Pohľad zo Žaby na Partizánske
Túra

Tribeč sever (1): Partizánske – Brodzany

15. 04. 2020
Je koniec marca, krásne jarné počasie a môžem iba snívať o nejakom viacdňovom pobyte niekde v slovenskej prírode. Život ľudí na Slovensku (nielen) limituje pandémia a výrazne obmedzuje aj naše turistické aktivity. A tak aspoň spomínam na náš posledný viacdňový pobyt.

Do Tribeča sa vždy rada vraciam. Pohorie mi prirástlo k srdcu. Dostať sa zo Zvolena na sever pohoria verejnou dopravou je však komplikované, a tak som zvolila päťdňový pobyt. Nájsť vhodné ubytovanie nebolo jednoduché. Nejakou náhodou som sa dostala na stránku Športového letiska v Malých Bieliciach. Ponuka za 12,- € v 10-miestnej izbe ma zaujala. Pani nám síce veľmi chcela vnútiť dvojposteľovú za 20,- €, ale odolali sme. Nakoniec to bola dobrá voľba. Celú izbu aj spoločné sociálne zariadenie sme mali iba pre seba – teda mňa, môjho manžela a naše dve verné kamarátky Majku a Alu. Ešte doma sme si pripravili plán na každý deň a ten nám viac–menej vychádzal.

1. deň

Partizánske-zastávka – Šimonovany, vodný hrad – Partizánske – Salaš – Krížová cesta – Brodzany

Vodný hrad Šimonovany

Plán je: odvezieme sa do Šimonovian, obzrieme si vodný hrad, prejdeme sa námestím, prekročíme rieku Nitru, najeme sa na Salaši, pohľadáme tunelovú jaskyňu, prejdeme do Brodzian, pozrieme si kaplnku, letohrádok, kaštieľ a vrátime sa buď pešo, alebo autobusom.

Do Malých Bielíc sme dorazili dopoludnia, ubytovali nás a mohli sme sa hneď vydať na obhliadku mesta. Vláčikom sme sa odviezli na staničku Partizánske-zastávka, ktorá je v Šimonovanoch, bývalej samostatnej obci, ktorú Partizánske (Baťovany), v čase svojho budovania pohltilo.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

O chvíľu sme prišli k hradu, ktorý nás prekvapil, lebo bol zrekonštruovaný a okolitý park pekne upravený. Ala stlačila kľučku na dverách a tie sa na počudovanie otvorili. Hneď nás privítala veľmi milá pani a pozvala nás na prehliadku. Nemali sme to v pláne, ale takáto ponuka sa neodmieta.

Vodný hrad bol majetkom Šimoniovcov a po smrti Marie Lujzy (v roku 1972), poslednej majiteľky, holubičí národ slovenský vnútorné vybavenie hradu rozkradol. Teraz mesto využilo eurofondy a hrad zreštaurovalo. Konajú sa tu výstavy (momentálne filatelistická a výstava súkromnej zbierky pálených tehál). Je tu malá knižnica, kde sa raz do týždňa čítajú knihy pre dôchodcov a detská miestnosť, kde chodia deti z MŠ na interaktívne podujatia. A vítaní sú aj turisti (otváracie hodiny si však treba dopredu overiť). Príklad, ako sa dajú naozaj zmysluplne využiť eurofondy. Pôvodne sme tu chceli pobudnúť len 15 minút. Nakoniec sme tu boli vyše hodiny, ale neľutovali sme. Pani nás upozornila, že keď ideme na Salaš, máme si pozrieť tiež zaujímavú kalváriu.

Baťovany

Vrátili sme sa do mesta, prešli sme parkom k pamätníku Jána Antonína Baťu, ktorého zásluhou mesto Baťovany vzniklo. Na konci parku stojí veľmi pekný funkcionalistický kostol Božského srdca Ježišovho, ktorý bol dostavaný v roku 1949. Keďže sa stal výraznou dominantou mesta, vtedajší režim to nemohol tak nechať a uprostred parku bola postavená vysoká a škaredá robotnícka slobodáreň, ktorá zakryla kostol. V súčasnosti je vysťahovaná a čaká na demoláciu.

Bol čas obeda, a tak sme prešli mostom cez rieku Nitru a dostali sa k záhradkárskej a rekreačnej zóne mesta. Zastavili sme sa na Salaši, kde boli akurát kačacie hody. Lokše s pečienkou boli úžasná dobrota. S plným bruškom sa síce chodí ťažko, ale nás nečakalo žiadne veľké prevýšenie. Za Salašom ide chodník povedľa záhradkárskej osady. Niva rieky Nitry je úrodná a bolo to vidieť aj na záhradkách. Nás však zaujímali viac orechy povedľa cesty. Prežúvajúc túto dobrotu sme o chvíľu prišli ku krížovej ceste.

