Ešte pred mesiacom sa hovorilo o presune lesov pod životné prostredie, v programovom vyhlásení to nie je

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že naše národné parky potrebujú reformu. V programovom vyhlásení sa k nim uvádza iba to, že Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod MŽP SR a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov (NP). Nie je jasné, čo sa myslí pod jednotnou správou, Pritom ešte nedávno sa konkrétne hovorilo o tom, že všetky lesy by mali prejsť pod životné prostredie. “Ešte počas svojho funkčného obdobia chcem presunúť lesy pod rezort životného prostredia. Nemôžeme trhať lesy tak, že pod životné prostredie pôjdu iba tie chránené a hospodárske lesy zostanú pod pôdohospodárstvom, lebo aj také úvahy tu boli. Všetky lesy prejdú ako celok na životné prostredie. Tento krok však musí sprevádzať spoločný lesnícko-ochranársky zákon a aj jasný spôsob financovania lesov, lebo požiadavka, aby lesy plnili všetky svoje funkcie z predaja dreva, je nepochopením významu a fungovania lesov,” uviedol minister pôdohospodárstva pre Denník E koncom marca.

Bez správy pozemkov právna subjektivita národných parkov nemá zmysel, upozorňuje Marián Jasík. Podobne aj bod Dlhodobý spor lesníkov s ochranármi vyriešime v prospech lesa. Základom bude vypracovanie jednotného zákona o lesoch a ochrane prírody, ktorý odstráni súčasné rozpory. “Ani vypracovanie spoločného zákona nemá žiadnu logiku, ak tie dve zložky budú v rôznych rezortoch.” Čo bráni spomínanému presunu lesov, keď sú obaja ministri z tej istej strany, nechápe ani Martin Hojsík.

Chýba, koľko percent Slovenska a kde by malo byť v "bezzásahu"

Martin Hojsík vyjadril sklamanie nad tým, že v programovom vyhlásení sa explicitne nespomína ponechanie 5% územia Slovenska na bezzásahový režim. “Bol to predvolebný záväzok väčšiny strán vládnej koalície, pričom Za ľudí mali až 10 % bezzásahu.” Navrhneme takú zonáciu národných parkov, ktorá zabezpečí ich účinnú ochranu s ohľadom na medzinárodné kritériá IUCN, hovorí programové vyhlásenie. Rozsah zón bez ľudských zásahov bude totožný s 5. stupňom ochrany prírody a bude tvoriť najmenej 50 % rozlohy územia. “Hrať sa na to, že to dáme prostredníctvom 50% bez zásahov v národných parkoch, považujem za alibizmus.” Martin Hojsík pripomína aj to, že v 5 % bezzásahu by nemali byť len vysokohorské a horské ekosystémy. Národné parky sú z väčšej časti v horskom prostredí, máme tu však aj ďalšie ekosystémy, ako mokrade, stepi, atď. S tým súhlasí aj Karol Kaliský. “Nemôžeme chrániť len vysoko položené územia, ktoré nie sú ekonomicky zaujímavé, alebo nie sú sprístupnené, potrebujeme chrániť všetky typy habitatov, ktoré tu máme. Zďaleka nielen národné parky.” Aj Marián Jasík pripomína, že vzácne územia sú aj mimo NP a tie sa tu vôbec nespomínajú. “Chýbajú nám rozsiahlejšie prísne chránené rezervácie v mnohých typoch lesných biotopov, hlavne v 1. až 4. lesnom vegetačnom stupni. Veľmi nám chýba poznanie, ako sa takéto lesy vyvíjajú bez vplyvu človeka a ako sa prirodzene menia vplyvom klimatických zmien.”

Chýba zmienka o pralesoch a hlucháňoch

V úvodnej časti kapitoly o životnom prostredí sa uvádza, že Vláda SR chce realizovať opatrenia Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030. Pripomeňme, že tzv. Envirostratégiu 2030 pripravil Inštitút environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR (MŽP) v roku 2019. Dokument sa venuje ochrane prírody so zameraním na ochranu vody, lesov a chránených druhov, zmene klímy, ochrane ovzdušia a zelenému hospodárstvu. Hovorí, že máme nedostatočne zabezpečenú ochranu vzácnych biotopov a druhov (ako napr. hlucháň hôrny), a tiež ochranu pralesov a ich zvyškov. Najmä posledné dva body sa v Programovom vyhlásení vlády vôbec nespomínajú, pritom za nedostatočnú ochranu hlucháňa nám hrozí pokuta od Európskej komisie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kompenzácie fungujú, no neštátni vlastníci sú často svojimi zástupcami huckaní, že im niekto vyvlastní pozemky a tak často radšej aj s finančnou stratou vzácne lokality vyťažia.
Karol Kaliský

