Trasa

Ďurďové, drevosklad – Hvížďalky – Klokočová – Michalová – ústie doliny Zákopčie (mlyn) – Trudovač – Podlúčie – Kohilovec – Bukovina – Richtárska – Stráne – sedlo pod Kňazovou – dolinka pod Kohilovcom – Ďurďové

Pod Podlúčím

V polovici marca som sa prešiel po kopčekoch okolo Zemianskej Závady. Hrebienky ušli, hoci ma nejako zvlášť nenadchli. Zaujali ma však bralá pod Kohilovcom a pod Podlúčím. Doma som si pozrel turistickú mapu a naplánoval som si trasu cez všetky miesta, na ktorých by mali byť skaly. Celý deň nevkročím na turistickú značku, a hoci dĺžka prechádzky nebude ktovieaká, prevýšenie bude slušné.

O 6.45 h som odstavil auto pri skládke haluziny a pustil som sa hore dolinou. Keď som sa priblížil ku skalám, zahol som pod ne. Ešte pár metrov a ocitol som sa v nádhernom skalnom meste. Svahy sú tu strmé, ale nie príliš. Dá sa po nich pohodlne štverať pomedzi skalné steny a veže. Keď ma žľab zunoval, zamieril som na širšiu rampu. Zo skalných ostrohov sú výhľady, hoci najkrajšie sú z hrebeňa, na ktorom som bol pred 10 dňami. Na skalách kvitli poniklece.

Hvížďalky a Michalová

Keď som skalné mesto prešiel, zbehol som do doliny. Prekrižoval som asfaltku a začal som sa liepať na protiľahlý svah. Na ňom je izolované, trochu rozlámané skalné bralo Hvížďalky. Našiel som v ňom komín, no netrúfal som si preliezť pomedzi zaklinené balvany. Radšej som zliezol a bralo som obišiel. V hornej časti má pekné nepravé skalné okno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Podišiel som vrchol kopca Klokočová a prišiel som ku skalnatému hrebienku. Ťahá sa na sever a dá sa ísť jeho vrchom, po skalách. Samozrejme, hrebienkom sa nedá ísť ako po magistrále. Podchvíľou sa treba kúsok vrátiť, čosi podliezť a tak.

Hrebienkom som zbehol do doliny. V nej som chvíľu hľadal ďalšiu dolinku, pretože potok sa v jej závere schoval pod zem. Nakoniec som dolinku našiel a opäť som stúpal. V závere výstupu som zahol ku skalám. Tu kdesi začína hrebienok, ktorým som pred chvíľou zostupoval. Prešiel som oblý kopec Michalová (522 m) a na hrebienku sa zjavili skaly. Najkrajšie sú na skalnom ostrohu, ale z vežičky na jeho konci vidno iba lesy.

Trudovač a Podlúčie

Zbehol som k samote, prekrižoval som dolinku do Ďurďového a traverzoval som svahy Trudovača. Podľa mapy tu mali byť bralá, ale našiel som iba kamenistý svah bez skalných útvarov. Kúsok ďalej v lese kvitli driene.

Vyšiel som na hrebienok, ktorý ma priviedol na Trudovač (560 m). Z kopca bolo cez prieseky vidno dedinku Podskalie a Podskalský Roháč. Za Trudovačom som opät zbehol do dolinky, minul som rekreačné zaridenie (Tralaland), a začal som stúpať na Podlúčie (634 m). V polovici stúpania som zjedol obed a vybehol som na kopec. Keďže som bol lenivý liezť na hrebeň a na Kňazovú, obišiel som smrečinu a snažil som sa prísť do sedla traverzom. Svah je tu však poriadne strmý. Chvíľu som sa trápil a radšej som vyliezol na hrebeň.

Kohilovec

Za sedlom som prišiel na Kohilovec (644 m). Pred pár dňami som si na kopci všimol kefy vyrobené z metiel, takže som začal nakúkať na západnú stranu hrebienka. Ako som očakával, sú tu lezecké steny. Dnes som sa pustil medzi ne. Zbehol som pod skalnú vežu a schádzal som poriadne strmým žľabom. Bol v ňom aj menší skalný prah, ktorý som zliezal veľmi opatrne.

Skalné steny pod Kohilovcom sú vo viacerých úrovniach, pričom v spodnej bola dvojica skalolezcov. Prehodil som s nimi zopár viet, odfotil som si prvosienku holú a za lezeckou stenou som sa liepal hore žľabom. Skalné okienko, ktoré spomínal prvolezec, som nenašiel, ale bralá sú tu pekné.

Bukovina, Richtárska a Stráne

Prekrižoval som dolinku a stúpal som bočným hrebienkom Bukovina smer na Stráne. Aj tu sú pekné bralá Bukovina a Richtárska. Naviac, z ich vrcholov sú výhľady. Strážov som mal proti slnku, ale Kľak bolo vidno parádne. Skaly tu nie sú tak členité ako pod Podlúčím, sú však vyššie. Keďže som bol už trochu unavený, exponované miesta som obchádzal.

Páčila sa mi preluka v skalách, akési skalné vráta, v ktorých bolo treba z hrebeňa zísť. V brale za vrátami som našiel skalné okno. Keby som bol sviežejší, vyliezol by som komínom za oknom na bralo. Takto som iba spravil zopár obrázkov a pokračoval som ďalej.

Kúsok za oknom sú pekné vežičky a bralá končia. Hrebienkom cez Richtársku som vyšiel na Stráne (837 m), najvyšší kopec dnešnej prechádzky, a zbehol som do sedla pod Kňazovou. Minul som kríž a zišiel som do dolinky. V jej dolnej časti je pekne upravený prameň. Nasledoval návrat k autu a cesta domov.

Záver

Rád chodím na prechádzky mimo turistických značiek. Človek toho veľa neprejde, môže však nájsť nádherné miesta. Pri Ďurďovom je takých miest veru dosť.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek