodu po hrebeni.

Týždeň od telefonátu ubehol tak rýchlo, že som sa nestačil ani počudovať a už bolo potrebné v piatok večer baliť ruksak a všetko ostatné, čo turista k jednodňovej turistike potrebuje. Hlavne som si nezabudol zmeniť eurá na zloté a už som v sobotné ráno vstával o štvrtej, aby som sa mohol pripojiť ku skupine turistov zo Strážskeho a Michaloviec. V menšom autobuse nás bolo 27 a tak bol celkom plný. Väčšinu turistov poznám z niekoľkých spoločne prejdených trás.

Cesta ubehla rýchlo, bez komplikácií, prekrásnym krajom Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov. Prešli sme Lupkovským priesmykom na druhú stranu do Poľskej republiky a pokračovali dolinou medzi Beščadmi a Poloninami do sedla Przełęcz Wyżnia (Nad Brzegami Górnymi). Odtiaľ dnes vyrazíme za výhľadmi a spoznaním nových miest v poľskom NP.

Trasa

Przełęcz Wyżnia (Nad Brzegami Górnymi) – pomník básnika Jerzego Harasymowicza – smerovník Konská cesta – Schronisko PTTK "Chatka Puchatka" (Hasiaková skala, 1228 m) – vrch Roh – sedlo Srebrzysta – Osadzki Wierch – Szare Berdo – sedlo Mieczysława Orlowicza – Smerek (vrch) – Smerek (dedina)

Kým sa však vyberieme na putovanie, tak si idem pozrieť pekný výhľad z parkoviska vľavo od chaty smerom k vrcholom okolo Tarnice. Je tu popis jednotlivých vrcholov na tabuli, a tak sa môžem zorientovať. Je to veľmi pekný pohľad ponad dolinu napravo k Połonine Caryńska. Smerom vľavo sú práve vrcholky, na ktoré dnes pôjdeme.

Vyrážame od smerovníka na druhej strane parkoviska hore okolo modrej dodávky prerobenej na bufet. Len pár metrov nad ňou je kamenný pamätník ochranárom a záchranárom hôr a trocha vpravo zas pamätník z dvoch kameňov a nad tým akoby železnej brány. Na kameni sú verše a v druhom aj popis. Je to na pamiatku básnika Jerzego Harasymowicza (1933 – 1999). Na druhej strane turistického chodníka stojí drevená budova s nápisom „Galéria nad Berehami“ s výtvormi miestneho rezbára a suvenírmi. To sme prešli len pár desiatok metrov. Dorazili sme k informačnej búdke, kde je pokladňa pre vstup do NP. Je však ešte zavreté, a tak popozeráme niekoľko informačných tabúľ, umiestnených pred ňou, ktoré informujú o národnom parku, flóre, faune a tiež aj o náučnom chodníku. Je tu smerovník s vyznačením agroturistiky – trasy na koňoch z Górnej Wetlinki do Brzegi Górne. Na tabuli je cenník poplatkov za vstup do NP 7,- a 3,50 zlotých. Za tým je ešte pekné verejné WC.

Obdivujem čaro jarnej prírody a občas na miestach s výhľadom sa ukážu vrcholky okolitých kopcov. Svieža tráva ešte s kropajami rosy, nejaký kvietok na lúčke a sme pod stromami v lesnom poraste a pokračujeme chodníkom plným koreňov stromov. Je to nádherné, veď akoby to boli žily, ktoré privádzajú všetky živiny, ktoré príroda potrebuje pre život. Sme pri smerovníku, kde sa pripája čierna značka z kempingu Górna Wetlinka a po chvíľke je smerovník, kde zisťujeme, že sme len štvrť hodinku od nášho štartu a už toľko zaujímavostí, ktoré sme mali možnosť vidieť. Okrem rôznych kvitnúcich kvetov spomeniem zopár farebných slimákov – bezdomovcov, ktoré "putovali" naším smerom.

