Sadám do auta a cez Pezinskú Babu smerujem do Perneku. Už dávnejšie ma zaujali tri kríže na kopci nad Pernekom a z fotiek aj tu na Hikingu som videl, že je odtiaľ pekný výhľad.

Trasa

Pernek – Tri kríže na Heštúne – traverz Jastrabníka – Pištova búda – Klokočiny – Pernek

Auto zaparkujem pri perneckom kostole a vydávam sa podľa mapy, ktorú mám v mobile, smerom na Malacky a za Hostincom u Zaíčka zahnem vľavo. Asfaltka ma dovedie k niekdajšiemu poľnohospodárskemu družstvu, pri ktorom zahnem vľavo a ocitnem sa v malej rómskej osade. Nenápadne prejdem na jej koniec a po chodníčku sa pustím do kopca. Nestačím sa diviť. Všade okolo mňa smetisko. Čo sa čudujem, veď som na konci dediny, tu sa toho zmestí. Predpokladám, že okrem minority sem odpad vyváža aj majorita. Nezabráni tomu ani značka, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom. Kopy odpadu som si všimol aj popri hlavnej ceste z Pezinskej Baby. Vlani na jar odpad okolo cesty zbierala obec, tento rok môžu nastúpiť znova.

Chodník ma vyvedie na okraj lúky, ja však pokračujem po jej okraji a na strome si všímam plechovú šípku, ktorá zrejme ukazuje smerom k Trom krížom. Nemýlil som sa. Po chvíli prichádzam na križovatku ciest a na stromoch si všimnem ďalšie plechové šípky, tentokrát aj s popisom. Zisťujem, že som nemusel zachádzať až do osady, niekde v dedine som asi prehliadol šípku. Neprekáža.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tri kríže na Heštúne

Vychádzam na lúku, na ktorej piknikuje rodinka s dvomi drobcami. Z bezpečnostných dôvodov sa len z diaľky pozdravíme a pokračujem ďalej. Plechové tabuľky na stromoch pribúdajú, takže pocestný sa tu nemá šancu stratiť. Sú však dosť necitlivo popribíjané na živé stromy. Po chvíľke výživného stúpania prichádzam na rázcestie. Zisťujem, že ku krížom sa dá dostať aj od reštaurácie, ktorá je na začiatku Perneka (od Pezinskej Baby).

Zahnem doprava a po asi 100 metroch prichádzam k táborisku so stolmi, lavičkami a ohniskom. Za nimi ma čaká „brána“ so slovenským dvojkrížom a viaceré netradičné náboženské stavby a hlavne tri železné kríže, najvyšší s výškou 4,5 m. Ide o akési pútnické miesto ukryté nad úpätím Malých Karpát. Je tu pozostatok akoby kaplnky. Ktovie, či je to zrúcanina pôvodnej kaplnky alebo rozostavaná „novostavba“. Kúsok nižšie pod skalou s krížmi sú dve miniatúrne jaskyne plné obrázkov a sôch svätých. O samotnej kalvárii je toho známeho veľmi málo. Dozvedel som sa, že bola vybudovaná v roku 1803 a podľa niektorých povestí tam upaľovali čarodejnice. Či to je pravda, alebo len výmysel domácich, sa asi nedozvieme.

Pištova búda

K Trom krížom v minulosti viedla zelená turistická značka. Rozobraté je to napríklad aj v článku Po bývalej zelenej značke: Pernek – Baba. Vraciam sa späť na križovatku ciest a zdola vidím prichádzať rodinku s deťmi z lúky. Pokračujem ďalej zvážnicou, ktorá zľava traverzuje kopec Jastrabník. Z lesa po chvíli vchádzam do mesačnej krajiny a otvára sa mi pohľad do doliny Rozglabského potoka a na kopec Klokočiny, na ktorý budem o chvíľu stúpať. Predtým sa však ešte priblížim k hranici vojenského obvodu Záhorie a nachádzam tu pod stromami učupenú poľovnícku chatku – Pištovu búdu. Chalúpka v núdzi poskytne ochranu pred zlým počasím, ale spať by som tu nechcel. Muselo by sa to najskôr trošku upratať.

Zisťujem, že mobil je bez akéhokoľvek signálu, iba online mapa ako-tak funguje. Keďže som išiel do oblasti aj kvôli keškám, vyberám sa za šípkou po zvážnici smerom dole do Perneku, miniem studničku, z ktorej mám ale zmiešané pocity. Po suchej zime je v nej viac-menej stojatá voda.

Nezájdem ďaleko a odbočujem vpravo na ďalšiu zvážnicu, ktorá ale stúpa do kopca. Sledujem šípku v mobile, vrstevnice sú v mape dosť nahusto z každej strany. Keď sa chcem dostať hore na hrebeň, neostáva mi nič iné, ako zdolať 100-metrové prevýšenie na asi 250-tich metroch. Štverám sa teda cikcakovito hore kopcom. Vyplaším zopár muflónov, pri spätnom pohľade vidím pomedzi stromy kopec Jastrabík, zvážnicu, po ktorej som prišiel od Troch krížov a ukáže sa aj pernecký kostol.

Klokočiny

Som hore na hrebeni. Uf, kopec dal zabrať. Odmenou mi je výhľad na Čmeľok, Pezinskú Babu ako aj na nejaké chaty dole v doline. Po hrebienku sa vydávam smerom na sever, na stromoch si všímam modré C-éčko. No na bicykli by som sa tu veru nechcel pomedzi stromy preháňať. O chvíľu stojím na vrchole kopca Klokočiny. Vďaka geocachingu som zistil, že tu po Druhej svetovej vojne havarovalo vojenské lietadlo a zahynuli traja ľudia. Nachádzam aj zopár plechov, dá sa tu vraj nájsť ešte zopár súčiastok, no všetko, čo sa dalo speňažiť, už dávno zviezli dole.

Pokračujem prudkým klesaním stále po údajnej cyklotrase. Spod nôh sa mi práši, keď vojdem do lesa, zase tancujem na bukviciach ako Jánošík na hrachu. Konečne som na pevnej zemi a schádzam na lesnú cestu, ktorú som prednedávnom opustil. Modré C-éčko ma posiela do lesa, cyklisti tu musia poriadne kľučkovať pomedzi stromy. Strmák stále nenormálny, buď prašná cesta pod nohami alebo bukvice. Navyše dole podo mnou sa objaví nejaká hacienda, zahnem preto vľavo a lístím sa prebrodím až na lúku s posedením. Vyjdem na prašnú cestu, oproti sa valí staré ARO, za ním kúdoľ prachu, našťastie nesmeruje ku mne, ale odbočí do lesa. Mám síce rúško zavesené na krku, ale radšej chvíľu počkám, kým prach sadne.

Schádzam k hlavnej ceste, kde stretávam štyroch turistov s veľkými batohmi, ale každý ideme svojou cestou. Ostáva mi už len prejsť po chodníku popri ceste ku kostolu a k autu.

Záver

Spoznal som ďalšie zaujímavé zákutia Malých Karpát a určite sa sem ešte vrátim. Až dodatočne doma pozerám do mapy, že odtiaľto môže byť zaujímavá prechádzka cez Gašparovú a Konské hlavy trebárs až do Pezinka. A veľa ľudí tu zrejme nikdy nestretnem.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek