Túra

Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor

10. 06. 2020
V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec.

Bolo potrebné presunúť obyvateľstvo na hornom toku rieky Ipeľ, čiže z celej pramennej oblasti horného Ipľa vrátane priľahlých prítokov do vodnej nádrže. Plánované vysídľovanie a zalesňovanie horských lazov v masíve vrchu Bykovo (1111 m) začalo v roku 1964. Konkrétne s výstavbou vodného diela Málinec boli zasiahnuté nasledovné sídla:

V minulosti v údolí horného Ipľa boli v prevádzke sklárne na tabuľové a úžitkové sklo, parné a tiež vodné píly a prebiehala povrchová ťažba lomového kameňa a železných rúd.

Vodárenská nádrž Málinec

Išlo o tretiu nádrž z jednoúčelovej vodárenskej sústavy na strednom Slovensku. Vznikla prehradením údolia rieky Ipeľ kamenitou priehradou s vnútorným zvislým tesnením. Výstavbu priehrady komplikovalo aj zosuvné územie v pravom svahu údolia, ktoré bolo treba stabilizovať prísypom a opatriť horizontálnymi drenážnymi vrtmi. Podložie priehrady je utesnené injekčnou clonou. Funkciu vodného diela zabezpečuje združený funkčný objekt. Pozostáva z vodárenských odberov, umiestnených v štyroch výškových úrovniach, zo šachtového priepadu, dnových výpustov a z komunikačnej chodby, v ktorej je uložené potrubie vodárenských odberov. Voda, ktorá odteká z nádrže je efektívne využívaná v troch malých vodných elektrárňach. Plnenie nádrže bolo začaté v roku 1994. Výstavba hrádze prebiehala v rokoch 1989 až 1993. Do trvalej prevádzky bola vodná stavba uvedená v roku 1999. Výška hrádze nad terénom je 48,5 m a dĺžka v jej korune 684,5 m. Celkový objem nádrže predstavuje 26,62 mil. m³. Zatopená plocha má rozlohu 1,5 mil. m². Popri svojej priamej vodohospodárskej funkcii plní aj esteticko–krajinársku a ekologickú funkciu. Je významným krajinotvorným prvkom okolitej prírody (zdroj).

Málinec, časť Ipeľský Potok

Objekty, ktoré neboli zbúrané pri výstavbe priehrady, vlastní štát. Ich správcom je obec Málinec, do ktorého katastra prešli chotáre dnes už neexistujúcich obcí. Tak sa z niekdajších obcí Dobrý Potok a Hámor stala miestna časť Málinca - Ipeľský Potok v roku 1990. Pôvodným obyvateľom alebo ich dedičom môže obec prenajať ich niekdajšie domy. Zväčša sú využívané ako chalupy alebo opustené chátrajú. No nemožno ich predať. Trvalo z nich je obývaných len zlomok. V minulosti tu fungovala skláreň na výrobu pohárikov.

Hámor

Pri hámorskej usadlosti Hrozinovo bol v roku 1944 Jánom Kurčíkom postavený prícestný kríž. Ide o liatinový krucifix s korpusom Krista na betónovom podstavci. Na podstavci bola doplnená mramorová tabuľka s textom, že ide o pamiatku na zaniknutú dedinku Hámor. Výročne sa tu konajú spomienkové bohoslužby na sviatok svätej Trojice pre vysídlených obyvateľov. Pred výstavbou vodného diela bolo z tunajších osád vysťahovaných 150 obyvateľov. Okrem gazdovstiev zanikli murovaný kostol, pod ktorým stála štátna ľudová škola. V starom Hámri by ste našli kúpele, skláreň a v osade Chmeľná vodný mlyn. Územie obce je zatopené vodou na rozdiel od ostatných sídiel, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme vodárenskej nádrže vyššie v údolí Ipľa. Jediné, čo možno dnes navštíviť z niekdajšieho Hámra sú zarastené ovocné sady, na ktorých sa kŕmia medvede a lesná zver. V priestore pod obslužnou komunikáciou naookolo vodného diela bol vysadený ochranný lesný porast, ktorý tvorí ťažko priechodný priestor, aby bol sťažený prístup k brehom, kde je prísny zákaz vstupu ľudí.

Dobrý Potok

V roku 1907 vznikla v dedine skláreň, ktorú prevádzkovala rodina Kolenérovcov (Žigmund, Árpád a Koloman). Produkovala tabuľové sklo do 20-tych rokov 20. storočia. Fabrika zamestnávala 200 pracovníkov. Obločné sklo bolo dodávané pre Uhorské kráľovské štátne železnice (MÁV), spoločnosti Ganz, Schlick, Danubius a vagónku v Rábe (Györ). Tabuľové sklo bolo vyrobené pre reprezentačné budovy v Uhorsku ako školy a verejné budovy v Budapešti a tiež pre univerzitu v Kluži (rum. Cluj-Napoca). Po zastavení prevádzky továreň časom schátrala a bola zbúraná. Sídlo podnikateľskej rodiny sa zachovalo dodnes v podobe veľkej secesnej vily, ktorá, žiaľ, dnes neobývaná chátra. Od roku 2013 má poškodenú strechu, a tak hrozí jej postupný zánik (zdroj).

Hacienda má vysokú manzardovú strechu a dva stĺporadia pred vstupom s dvojramenný schodiskom. Veľká hala bola využívaná aj na divadelné účely. V susedstve bola v 2. polovici 20. storočia necitlivo postavená niekdajšia predajňa potravín, čo narušilo parkové priestranstvo pri historickej vile.

Murovanú kaplnku v Dobrom Potoku si vybudovali v roku 1932 svojpomocne miestni obyvatelia. O jej výstavbu sa najviac pričinili Juraj Gabera, Ján Nociar a Ján Sabacký. Pôvodne bola pokrytá dreveným šindľom. V roku 1975 prebehla rekonštrukcia, kedy bola o. i. pokrytá plechovou strechou. Svätostánok dnes slúži na výročné spomienkové bohoslužby pre vysťahovaných občanov (zdroj).

Z Dobrého Potoka sa nútene muselo vysťahovať viac ako 200 obyvateľov. Dobrý Potok s lazmi na Myslinách mal v čase rozkvetu okolo 350 obyvateľov. Štvortriedna štátna ľudová škola v Myslinách bola zriadená 14. januára 1935 (v provizórnych priestoroch), ale až v roku 1946 mala vybudovaný samostatný objekt s bytom učiteľa a školským dvorom, kde bolo ihrisko. V júli 1966 bola na lazy v Myslinách zavedené elektrická energia. Školská učebňa zároveň slúžila pre lazníkov ako komunitné centrum na stretnutia a jánske zábavy. Vyučovanie štátnej školy boli ukončené školským rokom 1971/1972. O dva roky neskôr bola škola oficiálne zrušená a v roku 1975 došlo k demolácii školského areálu. Pamiatkou na niekdajšie osídlenie je zachovaná kaplnka a v júni 2018 na mieste školy pribudol malý pamätník (Kamenský, 2019).

Ipeľ

Osada v čase rozkvetu mala okolo 150 obyvateľov. Dnes usadlosť patriacu pod Ipeľský Potok obýva len hrśtka ľudí. Navyše jej osud je dosť neistý, lebo zámerom Slovenských elektrárni je vybudovať špičkovú vodnú elektráreň - prečerpávaciu vodnú elektráreň Ipeľ (na spôsob PVE Čierny Váh) práve na jej území. Teda konkrétne spodná vodná nádrž. A horná nádrž na území súčasnej obce Ďubákovo v pramennej oblasti potoka Kokávka. Obyvatelia Ďubákova by boli presťahovaní do susednej obce Šoltýska. V osade Ipeľ možno vidieť ústie prerazenej prieskumnej štôlne Izabela, kadiaľ sa má prevádzať voda medzi nádržami PVE. V prípade vybudovania PVE Ipeľ bude preložená štátna cesta údolím Ipľa na východnú stranu popri dolnej nádrži. Aktuálna hospodárska situácia neumožňuje realizáciu projektu a v najbližšom období sa o realizácii projektu ani neuvažuje.

Vlčovo

Ide o najvyššie položenú osadu pri toku Ipľa v nadmorskej výške 515 m (ostatné vyššie položené horské osady Polianok neležia blízko toku Ipľa). V roku 1868 v osade Vlčovo vznikla skláreň na výrobu tabuľového skla, ktorého produkcia bola ukončená v roku 1924. V najlepších časoch osadu s okolitými lazmi obývalo približne 220 ľudí. Z niekdajšej sklárskej osady sa do dnešných dní veľa objektov nezachovalo. Okrem pár domov ostala stáť len malá kaplnka svätého Cyrila a Metoda. Bola vybudovaná v roku 1933 na mieste niekdajšej skládky. Výročne sa tu koná svätá omša na sviatok sv. Cyrila a Metoda, v deň vysviacky svätostánku - 5. júla. V roku 1905 bolo v pláne vybudovať železničné prepojenie s Utekáčom pomocou tunela z Vlčova do Hájskej doliny (Kokava nad Rimavicou, osada Háj), ale k realizácii nedošlo.

Slovenské rudohorie-Veporské vrchy, mapa z roku 1985 (Slovenská kartografia, n. p., Bratislava)

Slovenské rudohorie-Veporské vrchy, mapa z roku 1985 (Slovenská kartografia, n. p., Bratislava)

Chladná Studňa

Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1553. Figurovala ako samostatná obec. V roku 1920 sídlo tvorilo tridsaťjeden domov v radovej zástavbe, kde žilo 207 ľudí. Okrem roľníkov tam žili remeselníci: šuster Vantruba, zememerač a šuster Kantorák, kožušník a garbiar Kubošek a tesári. Od januára 1956 bola Chladná Studňa s blízkou usadlosťou Ľubienka (pri Šoltýske) pričlenená k novovytvorenej obci Ipeľský Potok. Takmer stovka obyvateľov bola evidovaná v Chladnej Studni v roku 1958 a následne nastal rapídny úbytok. Trvalo obývaná ostala do konca 60-tych rokov 20. storočia. Dnes na jej mieste okrem samotnej studne nájdeme len jeden dom, zvyšky drevenice, torzo drevenej zvoničky, turistický prístrešok a samotu Pálenica (Kantorák, Čičmanec, 2019 zdroj - krátená verzia).

Použité zdroje:

  • KAMENSKÝ Július, 2019. Škola v Myslinách. In zborník z 5. ročníka Stretnutia priateľov regionálnej histórie. Hradište: OZ Priatelia histórie Novohradu, 2019, str. 516 - 521.
  • KANČOVÁ Anna, 2019. Obecný almanach Málinca, Obec Málinec, 2019. Dostupné na internete.
  • KANTORÁK Ján, ČIČMANEC Ivan, 2019. Osada Chladná Studňa. In zborník z 5. ročníka Stretnutia priateľov regionálnej histórie. Hradište: OZ Priatelia histórie Novohradu, 2019, str. 575 - 582. Dostupné na internete: krátená verzia.
  • Kolektív autorov. Náučný chodník Ipeľ. Energia pre krajinu.
  • Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ z dielne Vodotika, a. s.
  • RUŽEK Milan, PEKÁR Miroslav, STUCHLÝ Matej a kolektív. Slovenské rudohorie - Veporské vrchy, letná turistická mapa, Slovenská kartografia, n. p., Bratislava, 1985.
  • Slovenský priehradný výbor - nádrž Málinec,
  • Základná báza GIS,
  • ŽILÁK Ján, 2009. Skláreň v Dobrom Potoku. In Monografia obce Málinec, 2009; kapitola Sklárne málinskej doliny, str. 134 - 135. Dostupné na internete: úryvok.

Seriál o zaniknutých dedinách

Fórum 7 príspevkov
Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor 16/06/20 22:05 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (8) – Dubník V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S baníckou činnosťou na našom území vzniklo viacero baníckych osád. Mnoho ich zaniklo, ale medzi bývalými baníckymi kolóniami má výsostnú pozíciu osada Dubník. 23/07/20 Tomáš Trstenský Slanské vrchy
Názor Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie! Králikárne versus vilové štvrte alebo zeleň hneď za panelákmi proti vyasfaltovaným koridorom pomedzi múry satelitných ulíc. Obyvatelia banskobystrického sídliska Fončorda nesúhlasia s rozsiahlou výstavbou rodinných domov v prírode hneď nad mestom.  20/06/20 Tomáš Trstenský Iné
Túra Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec. 10/06/20 Tomáš Trstenský Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna Torre Patagónia - oblasť ktorú pozná snáď každý. Pri vyslovení tohto slova mnohým nabehnú zimomriavky. Región je vo svete preslávený svojou nespútanou, divokou a nesmierne nádhernou prírodou, ktorá je snom každého cestovateľa, turistu či horolezca. Odmalička tomu nebolo inak ani u mňa. No človek postupne získa rôzne predsudky typu: je to príliš krásne, príliš drahé a vzdialené na to, aby sa to niekedy splnilo. No keď sa o problematiku začnete zaujímať podrobnejšie, zistíte že to nemusí byť až taká pravda. dnes Martin Baniari Svet
PR Starostlivosť o obuv Prečo by sme mali obuv ošetrovať? Ošetrovanie obuvi plní niekoľko funkcií. Jednou nich je odstránenie nečistôt a zachovanie pôvodného vzhľadu, teda estetické hľadisko. Druhou je zachovanie vodoodpudivosti povrchu, čo je veľmi dôležité pre priedušnosť obuvi s vodeodolnou membránou – teda udržanie funkčnosti. Tretia, a možno najdôležitejšia funkcia, je zaistenie dlhej životnosti. Udržanie vláčnosti usne je z tohto hľadiska jednou z priorít, pretože stvrdnutá useň môže poškodiť švy a pri ohýbaní aj praskať. včera sponzorovaný článok Obutie
Túra Naše dobrodružstvo naprieč Malými Karpatmi Nad hrebeňovkou Malých Karpát sme premýšľali od minulého roku a tento rok sme ju zrealizovali. Popravde, ani som nečakala, že tak skoro sa jej dočkám. Najprv sme hľadali termín, ktorý bol pre nás zo začiatku orieškom, no nakoniec sme sa zhodli a túra prebehla 3. - 7. júla. Potom sme hľadali trasy, miesta na stanovanie a najmä pitné pramene. Vypracovali sme trasy cez TuristickaMapa.sk a tabuľku s jedlom. Batohy sme si nabalili tak, aby sme to zvládali niesť. Čiže voda, nejaké oblečenie, prvá pomoc, jedlo a spací vak s karimatkou. A stan. A mohlo sa vyraziť! včera Agnesa Baroková Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor 16/06/20 22:05 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské a Stolické vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 910 m n. m. – vrch nad osadou Chladná Studňa

    • min: 293 m n. m. – most cez Ipeľ pod hrádzou VN Málinec

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 914 m

    • klesanie: 917 m

  • Vzdialenosť
    • 22 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2013

  • Štart trasy
    • šírka: 48.548 ° SŠ
      dĺžka: 19.5907 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.56158 ° SŠ
      dĺžka: 19.73605 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • minerálny prameň Šťavica, prameň Brložno, studňa v osade Chladná Studňa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Detivanska Huta (bus) / Látky (bus)
      Málinec (bus)
      Kokava nad Rimavicou-Línia (bus) / Šoltýska (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.18 (0.34)