Extra

Národné parky sú nefunkčné, akú reformu by potrebovali?

24. 03. 2020
Ministrom životného prostredia bude Ján Budaj za OĽaNO. V programe tohto hnutia je viacero zaujímavých bodov súvisiacich s ochranou prírody. Jedným z nich je návrh, aby národné parky a chránené krajinné oblasti získali právnu subjektivitu. Potrebujú ju? V čom by to bolo lepšie oproti súčasnému stavu? Spýtali sme sa troch odborníkov, aký model spravovania chránených území by považovali za ideálny. Pozrieme sa aj na to, ako fungujú národné parky v blízkom a vzdialenom zahraničí.

Z programu OĽaNO: Navrhneme zmenu organizácie chránených území tak, aby správy národných parkov a chránených krajinných oblastí získali právnu subjektivitu a v 5. stupni ochrany prírody bol rešpektovaný princíp bezzásahovosti so striktnou ochranou prírody a možnosťami pre environmentálnu výchovu, vzdelávanie a mierne formy turistického ruchu.

Správy národných parkov: v mnohých prípadoch len štatisti

Všetkých našich deväť národných parkov patrí pod Štátnu ochranu prírody, príspevkovú organizáciu Ministerstva životného prostredia s ústredím v Banskej Bystrici. Riaditelia národných parkov majú malé právomoci, nemôžu sami kúpiť ani kancelársky či toaletný papier, vedenie ide cestou centralizácie. Riaditeľ národného parku sa najnovšie bez schválenia nemôže ani vyjadriť pre médiá.

Čo všetko by sa zmenilo, ak by boli NP samostatné? Správa parku by na svojom území rozhodovala o lesoch, pôde aj vode. Dnes nerozhoduje o ničom, a nielen preto, že nad sebou má ústredie. Správy parkov nie sú orgánom štátnej správy. Ak chce niekto na území národného parku stavať, ťažiť drevo či organizovať verejné kultúrne alebo športové podujatie, potrebuje výnimku alebo súhlas zo zákona o ochrane prírody. Rozhodnutia vydávajú okresné úrady, ktoré patria pod Ministerstvo vnútra. Úrady si predtým vyžiadajú stanovisko od národného parku. Donedávna im ich priamo posielali správy parkov, ale to sa zmenilo po škandále v Malej Fatre, keď centrála ŠOP poslala pre rozhodovanie o Chate pod Chlebom iné stanovisko než Správa NP Malá Fatra. Teraz správy chránených území musia vybrané stanoviská posielať na ústredie a to ich následne pošle na Okresný úrad. Týka sa to prípadov ako spomínaná Chata pod Chlebom, kedy išlo o posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. Tiež všeobecnej ochrany prírody, kedy úrad môže zakázať alebo obmedziť činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie prírody. Napríklad ťažbu v hlucháních biotopoch. A napokon prípravy strategických dokumentov ako územné plány. Avšak toto stanovisko má len odporúčací charakter, úrad ho môže a nemusí zohľadniť.

Pozemky pod národným parkom musí spravovať park

Juraj Švajda učí manažment chránených území a ochranu prírody na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa neho by mala prebehnúť reforma, ktorá by zahŕňala personálne a organizačné posilnenie správ národných parkov. “To znamená právna subjektivita a navýšenie počtu ľudí na priamy výkon ochrany prírody v území, vrátane správy pozemkov. To sa dá v niektorých uzemiach dosiahnuť aj preskupením iných štátnych organizácií pôsobiacich na tom istom území. Napríklad Štátne lesy TANAP-u s múzeom a výskumnou stanicou, ktorá by mala určite patriť ochrane prírody.”

