Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hundsheim a kopec Spitzeberg
Hundsheim a kopec Spitzeberg Zatvoriť

Túra Hundsheim: jaskyňa Zwergenloch a Güntherhöhle

Hainburgské vrchy sme si už niekoľkokrát predstavili. Tentokrát upriamime pozornosť na zopár jaskýň, dier či „bunkrov“, ktoré môžu zatraktívniť prechádzku. Samozrejme si nenecháme ujsť nakuknutie do chaty na vrchole. Oko a fotoaparát poteší tento rok tak vzácna snehová perina a na sklonku dňa ponorenie sa Slnka do hmly.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+399 m stúpanie, -399 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 20.01.2020
Pohoria
Rakúsko: Kleinen Karpaten (Malé Karpaty) - Hainburger Berge/Hundsheim Berge – (Hainburgské vrchy/ Hundsheimské kopce)
Trasa
Doprava
Bratislava (vlak, bus, MHD) - Hundsheim (bus, parkovanie na konci dediny pri kaplnke)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Trasa

Hundsheim – Rotes Kreutz (Červený kríž) – Zwergenloch (Trpaslíčia diera) – jaskyňa Güntherhöhle – Große Klamm (Veľká roklina) – vrchol Hundsheimer Berg, útulňa – Junzenweg – Hundsheim

Je január a napriek teplej zime sa na bratislavských kopcoch Kobyle a Kamzíku predsa len z času na čas trocha belie. A tak dúfame, že aj neďaleké kopčeky za Dunajom, ktoré mimochodom patria geologicky ešte do Malých Karpát, budú na tom tak isto. Prechádzku sme si naplánovali na poobedie. Auto nechávame na malom parkovisku v obci Hundsheim. Ideme priamo ku krížu „Rotes Kreutz“ (Červený kríž). V diaľke počujeme piskot a škrekot, sledujeme ako malý dravec ulovil spevavca. Po vyrušení odlieta s korisťou v pazúroch. Prichádzame na miesto incidentu. Krv a otrhané perie sú dôkazom udalosti.

Približujeme sa ku krížu pod štyrmi lipami. Kríž je drevený a červený je už len názvom, asi ako pozostatok z minulosti. Je tu smerovník. Turista tu má na výber rôzne smery:

  • Schafweg (slov. ovčí chodník) k leteckému pomníku,
  • Junzenweg, ktorý vedie na náhornú plošinu, my sa ním budeme čiastočne vracať,
  • k jaskyni Güntherhöhle a ďalej úpätím kopca do Deutsche Altenburgu,
  • do Hainburgu pravdepodobne cez Weisses Kreuz (Biely kríž).

Zwergenloch (Trpaslíčia diera)

Keďže chceme ísť k diere Zwergenloch (Trpaslíčia diera), pokračujeme popod Hundsheimer Berg rovnakým smerom, ako k nasledujúcej jaskyni Güntherhöhle. Ideme si hlavy vykrútiť pri prehľadávaní strmého úbočia. Sledujeme navigáciu a vtom je tu ceduľa, nabádajúca odbočiť do prudkého stúpania so skalami. Pod nohami je blato a na ňom trochu snehu, šmýka sa, ale napokon sme pri diere. Áno, vchod je vyslovene diera kruhového tvaru. Treba si čupnúť a vsúkať sa dnu. Vnútro nie je veľké, dĺžka možno do 4 metrov. Až na konci sa dá ako tak postaviť. Sintrová výzdoba chýba. Nasvietená stena je posiata svietiacimi bodmi ako hviezdna obloha. Podobný jav som videl v Medvedej štôlni v ústí Žiarskej doliny. Pri bližšom skúmaní zisťujeme, že sú to miniatúrne kvapôčky vody, ktoré odrážajú lúče čeloviek. Vpravo je kolmá diera. Neradno do nej spadnúť, dno nie je vidno. Zrak nám padne na starý hrdzavý borhák, teda niekedy sa zlaňovalo do útrob jaskyne. Dieru od vchodu oddeľuje skalný pilier. Po prehliadke sa poberáme von.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Güntherhöhle

Vraciame sa späť a pokračujeme pôvodným smerom. Čochvíľa je tu odbočka do skál, pripomínajúcich opustený kameňolom. Tabuľa nás informuje o blízkej jaskyni - prírodnej pamiatke (nem. naturgentmal). Jej dĺžka je 206 m a výška 21 m. Je tu vyobrazená mapa jaskyne a informácia, že sa v nej našli kosti pravekého nosorožca spred 500 000 rokov. Güntherhöhle je uzavretá. Nakukujeme dnu cez veľký zamrežovaný vchod. Okno-diera v strope nám máličko osvetľuje vstup. Neďaleko nachádzame ešte previs s malou dierou. Je tu dobrý výhľad na Hundsheim a posledný vŕšok Spitzeberg. Stránka www.bergfex.at informuje, že kľúč od vchodu požičiava obecný úrad v úradných hodinách. Návšteva je na vlastné riziko.

