Túra

Tribeč sever (2): Oselný a Hrubý vrch a Veľká Ostrá

23. 04. 2020
Odvezieme sa autobusom na poslednú zastávku vo Veľkých Uherciach (na mape je zakreslená pod vodnou nádržou), prejdeme okolo nádrže a zelená značka nás dovedie cez Vojtechov na Oselný vrch. Z Oselného vrchu po značke sa presunieme pod Hrubý vrch, tu ju opustíme a vyjdeme na Hrubý vrch, cez sedielko sa prešvihneme na Veľkú Ostrú, z nej zídeme opäť na zelenú značku a severnou rázsochou, ktorá je zakončená bezmenným kremencovým hrebienkom, zídeme do doliny Kamenného potoka, odtiaľ ešte vyjdeme na Dobrolínske (Dobrotínske) skaly a hrebeňom zelenou značkou sa vrátime do Veľkých Uheriec.

2. deň

Veľké Uherce – VN Veľké Uherce – Oselný vrch – Hrubý vrch – Veľká Ostrá – kremencový hrebienok – Pôždol – VN Veľké Uherce – Veľké Uherce

Vstávať na dovolenke ráno o 5.30 h, aby sme stihli autobus o 6.17 h, musí niekomu pripadať minimálne zvláštne. Toto však nebol náš problém. Na zastávku sme prišli s časovým predstihom, veselo sme sa bavili a pozerali ako sa rodí nový deň. Autobus prichádzal načas, ale n e z a s t a l! Hľadeli sme s úžasom na jeho koncové svetlá a Ala začala zúfalo mávať rukami. Asi po 100 metroch autobus zastal a akosi neochotne, no predsa len začal cúvať. Rozbehli sme sa k nemu.

Šofér otvoril dvere a hneď sa nám ospravedlňoval. Vraj roky jazdí na tejto trase, ale takto zavčasu v sobotu ráno na tejto zastávke ešte nikto nikdy nenastupoval. Ešte nepríjemnejšie to však bolo s druhým spojom. Nastupujeme na autobus smer Kolačno s tým, že vystúpime na poslednej zastávke vo Veľkých Uherciach. Pri nastupovaní som omylom povedala, že si prosím lístok na „konečnú“ vo Veľkých Uherciach. Rozčúlil sa, že taká zastávka neexistuje a on má konečnú v Kolačne. Vysvetľujem, že chceme ísť na poslednú zastávku vo Veľkých Uherciach, len neviem jej názov. Na to sa opäť rozčúlil, že načo cestujem, keď neviem kam chcem ísť. To, že som cudzia a že nemôžem ovládať názvy všetkých zastávok v okrese akosi nebral do úvahy. Vzápätí ho rozčúlila aj Majka, ktorá si pripravila drobné, no netrafila sumu, ktorú žiadal. Rozčúlene jej povedal, že nech ho nepletie v sobotu ráno. Nakoniec nám však lístky predal a aj odviezol, aj keď nie presne tam ako sme chceli. Nezachádzal k vodnej nádrži, ale odbočil rovno na Kolačno.

Bočnými uličkami sme sa zakrátko dostali k vodnej nádrži, kadiaľ ide zelená značka a ňou sme kráčali dobré 3 km nudným asfaltom až k smerovníku Vojtechov. Chvíľu sme sa kľukatili zelenou značkou lesom, ale keď sa terén začal zostrmovať, odbočili sme vľavo, lebo sme chceli preskúmať aj severozápadný výbežok Oselného vrchu.

Hrebienok pozvoľna stúpa k vrcholu. Začína kremencovou sutinou, postupne sa však skaly zväčšujú a ich hrany mieria ostrejšie k oblakom. Tešili nás aj krásne dubové háje pretkané jednotlivými brezami a borievkami. Vrcholové bralo je nádherne rozoklané a kremenec tu má veľmi peknú, sýtu ružovú farbu. Na brale je pamätná tabuľka venovaná milovníkovi týchto hôr Rudimu Saidlovi a pod skalou oddychové miesto s lavičkami. Z vrcholu je krásny výhľad hlavne na Dobrolínske (Dobrotínske) skaly a kremencový hrebienok, ktorý oproti zbieha z Hrubého vrchu.

Pokochali sme sa, zišli sme dole pod bralo, poobzerali sme si skaly aj z východnej a južnej strany a vrátili sme sa na značku. Chvíľu sme značkou traverzovali Hrubý vrch. Ten podľa geologickej mapy tiež tvoria kremence, tak sme išli pozrieť, čo skrýva jeho vrchol. Hrebienok je síce príjemný, ale kremencové skaly, len veľmi nesmelo a ojedinele vybiehajú na povrch. Dnes bolo od rána zamračené, rosničky dokonca predpovedali aj dážď, ale na Hrubom vrchu nám zrazu zasvietilo slniečko a rozžiarilo celý kraj, takže sa nám nakoniec Hrubý vrch celkom páčil.

Cez plytké sedielko sme sa prehupli pod Veľkú Ostrú. Svoje meno si teda zaslúži! Slniečko pripekalo a len pomaly sme sa plazili strmo k vrcholu. Na úpätí nás privítalo široké suťovisko, porastené starými dubmi a torzami, čo kedysi boli dubmi. Vyššie sa suťovisko zmenilo na obrovské balvanovisko a vrcholové bralá neboli kompaktné, ale celé to vyzeralo roztrasené ako po zemetrasení. Veľmi zaujímavá hôrka, nedokázala som ju porovnať zo žiadnou inou. Na vrchole nás prekvapila vrcholová kniha. Chodník sem síce nevedie, ale vrcholovú knihu a kešku tu majú. V Tribeči je bežné, že zaujímavé miesta a vrcholy, aj keď na ne nevedie chodník, sú označené názvami. Veľmi pekný zvyk.

Medzitým sa opäť zatiahlo, no posadali sme si a naobedovali sme sa. Len čo sme dojedli, začalo popŕchať, a tak sme rýchlo zbehli dole na lesnú cestu a pokračovali k ďalšiemu cieľu, dúfajúc, že sa zatiaľ vyprší. Nevypršalo!

Kráčali sme zelenou značkou a približne v mieste, kde sme začali stúpať na Hrubý vrch, sme odbočili doprava, pozrieť si pekný skalnatý hrebienok. Hneď na jeho začiatku nás privítal jeho strážca – mladý dubový Ent s otvorenou pusou, ako keby nás chcel pred niečím vystríhať. Chvíľu nato sa poriadne rozpršalo, a tak pod dáždnikmi či plášťami sme pomaly schádzali dole hrebienkom. Hrebienok nám však učaroval a rozhodne si ho ešte niekedy prejdeme, ale v priaznivejšom počasí.

Zbehli sme ku Kamennému potoku pod Dobrolínske (Dobrotínske) skaly, ale na tie sme si už netrúfali. Pršalo veľmi husto, na vápenci by sa šmýkalo, a tak sme si to zamierili lesnou cestou opäť na Vojtechov. Neboli sme tým veľmi nadšení, lebo nás čakali 3 kilometre asfaltu k vodnej nádrži Veľké Uherce. Tajne sme dúfali, že by mohla byť na Pôždole otvorená Rybárska bašta, ktorá sa nám veľmi páčila, keď sme boli pred pár rokmi na Dobrolínskych (Dobrotínskych) skalách a Oselnom vrchu. A veľmi nás potešilo, že otvorená bola a mali sme šťastie, lebo od pondelka bude až do mája zatvorená. Výborné pivo a fantastické údené pečené pstruhy boli skvelou bodkou za dnešným turistickým dňom.

Čakal nás ešte dlhý pochod asfaltom na zastávku autobusu a presun do Malých Bielic, nášho „základného tábora“. S plným bruškom, plní dojmov a pekných zážitkov, sme presun zvládli v pohode. V izbe nás čakalo prekvapenie. Na podlahe pod oknom sa skrýval krásny pavúk. Takého veľkého sme na živo ešte nikdy nevideli. Poobzerali sme si ho, pofotili a potom ho vypoklonkovali von. Keď som doma zistila, že je to strehúň škvrnitý, najväčší pavúk v strednej Európe, radosť z objavu nás prešla. Je totiž mierne jedovatý a jeho uhryznutie je veľmi bolestivé. Sprcha, príprava ďalšieho dňa, ešte jedno pivko v kaviarničke na letisku a hajky-bajky, vyspať sa, veď nás čaká ďalší turistický deň.