Ochranu doposiaľ nechránených pralesov by malo do veľkej miery riešiť vyhlásenie Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Jej návrh predložila koncom roka na MŽP Štátna ochrana prírody, teraz by mala prejsť pripomienkovacím konaním. Podľa Karola Kaliského mali byť tieto záväzky explicitne v programovom vyhlásení uvedené. Za ich vypadnutím vidí vplyv lobistických skupín na úkor ochrany prírody a lesov. “Žiaľ, škodia tu rôzne skupiny, ktoré sa tvária, že zastupujú neštátnych vlastníkov, ale skôr im ubližujú. Máme tu systém kompenzácií, najcennejšie lokality by sa takto mohli zachrániť, no neštátni vlastníci sú huckaní, že im niekto vyvlastní pozemky a tak často radšej aj s finančnou stratou vzácne lokality vyťažia.” O kompenzáciách pre neštátnych vlastníkov hovorí aj programové vyhlásenie. V prípade obmedzenia hospodárenia v národných parkoch a v iných chránených územiach budú súkromní vlastníci primerane odškodnení, prednostne zámenou pozemkov, dlhodobým prenájom alebo zmluvnou ochranou. Sprehľadníme a zjednotíme formu poskytovania nárokovateľných kompenzácií za obmedzenie hospodárenia v chránených územiach. Karol Kaliský a Marián Jasík sa zhodujú, že kompenzácie pre neštátnych vlastníkov fungujú dobre už dnes, samozrejme, dajú sa ešte vylepšiť. “Funguje majetková ujma, výkup, aj nájom. Zámena pozemkov nefunguje, lebo rezort pôdohospodárstva a Slovenský pozemkový fond nechcú zamieňať, toto treba zlepšiť,” hovorí Marián Jasík.

Chránené územia treba systematicky prehodnotiť, akurát nie je jasné, prečo sa k tomu zaväzujú lesníci a nie ochrana prírody

S týmto bodom úzko súvisí aj ďalší, ktorý sa nachádza v lesníckej časti programového vyhlásenia. V spolupráci s ochranárskou obcou vykonáme revíziu chránených území. Marián Jasík aj Karol Kaliský sa zhodujú, že chránené územia treba systematicky prehodnotiť, akurát nie je jasné, prečo sa k tomu primárne zaväzujú lesníci. “Revíziu majú robiť tí, ktorí chránené územia vyhlasujú a spravujú, a to nie sú lesníci. Malo to byť naopak, v kapitole o životnom prostredí. Že chránené územia sa prehodnotia v spolupráci s odborníkmi, okrem iných aj lesníkmi,” hovorí Marián Jasík.

Vzácne územia sú aj mimo národných parkov a tie sa tu vôbec nespomínajú.
Marián Jasík

Karol Kaliský sa obáva, že by lesníci pri prehodnocovaní chránených území (CHÚ) zvolili štandardnú lesnícku metodiku, kde nebudú hodnotiť nároky veľkých šeliem, rozľahlosť územia, atď., ale iba zachovanosť pôvodných a prirodzených lesov. Tak sa môže stať, že by zrazu kritériá národných parkov spĺňal namiesto deviatich iba jeden alebo dva naše národné parky. “Povedia, že nemôžeme mať nepôvodné smrečiny v NP, čo je hlúposť, veď napríklad aj Národný park Bavorský les v Nemecku bol vyhlásený na území, kde prevládali nepôvodné smrečiny a je to dnes medzinárodne uznávaný národný park podľa kritérií IUCN.” Spolu s Mariánom Jasíkom sa zhodnú, že chránené územia by sa mali komplexne, a najmä adresne prehodnotiť. Ubrať z národných parkov tam, kde sú vzácne len na papieri, no zároveň ich zachovať v rozumnej veľkosti, keďže niektoré procesy prebiehajú len na území s určitou veľkosťou. Pridať maloplošné rezervácie, ktoré zachytávajú rozmanitosť biotopov, pridať momentálne nechránené pralesy, pridať hluchánie biotopy, ktoré sa nachádzajú v územiach s iba 1. či 2. stupňom ochrany. A takto sa dostať niekde k 5 % bezzásahových území, ktoré podľa vedcov potrebujeme na to, aby si Slovensko zachovalo svoju biodiverzitu.

Ochrana vôd je urobená dobre

Všetci oslovení odborníci označujú ako pozitívne, že Vláda SR sa zameria na ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, mokradí, malých vodných nádrží a rybníkov, ochranu prirodzených, voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciu regulovaných úsekov tokov všade tam, kde je to možné, najmä v extraviláne. Preferované budú zelené opatrenia zadržiavajúce alebo spomaľujúce odtok vody z krajiny vrátane zadržiavania dažďovej vody a dôslednej ochrany vodohospodársky významných lesov, prirodzených záplavových území a mokradí. Vláda chce prehodnotiť rozsah plánovaných malých vodných elektrární vo Vodnom pláne Slovenska a definitívne zrušiť plánované vodné diela Slatinka, Tichý potok, Ipeľ (Ďubákovo) a plánovanú výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov. “Sú to veľmi konkrétne veci, ktoré môžu reálne pomôcť prinavrátiť život riekam a vodu do krajiny. Takto nejako si predstavujem, že to malo byť aj k lesom,” hovorí Karol Kaliský. Martin Hojsík dopĺňa, že bude dôležité, ako bude vyzerať zmena Vodného plánu Slovenska a príslušných dokumentov. Tiež akým spôsobom budú nastavené v príslušných veciach eurofondy a ako sa MŽP vysporiada s vedením vodohospodárskych podnikov.

Má byť konečne jasné, aké veľké škody robí premnožená zver

Vláda chce zásadným spôsobom zmeniť užívanie poľovných revírov. Prednosť pri výkone práva poľovníctva budú mať v prípade súkromných lesov majitelia lesných pozemkov, v prípade štátnych pozemkov odborný lesný personál. Tým znížime súčasné obrovské škody zverou na lesných porastoch. Zo skutočného rozsahu týchto škôd bude odvodzovaný plán lovu. Škody, spôsobené zverou na porastoch, sa budú objektívne stanovovať a dôsledne vymáhať.

Čo to znamená pre prírodu? Odborníci už dlhodobo upozorňujú, že v mnohých revíroch je zver premnožená, revíry si prenajíma kde-kto, správcovia neplnia plán lovu. Pre Denník E to povedal aj minister Ján Mičovský: „Papalášov chceme z revírov vytlačiť nielen v záujme spravodlivosti, ale aj preto, že sa nestíhajú starať o primeraný odstrel zveri, ktorej tu máme až priveľa a robí škody na lesoch i poliach.” Zvieratá devastujú vegetačný a pôdny kryt, spôsobujú obrovské škody v poľnohospodárstve, ničia vzácne rastliny, napr. orchidey, obhrýzajú vzácne stromy ako jedle či tis. Diviaky ničia prameniská a mokrade tým, že si v nich robia bahniská. Problémom je vysoký stav muflónov, diviakov, danielov aj jeleňov. “Tento bod umožní, aby sa to začalo normálnejšie obhospodarovať. Doteraz sa totiž vykazovali hlavne na lesných porastoch veľmi malé škody a tie sú pritom obrovské,” hovorí Marián Jasík. Je teda šanca, že zver sa takto dostane do normovaných kmeňových stavov, hovorí aj Karol Kaliský.

Nie je vyslovene zlý, ale je sklamaním, že obsahuje priveľa vágnych fráz a porušenie predvolebných záväzkov pri kľúčových klimatických cieľoch.
Martin Hojsík

Vedenia štátnych lesných podnikov budú mať hmotnú zodpovednosť, pri ochrane prírody sa to nespomína

Ďalší bod tejto kapitoly hovorí o tom, že Výdavky na životné prostredie budú vynakladané efektívne a investície budú posudzované podľa kritéria hodnoty za peniaze. Tento bod nie je rozpísaný konkrétnejšie, ak si odmyslíme Štátne podniky v rezorte životného prostredia budú zreorganizované s cieľom zvýšiť efektivitu, či Reformou Štátnej ochrany prírody SR sa zavedie komplexný a udržateľný systém financovania, ktorý bude v stále väčšej miere využívať inovatívne formy financovania. Kapitola Lesy napríklad uvádza, že Verejné obstarávanie lesníckych činností zameriame na priamych dodávateľov prác tak, aby peniaze za práce v lese neodčerpávali parazitujúce medzičlánky. Ďalej V boji proti korupcii bude účinným systémovým nástrojom nový zákon o štátnych lesných podnikoch. Týmto bude zavedená osobná hmotná zodpovednosť vedenia podniku za svoje rozhodnutia. Tento záväzok by si mohlo osvojiť aj ministerstvo životného prostredia, ktorého podriadené organizácie opakovane podpisujú čudné zmluvy za státisíce. Ide najmä o Štátnu ochranu prírody, ktorá len v rokoch 2017 až 2020 podpísala zmluvy s Komplexnou centrálnou záchrannou službou z Gabčíkova za dvakrát 850 tisíc eur, organizovala konferenciu za 84 tisíc eur, a tento rok podpísala zmluvu na mediálne poradenstvo za takmer 80 tisíc eur. Otázna je aj pravdepodobne predražená zmluva z roku 2019 za 440 tisíc eur týkajúca sa vypracovania databázy a návrhu riešenia škôd, ktoré spôsobujú veľké šelmy. Slovenský vodohospodársky podnik pod ministerstvom životného prostredia tiež od roku 2017 podpísal dve zmluvy spolu za 1,8 milióna eur so spomínaným občianskym združením z Gabčíkova.