Große Klamm (Veľká roklina) a bunkre - skrýše v žľabe

Pokračujeme okolo starého kameňolomu. Chodník nás privádza do obce. Za športovým areálom sa ponárame do lesíka tvoreného náletovými drevinami a ostružinami. Pôjdeme roklinou až na samotnú vrcholovú pláň. Dávame pozor, hľadáme nejaký bunker, na ktorý nás upozorňujú mapy.cz. Stromy bez lístia by nám mohli byť nápomocné. Keď to už vyzerá, že sme miesto prešli, otáčam sa a hľa. Na zemi je kus betónu so štrbinou. Ideme schodíkmi dnu. Miestnosť je malá, nemá viac ako 2 x 3 metre. Odhadujem, že to bude asi stavba z čias „studenej“ vojny. Možno slúžila ako úkryt pre pozorovateľov na sledovanie prístupu do Viedne zo skalného výbežku v tiesňave. A možno sa mýlim. Spomínam kamarátovi, že som v lete našiel bunker neďaleko vo vetrolame pri Schaffelhofu.

Kráčame ďalej tiesňavou. Dno je pokryté kameňmi, začína sa príkre stúpanie hore. Asi v polovici hľadáme Sudliche Felbernhöhle. Našli sme akurát malý zlepencový previs a oproti ďalšiu skrýš. Pôsobí rozpadnutým alebo nedokončeným dojmom. Je z kameňov, tehál a betónových podpier. Vo vnútri je strop podložený betónovými stĺpikmi. Zmestilo by sa sem iba zopár ľudí. Spí tu jeden netopier. Úkryt je priamo pod skalami. Schodmi vybehneme za výhľadmi na hrebienok. Vidíme južný horizont, tam kde je spomínaný bunker vo vetrolame. Dalo by sa ísť po hrebeni až hore na pláň, ale takmer nepriechodné pichľavé kríky by to značne sťažili.

Vraciame sa a pokračujeme hore. Roklina je silné slovo, ale výstup žľabom je príjemnou zmenou oproti iným lesným či hôľnym výstupom na Hundsheimer Berg. Po záverečnom fučaní napokon opúšťame les a vchádzame na vrcholovú pláň. Sme ako v inom svete, všade bielo. Vzhľadom na južnú orientáciu sme vôbec nedúfali, že sa ocitneme v panenskom snehu. Široko-ďaleko je pod nami rovina bez bielej pokrývky a my sme nad ňou v snehu. Vo svojom vnútri sa tešíme ako malé deti.

Vrchol / Gipfel 480 m a útulňa

Ideme priamo k vrcholovému krížu. Pozdravíme sa s prvými a súčasne poslednými turistami dnešného dňa a stojíme pred útulňou. Fotíme si obligátny pohľad na lavičku s Podunajskou rovinou, ktorá je teraz zahalená hmlou a s prichádzajúcou oblačnosťou. Ideme si pozrieť útulňu. Je odomknutá, vnútri čisto a poriadok, tak ako pred rokmi. Necháme sa pozvať na štamperlík dobrej domácej. Za pohostenie vhodíme pár mincí do kasičky a poberáme sa ďalej. Vonku práve prebieha divadlo západu Slnka, respektíve ponáranie sa ohnivej gule do hmly. Jedným slovom nádhera.

Návrat

Prituhlo a na snehovej pokrývke sa spravila škrupina. Zmrznutý povrch sa pod nami láme a my si predstavujeme, že sme niekde vysoko v horách. Chceme si vychutnať vzácnu atmosféru čo najdlhšie, a tak sa vraciame pláňou popri lese. Napokon chodník klesá, pripájame sa na Junzenweg a čochvíľa sme v dedinke pri aute. Stmieva sa, deň sa chýli ku koncu. Dojmy a energiu z našej kratučkej špacírky si vezieme so sebou do mesta bez snehu.

Niečo navyše

Raz pri potulkách pod Bransbergom som naďabil na opustený lom, v ktorom sa v skalnej stene objavila diera - jaskyňa. Zopár fotiek pripájam do fotogalérie. Taktiež som pridal niekoľko záberov spomenutého bunkra pri Schaffelhofe, ktorý je neďaleko rímskej brány Heidentor pri archeologickom parku Carnuntum.

Užitočné odkazy

Hainburské kopce a okolie na Hikingu:

Fotogaléria k článku

Najnovšie