Objavujem prvú tabuľku NCH – Sciezka przyrodnica – Połonina Wetlińska, opisuje karpatskú bučinu. Dorazili sme na okraj lesného porastu a objavuje sa viac výhľadov nad zakrpatenými stromami, ktoré sú ošľahané vetrami. Osobne mám rád takéto miesta a obdivujem čaro výtvorov prírody. Nad týmto sú len hole s výhľadmi a čučoriedkovým porastom. Okolo vysokých kolov pokračujeme chodníkom, až kým sa pred nami neobjaví Schronisko PTTK "Chatka Puchatka" pod Hasiakovým vrchom (1232 m).

Schronisko PTTK "Chatka Puchatka"

Ubytovňa pod Hasiakovým vrchom, ktorá má kapacitu okolo 20 miest v dvoch izbách, otvorená je počas celého roka s možnosťou teplej polievky a občerstvenia. Spanie je vo vlastných spacákoch. Bola postavená po II. svetovej vojne armádou na pozorovanie. Ako turistická ubytovňa je od roku 1951 a slúži aj pre záchranárov a ochrancov prírody NP. Čaká ju však veľká zmena a mala by v nasledujúcich rokoch prebehnúť jej prestavba. Je to pekné miesto na oddych a vonku sa dá posedieť pri stoloch, a tak aj naša skupinka sa tu zdrží trocha dlhšie. Počas toho si to môžem aj trocha lepšie obzrieť a vo vnútri si kupujem odznak a magnetku na pamiatku.

Nad chatkou sú skaly s nadmorskou výškou 1232 m – Hasiakov vrch. Je z neho panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Za optimálnej viditeľnosti to musí byť úchvatný zážitok pozerať sa okolo. Hrebeň sa tiahne v smere juhovýchod a severozápad. Je vidieť Tarnicu aj vrcholky ukrajinských Polonín. Kremenec, Riabu skalu, Vihorlatské vrchy a aj Smerek, ktorý je dnešným cieľom. Nádherné pohľady do dolín, pod nami je vidieť parkovisko v sedle, kde sme dnes začali.

Oddýchli sme si, niečo zjedli aj vypili a pokračujeme po hrebeni, tešiac sa z pekného dňa, ktorý nás čaká. Cieľ je ešte veľmi vzdialený. Odchádzame od Hasiakovej skaly a schroniska severozápadným smerom po chodníku. Tešiac sa z výhľadov si to smerujeme do sedla medzi Osadzki Wierch a Roh. Pred schádzaním do sedla odbočujem trocha vpravo a chodníčkom vychodeným v poraste čučoriedok sa hrebeňom vrchu Roh (1255 m) dostanem na jeho vrchol. Roh je najvyšším dnešným bodom na Połonine Wetlińskej. Vľavo dole v sedle vidím priateľov, ako začínajú stúpať na Osadzki Wierch, a tak si hľadám schodnú cestu, aby som ich čo najskôr dostihol a pokračoval ďalej s nimi.

Osadzki Wierch (1253 m)

Je juhozápadne od vrchu Roh a je na ňom vyhliadka na menšej skalnej časti. Zároveň je druhým najvyšším bodom dnešného dňa. V podstate celý hrebeň, ktorý prechádzame, je viac-menej hoľa, a tak o výhľady nie je núdza počas celej trasy. Som na vrchole a pripájam sa k ostatným priateľom-turistom a tiež sa teším z pohľadov naokolo. Občas sa objaví tabuľka s popisom z náučného chodníka. Pred nami sa ukazuje vľavo vrch Hnatowe Berdo a za ním je vidieť vrchol Smerek. To nás ešte čaká schádzanie do časti Zaloby a v nádhernom prostredí hrebeňa so zakrpatenými stromami, ktoré dotvárajú čaro prírody, sa dostaneme až na Szare Berdo, kde je tiež tabuľka NCH.

