Trasa

Bezovec – Skaliny – sedlo pod Skalinami – Zľavy – Prieľačina – Panská Javorina – útulňa Izba – Vtáčí vŕštek – Bohušova studnička – Jakubová – Krželnica – Palúch – Inovec – Inovecká chata – Jarabský vrch – Mníchova Lehota

Dátum dnešnej túry je symbolický a to 17. november, no dnešným víťazstvom nie je zmena režimu, ale dobré počasie, ktoré mi snáď vydrží celý deň. V posledných dňoch pršalo, tak som nevedel, či prejdem celú plánovanú trasu, alebo sa otočím kdesi v okolí Bezovca.

Ráno vyrážam autom krátko po šiestej hodine na stanicu do Piešťan. O pol siedmej mi ide autobus priamo do Novej Lehoty, odkiaľ krátko po siedmej vyrážam po červenej smerom na sever. Nerád sa na túrach ponáhľam, ale rád by som stihol autobus, ktorý mi ide o 17-tej z Mníchovej Lehoty, inak musím čakať ďalšiu hodinu na najbližší spoj do Trenčína. Keďže široko ďaleko ani nohy a všade naokolo panuje ticho, pár metrov od hlavnej cesty prekvapím pasúce sa dve srnky, no pokračujeme každý svojim smerom.

Po krátkom stúpaní som pri vlekoch, kde si na orosenej lavičke dávam raňajky – obložené chlebíčky, čaj a pol decko zázvorovice z ploskačky. Cesta sem trvá asi 20 minút, no už odtiaľto je krásny výhľad na Bezovec, Prieľačinu a Panskú Javorinu. Odporúčam si vyjsť aj priamo na vrch Bezovca, kde sme mali v lete príjemný piknik so synom a manželkou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po krátkej prestávke pokračujem mierne z kopca cez lúku a kráčam listami vydláždeným chodníkom popod Bezovec. Prechádzam striedavo cez les a cez zelené trávnaté luky, kde na opačnom konci poslednej z nich mizne v lese biely srnčí zadok. Naprieč lúkou sa dostávam do sedla pod Skalinami, kde je po pravej strane posed a cez les pokračujem až k smerovníku Zľavy, z ktorého sa dá po asi trojminútovej odbočke dostať k prameňu pod Prieľačinou. Aj keď v posledných dňoch pršalo, prameň je slabo výdatný, no dá sa nabrať do hrnčeka z vyvedenej rúrky.

Celkom slušným stúpaním pokračujem na Prieľačinu, no vrcholový smerovník som si akosi nevšimol, ale aspoň bolo pomedzi kríky vidno zrúcaninu hradu Tematín. Všade navôkol sú holé opadané buky a na zemi oranžové listy, ktoré zdobia celý hrebeň. Riedkym lesíkom sa dostávam na sedlo pod Panskou Javorinou, odkiaľ po modrej značke odbáčam na vrchol Panskej Javoriny, keďže som tu ešte nebol. Kopec je riedko zalesnený a na jeho vrchole je postavená drevená rozhľadňa. Ešte nedávno tu stála krásna novopostavená drevená útulňa, no podľa diskusií sa dozvedám, že 14. mája 2019 ju niekto podpálil. Škoda jej, vyzerala zaujímavo, aj keď prakticky príliš nevyužiteľná, najbližšie zdroje vody sú odtiaľto asi tri kilometre.

Hore na rozhľadni sa pre silný vietor dlho nezdržím, no je odtiaľto napravo krásne vidno zvyšnú časť hrebeňa až po Inovec, naľavo Bezovec, no kvôli oparu viac toho nevidno. Dole na lavičke si dávam prestávku, no aj tu silno fúka, tak sa po chvíli vraciam späť na hrebeň.

Za sedlom pod Panskou Javorinou bol mierne strmý úsek s kameňmi a blatom, kde som sa vlastnou vinou pošmykol a trocha si podvrtol členok, ale našťastie som mohol pokračovať ďalej. Na moment som zauvažoval, že najbližšia dedina je vzdialená asi tri hodiny cesty, tak si už dávam väčší pozor.