Reforma by mala zahŕňať právnu subjektivitu a navýšenie počtu ľudí na priamy výkon ochrany prírody v území, vrátane správy pozemkov.
Juraj Švajda

Ekológ Erik Baláž tiež hovorí, že park musí mať dve základné veci: právnu subjektivitu a správu pozemkov. Správa územia znamená, že keď sú v chránenom území štátne pozemky, musia sa od Ministerstva pôdohospodárstva presunúť pod Ministerstvo životného prostredia a spravovať ich bude vedenie samotného parku. Súkromné pozemky musí štát prenajať alebo vykúpiť. “Ak národný park územie nespravuje, je to ako keby ste chceli pestovať zemiaky na pozemku, ktorý vám nepatrí.”
Presun štátnych pozemkov v chránených územiach medzi ministerstvami OĽaNO v programe explicitne nemá. Jeden z bodov hovorí, že: Navrhneme rozšíriť kompetencie Ministerstva životného prostredia o priamu správu národných parkov a prírodných rezervácií (podobne ako v ČR). Pre Denník E Ján Budaj uviedol, že buď kompletne všetky štátne lesy, alebo aspoň tie v národných parkoch a rezerváciách by sa pod MŽP presunúť mali.

Čo všetko by národné parky mali robiť samy?

Okrem presunu pozemkov vidí Juraj Švajda ako problém práve rozhodovaciu právomoc, ktorú parky nemajú, a nezáväznosť ich stanovísk. Úradník štátnej správy by mal sedieť na správe parku, aby žiadateľovi rovno vydali rozhodnutie do rúk podobne ako v Poľsku. Odpadli by zbytočné časové prieťahy a komunikácia medzi organizáciami a úradmi. Chránené územia by mali na webe informovať, k akej žiadosti sa vyjadrujú a aké je ich stanovisko, aby sa k nim verejnosť mohla včas vyjadriť. “Nie ako pri vyhliadkovej veži na Štrbskom Plese, keď ľudia začali podpisovať petíciu vtedy, keď sa už nedalo nič robiť.”

Čo by za ideálny model národného parku považoval ochranár Marián Jasík? “Malo by prebehnúť prehodnotenie národných parkov, ich vymedzenia, možno aj počtu. Národný park by mal spravovať štátne pozemky, poľnohospodársku pôdu, vodu aj lesy.” Park by mal mať právnu subjektivitu, vyššie spomínanú štátnu správu a na správe parku by mali pracovať aj ľudia, ktorí dnes robia v štátnych lesoch. “Mal by to byť spoločný projekt štátnych lesníkov a štátnych ochranárov. Správa parku by mala mať aj štátnu správu lesného hospodárstva.” Národný park by mal podľa Mariána Jasíka integrovať všetky činnosti na svojom území vrátane horskej služby. “Záchranári by popri záchrane životov, čo by bola ich priorita, mohli robiť aj osvetu v prevencii či ochrany prírody, robiť monitoring. Pritom by poznávali terén, kde môžu už týždeň niekoho zachraňovať, cvičné akcie by mohli plánovať a realizovať tak, aby čo najmenej ovplyvňovali prírodu.”

Keď sa urobí národný park poriadne, celkový počet zamestnaných ľudí v tom regióne by mal byť vyšší, a nie nižší.
Erik Baláž

Erik Baláž upozorňuje, aby park ako samostatný subjekt fungoval, treba veľa vecí urobiť súčasne. Okrem doriešenia pozemkov prenastaviť eurofondy, ktoré sa teraz riešia centrálne, reorganizovať správy po personálnej stránke, zmeniť kompetencie. Spomína súčasný problém v NP Muránska planina, kde návrh zonácie s 50 % územím ponechaným na bezzásah vyvolal nevôľu miestnych obyvateľov. “Návrh nie je zlý preto, že by čiara bezzásahového územia nebola dobre nakreslená. Ale všetky ostatné veci sú nedomyslené. Nemôžu nechať Lesy SR na Muránskej planine existovať a zakázať im všetko robiť.” Ak by správa pozemkov prešla pod park, lesníci by zabezpečovali citlivé a cielené obhospodarovanie lesov v B zóne (dočasne) a C zóne (trvalo). Súčasne sa vytvoria ďalšie pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí sa môžu starať o turistickú infraštruktúru – lavičky, odpočívadlá, informačné tabule, ale aj sprevádzať ľudí či monitorovať hlucháňa. “Celkový počet zamestnaných ľudí v regióne by mal byť vyšší, keď sa urobí národný park poriadne a nie nižší.” To neznamená, že by sa všetci museli zamestnať priamo v NP. Správa parku by však mala robiť akcie a marketing zamerané na prírodný turizmus, aby prilákala viac návštevníkov. “Niektorá správa sem-tam urobí marketing, ktorý propaguje ochranu prírody, napríklad že prileteli bociany. Mali by toho robiť oveľa viac. Sprevádzať ľudí, postaviť interaktívne informačné centrum a podobne. Turisti, ktorí tam budú chodiť, sa aj niekde ubytujú a budú stravovať.”

Ako fungujú národné parky v iných krajinách?

Juraj Švajda rok stážoval v Národnom parku Rocky Mountains v americkom Colorade. Národné parky v USA spravuje tzv. National Park Service, ktorý podlieha Ministerstvu vnútra. Parky sú rozdelené do siedmich geografických celkov a v každom regióne je ich niekoľko. Riaditelia jednotlivých parkov majú široké právomoci. S regionálnou správou konzultujú len zásadné či kontroverzné rozhodnutia. Financované sú sčasti vládou, sčasti hľadajú vlastné zdroje. Vyberajú vstupné. Rangeri v národnom parku fungujú súčasne ako strážcovia, policajti aj záchranári.

Ako to je v našom regióne? Podľa Michaela Hošeka z Krkonošského národného parku, sú národné parky v Českej republike príspevkové organizácie Ministerstva životného prostredia. Medzičlánok medzi parkom a ministerstvom tu neexistuje. Neštátne pozemky parky nespravujú. Josef Dvořák z NP Šumava v minuloročnom rozhovore povedal, že súkromní majitelia na týchto plochách zasahujú tak, ako im povoľujú lesné hospodárske plány, ktoré im odsúhlasí správa NP. Neštátnym vlastníkom, ktorí majú pozemky v bezzásahových územiach, sa vyplácajú ujmy. Na rozdiel od Slovenska tu odpadá spor medzi lesníkmi a ochranou prírody, keďže všetci fungujú priamo pod národným parkom. Podľa Michaela Hošeka je zdrojom financií najmä štátny rozpočet, ale aj tržby za výrobky a služby, napríklad predaj dreva, ďalej rôzne programy a fondy na ochranu životného prostredia. Vstupné do národných parkov sa nevyberá.

Na Slovensku sa nechce nič viac, než ako to funguje v Česku, Poľsku, Maďarsku. Keby to fungovalo ako v jednej z týchto troch krajín, tak je to o tri levely vyššie ako dnes.
Marián Jasík

Podľa Eweliny Zajac z poľského Pieninského národného parku sú poľské NP príspevkové organizácie, od štátu dostávajú peniaze na mzdy. Ďalšie zdroje pochádzajú napr. z predaja dreva alebo vstupného do NP. Štát nepokrýva všetky náklady potrebné napr. na údržbu chodníkov. Zdrojom financovania sú aj rôzne európske projekty. Poľské NP na našich hraniciach ležia sčasti na súkromných pozemkoch, pieninský z asi 40 %, v tatranskom je to okolo 15 %. Pozemky sú zväčša využívané na poľnohospodárstvo a musia rešpektovať obmedzenia parku. Ak sa na nich nachádzajú vzácne druhy a biotopy, park sa snaží pozemky odkúpiť alebo dlhodobo prenajať.

Poliaci aj Česi majú v národných parkoch tzv. radu parku, zloženú zo zástupcov zainteresovaných subjektov v území vrátane vedcov. Tá sa vyjadruje k akýmkoľvek vážnym zásahom do uzemia parku. Takúto radu by v optimálnom modeli parku privítal aj Marián Jasík. “Na Slovensku sa nechce nič viac, než ako to funguje v Česku, Poľsku, Maďarsku. Keby to fungovalo ako v jednej z týchto troch krajín, tak je to o tri levely vyššie ako dnes.”

Potrebujeme ústredie Štátnej ochrany prírody?

Mali by národné parky prejsť pod priamu správu ministerstva? Alebo má centrála Štátnej ochrany prírody opodstatnenie? Juraj Švajda spomína, že keď v roku 2000 vznikala Štátna ochrana prírody, mala slúžiť ako odľahčené metodické centrum pre podporu jednotlivých správ. “Skutočnosť je iná, sú známe príklady nie pomoci, ale torpédovania snáh správ, viď zmena stanoviska v prípade NP Malá Fatra.” Rovnaký pohľad má aj Marián Jasík, ktorý bol nakrátko riaditeľom ŠOP. “Nikdy to nebolo projektované ako hlava. Ale postupne to takto nabobtnalo, najmä vďaka tomu, že ŠOP čerpá projekty a veľa ľudí pracuje na nich.” Dnešný stav je taký, že kým na ústredí pracuje 110 ľudí, na jednotlivých správach národných parkov je od 11 do 34 ľudí, chránené krajinné oblasti majú plus mínus okolo 10 ľudí. Ak si vezmeme cezhraničné parky, na slovenskej strane Pienin pracuje 11 ľudí, na poľskej pri menšej výmere takmer 50. Pri Tatranskom národnom parku, ktorý zaberá štyri pätiny Tatier, je to ešte markantnejšie. Oproti 34 Slovákom majú Poliaci na zvyšnej pätine v TPN 126 zamestnancov.

Centralizácia je návratom do minulosti, je nebezpečná z dôvodu silného politického vplyvu – stačí, keď politici vymenia jednu figúrku.
Juraj Švajda

Juraj Švajda by posilnil terénnych pracovníkov – na stráženie, výskum a zber údajov, ďalej na vzťahy s verejnosťou – od envirovýchovy, sprievodcov až po hovorcu. Marián Jasík si naopak myslí, že ŠOP nepotrebuje zvyšovať kapacity, ale urobiť zásadnú reformu. Aj s Erikom Balážom však pripomínajú, že ak by správy parkov vydávali rozhodnutia namiesto okresných úradov, potrebovali by posilu.

Má centrála opodstatnenie napríklad kvôli mzdovému oddeleniu či centralizovanému verejnému obstarávaniu, ktoré by teoreticky mohlo znamenať nižšie ceny? Erik Baláž hovorí, že to spôsobuje problémy. “Ak si správa NP potrebuje kúpiť päť fotopascí, musí požiadať ústredie a to povie, že nekúpime päť, ale päťsto, budeme to obstarávať dva roky a vyhrá to nejaká spriaznená firma. A oni 2 roky nemajú fotopasce a keď im ich kúpia, nie sú také, ako potrebujú.” Úlohou ŠOP by malo byť napríklad posielať reporty do Bruselu k tomu, koľko máme medveďov, hlucháňov, podobne ako robí Slovenská agentúra životného prostredia o kvalite vzduchu, vôd, a správu o životnom prostredí. “ŠOP by mohla robiť aj celoštátne projekty, napríklad monitoring pre biokoridory medveďa na celom Slovensku. ŠOP ale nemá riadiť jednotlivé národné parky!”

Marián Jasík hovorí, že ŠOP by mala zabezpečovať ochranu prírody mimo národných parkov, teda v chránených krajinných oblastiach a vo voľnej krajine. Na celoslovenskej úrovni by mala zabezpečovať veci súvisiace s NATUROU 2000 alebo druhovou ochranou, napríklad medveďa, ktorá sa nedá riešiť po jednotlivých správach. Vo vzťahu k NP by mala vystupovať ako zberateľ dát a koordinátor a nie ako nadriadená organizácia, ale na tej istej úrovni ako parky. Tiež by mala mať právnu subjektivitu.

Juraj Švajda pripomína, že v dnešnej dobe je trendom decentralizácia. “Centralizácia je návratom do minulosti, je nebezpečná z dôvodu silného politického vplyvu – stačí, keď politici vymenia jednu figúrku. Naopak zodpovednosť jednotlivých riaditeľov správ za chod územia ukáže ich šikovnosť, napr. či sú schopní zabezpečiť dostatok financií, dohodnúť sa s vlastníkmi a pod.

A čo s chránenými krajinnými oblasťami?

Doteraz sme hovorili najmä o národných parkoch. Máme však ešte 14 chránených krajinných oblastí. V čom je rozdiel? Oba typy území patria medzi veľkoplošné chránené územia, stupeň ochrany v CHKO je však nižší než v národnom parku. Ekosystémy v NP by nemali byť podstatne poznačené ľudskou činnosťou a tvoria významné prírodné dedičstvo. CHKO je dôležitá pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, neprekáža, ak sa tu citlivo angažuje človek. Na oboch typoch území ležia ešte maloplošné rezervácie so 4 a 5. (najvyšším) stupňom ochrany.

Program OĽaNO hovorí o právnej subjektivite aj pre CHKO. Podľa odborníkov to však nie je dobrý nápad. CHKO sú primalé. “Organizácia so 7 alebo 10 ľuďmi nemôže byť právnym subjektom. Ten má určité povinnosti, od požiarnej ochrany, cez zdravotnú službu, cez mzdárku, to by bolo také neefektívne, že viac by bolo obslužných ľudí ako výkonných," hovorí Marián Jasík. CHKO navrhuje tiež prehodnotiť a tie, kde je ťažisko na ochrane prírody, by mali byť zaradené do novej kategórie chráneného územia, prírodného parku. Tie CHKO, kde je ťažiskom ochrana krajiny, by ostali v kategórii CHKO. Je na zvážení, či by CHKO potom nemohli byť efektívnejšie spravované pod patronátom VÚC." To si vie predstaviť aj Juraj Švajda.

Fórum 18 príspevkov
Národné parky sú nefunkčné, akú reformu by potrebovali? 24/05/20 21:53 18 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Holica – na okraji Západných Tatier Tatranský národný park končí nenápadným vrcholom s názvom Holica. Bližšie upútal moju pozornosť túto jar, keď kvôli vírusu hľadám nejaké pokojnejšie miesto na túru. Je už mimo národného parku, takže netreba riešiť ani pohyb po značených chodníkoch či sezónnu uzáveru. dnes Soňa Mäkká Západné Tatry
Správa Horské chaty sa vracajú do normálu, nocľahy sú ešte obmedzené Po ďalšej vlne uvoľňovania opatrení sa prevádzka horských chát a útulní opäť priblížila k zaužívanému modelu fungovania. Pretrvávajú však niektoré obmedzenia. Týkajú sa najmä pobytu v interiéroch a možností nocľahu. včera Soňa Mäkká Správy
Túra Brankovský vodopád a hrebeň Brankova Ide o pestrú túru, kde uvidíme najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách, horské lúky, ale aj divoký hrebeň Brankova s úzkym chodníkom, solitérnymi skalami a hustým lesom. 01/06/20 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Extra Poznáte slovenské hory? (odpovede) Pred týždňom ste si mohli overiť svoje vedomosti v teste, ktorý som pre vás pripravila na základe poľských kníh z 19. storočia. Škoda, že knihy nie sú preložené do slovenčiny. Prečítali by ste si všetky dobré veci, ktoré o vás autori napísali. V žiadnej z kníh som nenašla nič negatívne o Slovákoch. Naopak, všetci autori napísali, že ste predovšetkým veľmi pohostinní, sympatickí, pokojní a veľmi čestní. A vždy máte dobrú náladu. Týchto komplimentov je v knihách oveľa viac. Myslím si, že niektoré by vás možno prekvapili. dnes Beata Okulińska Zaujímavosti
Túra Okruh Jánošíkovými dierami so synom V Jánošíkových dierach sme boli naposledy na jeseň v roku 2012. Bol s nami vtedy aj náš Janino, len sme o ňom ešte nevedeli. A keďže si na svoj maternicový zážitok samozrejme nepamätá, v rámci dohody, že každý týždeň počas pracovných dní si spravíme aspoň jeden celodenný výlet, sme sa vybrali práve sem. Síce to je z Bratislavy už celkom kus, ale ešte sa to v rámci jedného dňa otočiť dá. A keď môžeme na jednodňovky do troch hodín cesty chodiť do Álp, prečo by sme nemohli aj v rámci Slovenska? včera Martina Haratíková Malá Fatra
Správa Horské chaty sa vracajú do normálu, nocľahy sú ešte obmedzené Po ďalšej vlne uvoľňovania opatrení sa prevádzka horských chát a útulní opäť priblížila k zaužívanému modelu fungovania. Pretrvávajú však niektoré obmedzenia. Týkajú sa najmä pobytu v interiéroch a možností nocľahu. včera Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Národné parky sú nefunkčné, akú reformu by potrebovali? 24/05/20 21:53 18 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.19 (0.43)