Sme vonku z pásma lesného porastu a schádzame do sedla Mieczysława Orlowicza, kde sa na chvíľku zastavujeme, aby sme si trocha vydýchli pred posledným dnešným výstupom. V sedle je smerovník, ktorý upozorňuje, že od Wetliny na západnej strane prichádza žltá značka smerujúca na východ cez Suche Rzeki do Zatwarnice. Zároveň nachádzam tabuľku NCH, ale s označením Suche Rzeki - Smerek. Odchádzame po krátkom oddychu zo sedla M. Orlowicza (1099 m) a stúpame opäť po hrebeni. Čaká nás ešte podľa údaja na smerovníku 20 minút chôdze s prevýšením okolo 120 metrov, aby sme sa dostali na vrch Smerek. Konečne sme pod vrcholom pri kríži a je tu čulejší ruch domácich turistov.

Smerek (1223 m)

Jeho vrchol je na severovýchod od rovnomennej dediny. Niekoľko desiatok metrov od jeho vrcholu je postavený kríž, ktorý tu bol umiestnený v roku 2018. Je na ňom tabuľa o jeho histórii. Prvý bol postavený v roku 1976 k 600. výročiu povstania a nový k 100. výročiu nezávislosti Poľska v roku 1918. Samotný vrchol je na východnej strane (mierne skalnatej) a vzdušnou čiarou je to tak 200 m. Trocha si to idem narýchlo pozrieť. Je tam vrcholový kameň a pekný výhľad na opačnú stranu, ktorú od kríža nebolo vidieť. V diaľke je vidieť náš vrch Vihorlat s jeho typickým zrezaným vrcholom vyhasnutej sopky.

Po chvíľke sa vraciam naspäť a vyberám si niečo na zjedenie. Usadám k ostatným. Je tu paraglajdista, ktorý sa práve odlepuje od svahu, a tak máme možnosť vidieť jeho letecké umenie. Paráda, musí to byť úžasne vidieť vrchol z vtáčej perspektívy. Niekoľko záberov z letu, dobré a chutné pokrmy z batoha zapité minerálkou a je potrebné po oddychu sa vybrať na posledný úsek dnešnej trasy do dediny Smerek, kde nás bude čakať náš malý autobus. Malo by nám to trvať dve hodiny. Odchádzame od kríža, ešte posledné pohľady na okolie a do dolín a schádzame po značenej trase.

Z vrcholu nás chodník vedie cez úzky kamenný pás a potom cez lúku. Na oboch stranách chodníka rastú pre mňa neznáme rastliny s veľkými listami a čučoriedkami. Nachádzam informáciu o náučnom chodníku a po chvíľke sa vnáram do lesa. Končia výhľady, a tak pokračujeme lesom okolo prameňa a infotabuľkou NCH Smerek až nás to cez Jasieniów, Barć a Krupiak dovedie k potoku Kindrat.

Na okraji Jasieniów je posedenie s prístreškom a zároveň hranica NP Bieszczady. Prešiel som lávkou cez potok Kindrat a sme dole. Pomaly sa dostaneme na spevnenú cestu. Hneď je tu most cez riečku Wetlinu a za ňou pri ceste je informačná búdka. Ani tu nevidieť nikoho, napriek tomu, že je otvorená.

Len niekoľko desiatok metrov a sme na hlavnej ceste, kde odbočujeme vľavo smerom na dedinu Smerek (rusínsky Смерек). Vpravo by sme sa dostali do dediny Kalnica (rusínsky Кальниця) o čom nás presviedča tabuľa na začiatku obce. Posledný 1,5 km ubehol rýchlo a už sa objavili prvé obydlia a neskôr smerovník, kde dnešné putovanie ukončíme. Dochádzajú ostatní účastníci dnešnej nádhernej turistickej trasy, a tak nasadáme, aby sme sa mohli vybrať na spiatočnú cestu.

Zhodnotenie

Dnes som zažil jednu z najkrajších túr, pokiaľ ide o výhľady a jarnú prírodu. Určite budem dlho spomínať na tento deň s tým, že sa sem musím ešte vrátiť a navštíviť aj iné zákutia NP. Beščadská príroda vo mne zanechala veľmi pekný dojem. Preto v budúcom roku sa sem určite vrátim. Pre turistu je dobre spoznať aj iné miesta a krajiny s nevšednou prírodnou scenériou. Bol to nádherný turistický deň, ktorý som v Poľsku zažil, aj keď mne stačí pre potešenie veľmi málo. Príroda mi dáva veľa a je mojim obnoviteľným zdrojom stratenej energie do každodenného života.