Prichádzam k rázcestiu Tri boky a keďže ma zaujíma ako vyzerá útulňa Izba, schádzam nepríjemným strmým a blatovým zrázom dole. Z útulne stúpa dym a ako sa približujem, napravo vidím odstavený žltý lesný traktor s defektom, ktorý na ceste vyryl hlboké koľaje. Za útulňou je postavené ohnisko a v altánku sa zdravím s prvými ľuďmi od Bezovca. Mal som v pláne sa ísť pozrieť aj do vnútra útulne, ale dozvedám sa, že tam spí ešte pár chalanov, tak ich nebudem rušiť. Útulňa aj tak vyzerá veľmi sympaticky a dúfam, že sa mi tu raz podarí stráviť noc. Vnútri je stôl so sedením, piecka a miesto na bivak pre približne šesť ľudí. Približne 3 minúty odtiaľto je na druhej strane rozblatenej cesty prameň Kálnického potoka, ktorý má pomerne silný prúd.

Po doplnení zásob vody idem späť strmým lesom na Tri boky. Hrebeňom sa dostávam na Ostrý vrch, kde je slovanský kríž a na lúke množstvo lavičiek. Je odtiaľto výhľad smerom na Kálnicu a akosi ma toto miesto očarilo, tak tu nejaký čas pobudnem. Z Ostrého vrchu raz klesám, raz stúpam priamo po holom hrebeni na križovatku Nad Studnicami, a keďže mám na trase v pláne zmapovať pramene, odbáčam aj k Bohušovej studničke, kde sa mi pri napojení na lesnú cestu stratila značka, ale podľa online mapy som išiel doľava a studničku našiel. V jazierku poniže studničky bolo vody pre zver dostatok, no z vyvedenej rúrky voda len slabo kvapkala.

Na hrebeň sa napájam po žltej cykloznačke a nekonečným úsekom cez Jakubovú a Rafajovú kótu sa dostávam za Kržlenicu, kde je naľavo vyhliadka pripomínajúca menší poľovnícky posed. Stretám tu prvých cyklistov, ktorých je na hrebeni Inovca vraj viac ako turistov. Nohy sa mi snažia naznačiť, že by sa zišla prestávka, ale chcem byť už na Inovci, aj keď mám slušnú časovú rezervu. Tesne pred Inovcom zbadám na strome zvláštnu značku, ktorá informuje o poľovačke. Našťastie bola zo včera, neviem si predstaviť, že by som sa mal pol hodinu od turistickej chaty vrátiť späť, alebo zísť do najbližšej obce.

Predposledným dnešným kopcom je Palúch, na ktorom je hneď vedľa hríbika lavička. Krásne miesto na piknik s výhľadom na Malé a Biele Karpaty. Podľa mapy by mal byť pod vrcholom prameň a prístrešok, ale už sa mi ho nechce hľadať. Krátko pred 14-tou hodinou som na známom Inovci, kde som tento rok po tretíkrát. Tu už je viac ľudí ako na zvyšku trasy. Na rozhľadni si spravím pár fotiek, pokochám sa výhľadom a idem dole.

Troška ma zmiatol smerovník, ktorý písal čas na Bezovec 4.25 h, čo sa mi zdalo akosi málo, takže sa skôr niekto o hodinu pomýlil. Pod rozhľadňou je malý altánok s posedením a vrcholový kríž. Od Inovca už cestu dole poznám, takže sa príliš na ňu neteším. Mám ale k dobru približne trištvrte hodinu, takže sa nemám kam ponáhľať. Po bývalej zjazdovke sa dostávam na Inoveckú chatu, kde si dávam kávičku, kofolu a poctivú cesnačku.

Do Mníchovej Lehoty je to niečo menej ako dve hodiny a rád by som to stihol za svetla, tak sa dlho na chate nezdržiavam. Ako pri väčšine túr, posledný úsek býva najhorší, obzvlášť, keď musím klesať. Cestička ide celý čas lesom a končí sa na ceste prvej triedy, kde mám problém pre hustú premávku prejsť na druhú stranu cesty. Mám až hodinu čas, kým mi príde autobus do Trenčína, tak oddychujem na železničnej zastávke, kde dojedám a dopíjam posledné zásoby. Krátko pred 17-tou nastupujem do autobusu, ktorý ma vezie do kolísky hokeja. V Trenčíne mi ide o chvíľu vlak do Piešťan a odtiaľ len pár minút cesty autom a som doma.

Záver

Považský Inovec ma veľmi milo prekvapil a odporúčam ho navštíviť každému, kto má rád výhľady, pokoj a ticho. Nechodia sem davy turistov, čo mne osobne veľmi vyhovuje. Na trase je taktiež zopár prameňov, či miest na schovanie pred nepriaznivým počasím. Dúfam, že sa mi podarí prejsť aj zvyšok pohoria od Hlohovca po Bezovec.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek