Túra

Zaniknuté dediny (8) – Dubník

23. 07. 2020
V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S baníckou činnosťou na našom území vzniklo viacero baníckych osád. Mnoho ich zaniklo, ale medzi bývalými baníckymi kolóniami má výsostnú pozíciu osada Dubník.

Kto pri potulkách Slanskými vrchmi navštívil niekdajšiu osadu Dubník na pomedzí Šariša a Zemplína, tak na prvý pohľad nevytuší jej niekdajšiu slávu. Pár chátrajúcich stavieb uprostred slanských lesov nepôsobí ako najdôležitejšie a jediné ložisko vzácneho opálu v Európe.

Málokto by povedal, že v baníckej osade v časoch najväčšej slávy pracovalo 260 baníkov plus ďalší personál baní. Dominantou Dubníka bol kaštieľ a okrem potrebných prevádzkových budov baní a robotníckych ubikácií tu v priebehu 19. storočia fungovala škola. V roku 1858 ju navštevovalo štyridsaťtri žiakov z detí zamestnancov baní, detí nájomcov baní (Goldschmiedtovci) a tiež z detí lesníkov okolitých horární, aby nemuseli dochádzať do najbližších dedín v podhorí.

Jediný slovenský drahokam

Chemik by napísal: SiO₂·nH₂O, no nechajme vyjadriť sa mineralóga. Ide o najvzácnejší minerál na našom území, ktorý sa na Dubníku vyskytuje v neogénnych vulkanických horninách, teda v andezitoch. Je nekryštalickou (amorfnou) odrodou kremeňa s kolísavým obsahom vody od 1 % do 34 %. Minerál charakterizuje veľmi pestrá farebná stupnica. Čistý opál je bezfarebný a priezračný - hyalit. Chemické prímesy mu dodávajú rôzne odtiene žltej, zelenej, hnedej, červenej, modrej a čiernej farby. Drahý opál má dúhovú hru farieb (lastúrnatý lom) a je cenený ako drahokam. Vzniká v prírode usadzovaním z hydrotermálnych prameňov a gejzírov pri zvetrávaní hornín. Ďalšie odrody opálu (nedosahujú hodnotu drahokamov) ako mliečny, voskový, priezračný hyalit a drevený opál sa u nás vyskytujú v mladých vulkanických horninách Slovenského stredohoria od Banskej Štiavnice, cez Ľubietovú, Košice a Prešov.

Opály na čelenke nosila už egyptská kráľovná Kleopatra a s istotou možno povedať, že dubníckým opálom sa zdobili početné šľachtické rody v Európe. Napríklad uhorská kráľovná Izabela Jagelovská dostala svadobný dar v podobe zlatého prívesku so šestnástimi opálmi v tvare slzy. Bolo to v roku 1539, keď sa vydala za uhorského kráľa Jána Zápoľského (obdivovať ho možno v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti). Tiež manželka Napoleona Bonaparta, francúzska cisárovná Jozefína de Beauharnais, nosila šperk z tunajšieho opálu nazývaný Oheň trójsky. Mnoho nielen európskych panovníkov a rímskych pápežov nosilo prstene osadené dubníckym opálom.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Začiatky hlbinnej ťažby opálu na Dubníku odborníci odhadujú od 11. storočia. Prvý písomný doklad o tunajšej ťažbe pochádza až z 5. novembra 1603, čím ide o najstaršie opálové bane na svete.

Najväčší i najkrajší drahý opál nájdený na Dubníku vážil 607 gramov (3000 karátov) a jeho cena sa odhadovala na konci 19. storočia na 700-tisíc viedenských zlatých (dukátov). Našli ho v potoku v Červenici v roku 1775 a dostal pomenovanie Harlekýn. Obdivovať ho možno v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Banské revíry

  • Tancoška,
  • Predbaňa,
  • Libanka stráne,
  • Stredná bučina,
  • Vyšná bučina,
  • Libanka,
  • Libanka pri Orlovskej studni,
  • Dubník,
  • Čolo,
  • Lučina / Huviz,
  • Šimonka,
  • Šimonka laz,
  • Paseka,
  • Padesat dolky,
  • Kunderov,
  • Kunderov laz,
  • Remete a ďalšie.

Najvýznamnejšie banské diela z obdobia pôsobenia rodiny Goldschmiedtovcov

  • Jozef *, štôlňa s dĺžkou 1350 m a hĺbkou 180 m,
  • Ľudovít *, 750 m,
  • Viliam, 700 m,
  • Karol, 700 m,
  • Lieštiny, 500 m,
  • Pavlína *, 450 m,
  • Fridrich *, 400 m,
  • Močar, 400 m,
  • Apolónia, 350 m,
  • Richard *, 250 m,
  • Bučina, 150 m,
  • Baska, 110 m,
  • Emília, 70 m.

Poznámka: bane označené hviezdičkou sú pomenované podľa detí Salamona Johana Nepomuka Goldsmiedta a Emmy D. Goldschmiedtovej, ktorých vychovali desať.

Éra pôsobenia rodiny Goldschmiedtovej

  • Gabriel Fejérváry: zamestnával 130 robotníkov pred rodinným podnikaním Goldschmiedtovcov.

  • Salomon Johan Nepomuk Goldschmiedt: prevádzkoval ťažbu v období od 13. 8. 1845 do 2. 8. 1855. Zamestnával 180 - 240 opálokopov a 8 - 10 brusičov opálu. Bol vlastníkom klenotníctva vo Viedni, Paríži, Londýne, Amsterdame a Hamburgu, plus brusiarne opálu v Dubníku, Amsterdame, Viedni a Amerike,

  • Emma D. Goldschmiedtová (rodená Poláková): na Dubníku pôsobila od 2. 8. 1855 do 24. 4. 1874. Najímala si 70 - 90 opálokopov. Ako jediná z nájmcov baní aj bývala na Dubníku a ako jediná sa naučila po slovensky i rómsky. Taktiež ovládala nemčinu, maďarčinu, ruštinu a francúzštinu. Zaujímavosťou je, že zamestnancom vyplácala vianočné odmeny a osobne poznala všetkých baníkov, zatiaľ čo predchádzajúci nájomcovia ani nevideli baníkov, ktorí pre nich pracovali.

  • Ľudovít Goldschmiedt: mal dubnícke bane prenajaté od 20. 5. 1873 do 12. 8. 1880. Zamestnával 29 - 260 opálokopov a päť banských úradníkov. Najviac opálu sa vyťažilo v druhej polovici 19. storočia a to 30-tisíc karátov ročne (1 metrický karát je 0,2 gramu).

  • Uhorský erár začal ťažbu od 1. novembra 1896.

Pamätník Emmy D. Goldschmiedtovej

Myšlienka vzniku pamätníka pre opálovú kráľovnú vznikla počas leta 1890. Vtedy prišli za správcom baní Alexandrom Sztarnom dvaja opálokupci. Doniesli mu 250 uhorských zlatých, ktoré vyzbierali medzi priekupníkmi dubníckeho opálu. Blok sivého andezitu z miestnych zdrojov bol opracovaný kamenárom v máji 1897. No jeho osadenie sprevádzali problémy. Preto na vopred dohodnutom mieste vysadli miestni robotníci nahusto smrečinu a tajne 3. júla 1908 osadili do húštiny kamennú platňu, ktorú zasypali zemou. Vztýčenie kamenného monolitu bolo zrejme realizované počas štrajku robotníkov, kedy dosiahli 10-hodinovú pracovnú dobu. Taktiež požadovali zriadenie školy pre ich školopovinné potomstvo. Pod rúškom tmy vytiahli nepozorovane dobre ukrytý pamätník a previezli ho z drevárne nad Dubník a zamaskovali haluzinou v smrekovom poraste. Povzbudení úspechom z prechádzajúceho štrajku už nežiadali župný úrad o súhlas na jeho postavenie.

Až po dvoch mesiacoch zistil vedúci banského závodu v Dubníku - Imrich Filkorn, že nad osadou pribudol pamätný kameň. No panstvu ho neoznámil, ale zmenil pôsobisko z dôvodu predchádzajúceho robotníckeho štrajku. Ani koncom augusta 1908 nový správca baní - Emil Gröber nevedel, že len 200 metrov nad jeho úradovňou v lese stojí pomník opálovej kráľovnej. O to bol väčší rozruch medzi baníkmi, keď 26. októbra toho roku dorazila na Dubník vyšetrovacia komisia na čele s prešovským županom. Keď zbadal, že pamätník stojí na pomedzí Šarišskej a Zemplínskej župy, tak len posmešne poznamenal, že pomník "Rakúšanke" je tam, kde má byť - na hranici, tak ako kedysi upaľovali bosorky.

A stojí tam dodnes. Na nevšednom monolite, ktorý venovali netradične robotníci svojej chlebodarkyni, čo nie je bežné, môžete vidieť erb a nápisy v nemčine.

Predný nápis na monolite: Tento pomník nech je svedectvom o tvojom šľachetnom živote. Venujú ti ho verné srdcia z lásky a vďačnosti.

Zadný nápis na monolite: Na pamiatku pani Eme D. Goldschmidtovej, ktorá zomrela v Paríži 12. 12. 1888, venujú úradníci a brusiči opálových baní.

Do objavenia opálových ložísk v Mexiku a v Austrálii v 19. storočí, boli tunajšie bane jediným ťaženým ložiskom na svete. Ťažba opálu na Dubníku bola ukončená v roku 1922.

Použité zdroje:

Autori fotografií: Marián Jaššo, Ľudmila Szeteiová, Daniela Tomášiková a Tomáš Trstenský

Seriál o zaniknutých dedinách

Fórum 6 príspevkov
Zaniknuté dediny (8) – Dubník 22/08/20 14:09 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (8) – Dubník V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S baníckou činnosťou na našom území vzniklo viacero baníckych osád. Mnoho ich zaniklo, ale medzi bývalými baníckymi kolóniami má výsostnú pozíciu osada Dubník. 23/07/20 Tomáš Trstenský Slanské vrchy
Názor Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie! Králikárne versus vilové štvrte alebo zeleň hneď za panelákmi proti vyasfaltovaným koridorom pomedzi múry satelitných ulíc. Obyvatelia banskobystrického sídliska Fončorda nesúhlasia s rozsiahlou výstavbou rodinných domov v prírode hneď nad mestom.  20/06/20 Tomáš Trstenský Iné
Túra Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec. 10/06/20 Tomáš Trstenský Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O bratislavských lesoch s Jakubom Mrvom Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O zníženie ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi, hoci mesto je ochotné podieľať sa kompenzácii straty, ktorá Lesom vznikne? dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Rozhovor Miki Knižka: Zo Zbojníčky chcem urobiť modernú chatu Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách bude mať nového chatára. Majitelia tatranských chát, ktorými sú Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, vybrali v konkurze horského vodcu Mikiho Knižku. 18/09/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaniknuté dediny (8) – Dubník 22/08/20 14:09 6 príspevkov
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.21 (0.33)