Krížová cesta

Na jej začiatku je v skalnom previse vybudovaná lurdská kaplnka. Milo prekvapila úprava okolia kaplnky, na ktorú boli použité prírodné zdroje. Chodník krížovej cesty vedie lesom pomedzi zlepencové skalné útvary, pripomínajúce Súľovské skaly. Hneď prvé zastavenie nás zaujalo. Jednoduchý drevený kríž, ostnatý drôt stočený do tvaru tŕňovej koruny, kamenný podstavec s číslom zastavenia a jeho názvom, malé vkusné kytičky kvetov, malá lavička pre modliaceho sa. Dominantou je však pomerne veľký obraz, namaľovaný deťmi umeleckých a základných škôl z okresu Partizánske, pričom každý obraz je maľovaný iným autorom a iným štýlom. Každé zastavenie je veľmi pekne a citlivo zasadené do prírodného prostredia a medzi jednotlivými zastaveniami nie je vydláždená cesta, ale jednoduchý úzky chodníček.

Krížová cesta ide ponad lezeckú oblasť Žaba, a tak sme si boli obzrieť aj zlepencové steny. IX. zastavenie je na vysokom brale s krížom a je z neho krásny pohľad na Partizánske. Krížová cesta končí na malej čistinke, no nie je tu tradičná kaplnka, ale jednoduché trojkrížie – Golgota. Krížová cesta mala však aj svoje smutné obdobie, keď časť z nej vandali zničili.

Golgota stojí na okraji lesa a za lesom je len široké pole. Cez pole (našťastie suché), sme sa presunuli na poľnú cestu, ktorá nás priviedla do Brodzian. Kedysi slávna obec, stredisko kultúrneho života, má lepšie časy dávno za sebou. Zostalo tu však mnoho kultúrnych pamiatok, ktoré si zaslúžia návštevu.

Brodzany

Prvou pamiatkou, ktorú sme si chceli pozrieť, bola malá neogotická evanjelická kaplnka. Hľadali sme v obci smerovky, no keďže sme nič nenašli, pustili sme sa rovno do strmého, zarasteného svahu smerom, kde by mala kaplnka stáť. Natrafili sme na nevýrazný chodníček, ktorý sa však občas strácal v húštine. Priviedol nás na návršie Hôrka, ku kaplnke, ktorá je zároveň rodinnou hrobkou Friesenhofovcov a Oldenburgovcov, bývalých majiteľov kaštieľa v Brodzanoch. Je to veľmi pekná stavba a nezaslúži si byť takto stratená v húštine.

Od kaplnky vedie cestička k ďalšej zaujímavej pamiatke, k letohrádku Babylon. Ten bol však ešte v zúfalejšom prostredí. Okrem toho, že okolie je zarastené, je pozemok obohnaný plotom s bránou a so zákazom vstupu. Plot i brána však už dávno neslúžia svojmu účelu, a tak sme si išli obzrieť letohrádok. Dala ho postaviť v roku 1911 Natália Oldenburgová v štýle dekadencie. Stavba bola zámerne postavená ako nedokončená. Natália ho využívala ako letné sídlo. Po jej smrti v roku 1937, cez II. svetovú vojnu zariadenie letohrádku ľudia rozkradli. Je to ojedinelá stavba na Slovensku a zaslúžila by si ochranu. Ale, žiaľ, nevyhlásili ju za kultúrnu pamiatku, zato bolo dovolené súkromníkovi, aby si kúpil les, v ktorom sa letohrádok nachádza, no a ten o „zbytočnosť“ nemá záujem. Absurdita, akých je v našich krajoch neúrekom. A prečo Babylon? Služobníctvo nerozumelo panstvu, ktoré sa rozprávalo hlavne po francúzsky a cudzie slovo pavilón premenovali na Babylón.

Z Hôrky sme zišli späť do dediny pozrieť si ešte kaštieľ, ktorý bol kedysi centrom kultúrneho života. Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina bolo už zatvorené, a tak sme si pozreli aspoň okolie. Aj z toho sme však posmutneli. Kaštieľ je krásna renesančná stavba, no žiada si nejakú údržbu. Okolo sa rozprestiera starobylý park s majestátnymi jedincami hlavne platanov. Stromy dokázali prežiť aj bez ľudskej pomoci, čo však nedokázalo, je originálna sústava vodných nádrží, z ktorých voda pretekala z jednej do druhej. Sústava je nefunkčná, voda sa stratila, nádrže sú zanesené bahnom a zarastené burinou.

Prvý deň nášho pobytu bol viac kultúrny ako turistický, ale užili sme si ho.

Autorky fotografií: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Fórum 7 príspevkov
Tribeč sever (1): Partizánske – Brodzany 20/04/20 19:40 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. dnes Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tribeč sever (1): Partizánske – Brodzany 20/04/20 19:40 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 280 m n. m. – pole medzi krížovou cestou a Brodzanmi

    • min: 188 m n. m. – nábrežie rieky Nitra za záhradkárskou osadou a krížovou cestou

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 269 m

    • klesanie: 268 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 27.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6271 ° SŠ
      dĺžka: 18.3933 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.61121 ° SŠ
      dĺžka: 18.34243 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Salaš

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Partizánske (vlak, bus)
      Brodzany (bus) - Partizánske (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.2 (0.48)