Fórum 5 príspevkov
Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek 01/05/20 20:18 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek Počas jednej túry mi volal Miro, či by som mal záujem ísť do Poľska na turistiku. Vraj je ešte voľné miesto, a tak som ani chvíľu nezaváhal. Áno, pôjdem, veď koľkokrát som sa pohrával doma s myšlienkou na turistiku v Poľsku počas hľadania na internete. Z rozprávania som mal vedomosť, že určite, ak tam pôjdem, tak to ľutovať nebudem. Išlo o Bieszczadzki Park Narodowy, ktorý turisti pokladajú za jeden z najkrajších v Poľsku a prirovnávajú ho k Nízkym Tatrám, Malej či Veľkej Fatre, čo sa týka výhľadov a prechodu po hrebeni. 28/04/20 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Poľsko
Túra Za poniklecmi Hanušovskej pahorkatiny V posledných rokoch sa pohrávam s myšlienkou na návštevu dvoch lokalít v Hanušovskej pahorkatine, len nejako vždy z jari na to nebol čas. Už som navštívil niekoľko lokalít s výskytom poniklecov na východnom Slovensku, ale nie tieto, o ktoré mám záujem dnes. 24/04/20 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Túra Hrad Čičva a Lysá hora Počas letných prázdnin, horúcich slnečných dní, sa vyberám na prehliadku zrúcaniny hradu nad dedinou Sedliská. Po jej prehliadke by som rád pokračoval po miestnej značkovanej trase cez vrchol Lysej hory. Využijem možnosť prepravy a spoločnosť priateľov - seniorov, turistov a milovníkov histórie z Trebišova. Po prehliadke hradných zrúcanín to bude sólo prechod novým a nepoznaným krajom Mernickej pahorkatiny. S presvedčením, že strávim pekný turistický deň v lone matky prírody. 17/04/20 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Najnovšie články na titulke
 
Predstavenie Devold Valldal a Vasset – letné merino tričká s Tencelom Kedysi bolo merino tričko pre mňa typom odevu predovšetkým do zimy. No časy sa pohli a merino začalo byť dostupné v rôznych hrúbkach vrátane veľmi tenkých modelov. Toto leto som doplnila svoj šatník hneď dvoma merino tričkami. Jedným z nich je Valldal Woman Tee od nórskej značky Devold. Pánsku verziu pod menom Vasset zas vyskúšal Ľubo. dnes Soňa Mäkká Oblečenie
Túra Karavanky – okruh na Hochobir Karavanky (Karawanken) sú pohorím, ktoré oddeľuje Rakúsko od Slovinska. Všetky dvojtisícovky ležia na hraničnom hrebeni s výnimkou jedného kopca, ktorým je Hochobir. Vybral som sa naň s vidinou nádherných výhľadov na hlavný hrebeň a na Kamnické Alpy (Kamniške Alpe). Z výhľadov však nič nebolo, zato kvetín som videl neúrekom. včera Martin Knor Svet
Správa Štátne lesy TANAPu zavreli dva chodníky, vinia ochranu prírody Štátne lesy Tatranského národného parku uzavreli už dve obľúbené trasy vo Vysokých Tatrách kvôli suchým stromom. Tie podľa nich ohrozujú návštevníkov, no nemôžu ich odstrániť, lebo im to nepovolila ochrana prírody. Správa národného parku s touto interpretáciou nesúhlasí. 06/07/20 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek 01/05/20 20:18 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Bieszczady (Beščady) - Beščadský národný park (Bieszczadzki Park Narodowy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1255 m n. m. – Roh (Połonina Wetlińska)

    • min: 602 m n. m. – Smerek (dedina)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 767 m

    • klesanie: 1035 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 16.05.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1411 ° SŠ
      dĺžka: 22.5482 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.17594 ° SŠ
      dĺžka: 22.43881 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Schronisko PTTK "Chatka Puchatka"

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Przełęcz Wyżna (bus, parkovisko v sedle), Smerek (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.32 (0.56)