Autorky fotografií: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Pokračovnie uverejníme čoskosko...

Fórum 8 príspevkov
Tribeč sever (2): Oselný a Hrubý vrch a Veľká Ostrá 02/05/20 22:51 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Skaly nad Dolnou a Hornou Ždaňou Na Hikingu ma pred časom zaujala Martinova fotka „Vodné tajomstvo Vtáčnika“. Vtáčnik je moja srdcovka, a tak aj toto tajomstvo chcem spoznať. Martin odporúčal pozrieť vodopádik po daždi, ale aj farebná jeseň vo Vtáčniku má svoje čaro. Vybrali sme sa tam posledný októbrový deň. 09/06/20 Danka Tomášiková Vtáčnik
Túra Tribeč sever (4): Kopanica – Osečný vrch – Šípok Máme už tri dni v nohách, preto štvrtý deň plánujeme opatrne a provizórne. Navyše, na dnes hlásia prudký vietor. Odvezieme sa do Kolačna odtiaľ pôjdeme na Kopanicu pohľadať skalnú bránu a ak bude počasie priať, vyjdeme aj na Osečný vrch a potom sa uvidí. 07/06/20 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Tribeč sever (3): okruh z Klížskeho Hradišťa Ráno sa odvezieme do Klížskeho Hradišťa, po modrej značke vyjdeme na Vrchhoru a Michalov vrch. Potom bez značky prejdeme na Belov vrch a ďalej na západný výbežok Malého Vracova, vyjdeme na Veľký Vracov. Vrátime sa na Vrchhoru a z nej zbehneme na divoko na Malú Suchú, prípadne aj Veľkú Suchú a Malú Ostrú a vrátime sa do Kížskeho Hradišťa. 13/05/20 Danka Tomášiková Tribeč
Najnovšie články na titulke
 
Predstavenie Devold Valldal a Vasset – letné merino tričká s Tencelom Kedysi bolo merino tričko pre mňa typom odevu predovšetkým do zimy. No časy sa pohli a merino začalo byť dostupné v rôznych hrúbkach vrátane veľmi tenkých modelov. Toto leto som doplnila svoj šatník hneď dvoma merino tričkami. Jedným z nich je Valldal Woman Tee od nórskej značky Devold. Pánsku verziu pod menom Vasset zas vyskúšal Ľubo. dnes Soňa Mäkká Oblečenie
Túra Karavanky – okruh na Hochobir Karavanky (Karawanken) sú pohorím, ktoré oddeľuje Rakúsko od Slovinska. Všetky dvojtisícovky ležia na hraničnom hrebeni s výnimkou jedného kopca, ktorým je Hochobir. Vybral som sa naň s vidinou nádherných výhľadov na hlavný hrebeň a na Kamnické Alpy (Kamniške Alpe). Z výhľadov však nič nebolo, zato kvetín som videl neúrekom. včera Martin Knor Svet
Správa Štátne lesy TANAPu zavreli dva chodníky, vinia ochranu prírody Štátne lesy Tatranského národného parku uzavreli už dve obľúbené trasy vo Vysokých Tatrách kvôli suchým stromom. Tie podľa nich ohrozujú návštevníkov, no nemôžu ich odstrániť, lebo im to nepovolila ochrana prírody. Správa národného parku s touto interpretáciou nesúhlasí. 06/07/20 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tribeč sever (2): Oselný a Hrubý vrch a Veľká Ostrá 02/05/20 22:51 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 745 m n. m. – Veľká Ostrá

    • min: 217 m n. m. – Veľké Uherce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 814 m

    • klesanie: 822 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 28.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6014 ° SŠ
      dĺžka: 18.4335 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.60774 ° SŠ
      dĺžka: 18.4363 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Rybárska bašta vo Veľkých Uherciach, časť Pôždôl

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Partizánske (vlak, bus) - Veľké Uherce (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.57 (0.84)