Chýbajú ciele v oblasti klímy, zálohovanie, plusom je ambícia zvýšiť transparentnosť

Martin Hojsík vyjadril sklamanie, že záväzky, ktoré dávali strany vládnej koalície ohľadne klímy pred voľbami, zmizli. “To sa týka ako plánu na uhlíkovú neutralitu do 2040, tak konkrétneho cieľa na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov. Podpora európskeho cieľa na zníženie emisií o 65 percent rovnako chýba.” Vláda SR vytvorí podmienky na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050. “Tiež ma prekvapuje, že tam nespomínajú zavedenie zálohovania, nenápadne ho odsunuli. Vo volebnom programe OĽaNO zálohovanie má, jediná strana, ktorá má niečo proti, je SaS.”

Martin Hojsík pozitívne hodnotí deklarovanú snahu o väčšiu transparentnosť a zvýšenie participácie verejnosti. Vláda SR bude pokračovať v programe Vízie a stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 (ďalej Slovensko 2030) s dôrazom na otvorené vládnutie, transparentnosť a participáciu štátnej správy, podnikateľov, akademickej sféry, samosprávy a občianskej spoločnosti.

Včela má byť chránený druh a Lesy SR čaká hĺbkový audit

• Vláda chce zefektívniť fungovanie podriadených organizácií a štátnych podnikov ministerstva pôdohospodárstva, okrem iného vykonať hĺbkový audit štátneho podniku Lesy SR.
• Plánuje zverejniť všetky plány starostlivosti o les v prehľadnej a dostupnej forme, čo zvýši transparentnosť a verejnú kontrolu.
• Včela medonosná má byť chránený živočíšny druh, s podporou plôch na dlhodobé pasenie včelstiev.
• Na stabilizovanie lesov a zabezpečenie ich funkcií sa má prejsť na prírode blízke hospodárenie v lese, zo súčasných 2 % sa má rozšíriť do väčšiny lesov.
• V územiach s najvyšším stupňom ochrany budú lesníci rešpektovať bezzásahový režim, v ostatných častiach národných parkov sa má hospodáriť len s ohľadom na podporu ich cieľov.
• Verejnosť by mala mať aktívny prístup do LGIS (Lesnícky geograficky informačný systém).
• Na kontrolu ťažby a transportu dreva má slúžiť verejná mobilná aplikácia.
• Vláda sa bude zaoberať bilanciou prírodného bohatstvo (voda, lesy, nerastné suroviny a pod.) na strane aktív a ekologického dlhu (environmentálne záťaže, protipovodňové opatrenia a pod.) na strane druhej. Tiež modelom výpočtu ekosystémových služieb pre podmienky SR a požadovať od európskych inštitúcií spracovanie jednotnej metodiky výpočtu ekosystémových služieb pre všetky krajiny EU (ide o služby, ktoré poskytujú ekosystémy, ako čistá voda, čisté ovzdušie, tvorba pôdy, ochrana pred povodňami atď.)

Zdroje

• Programové vyhlásenie vlády
• Nová envirostratégia neprináša reformu ochrany lesov
• Ochrana prírody mala drahú konferenciu, lúky kosia dobrovoľníci
• Príprava rezervácie Pralesy Slovenska sa opäť rozbehla
• Štátna ochrana prírody vydržuje z peňazí od návštevníkov jaskýň gabčíkovské združenie
• Nový minister pôdohospodárstva: Teraz bude prioritou mať dosť ľudí na zabezpečenie potravín pre Slovensko
• Králik, T.: Botanické postrehy z Malých Karpát - bude možná záchrana niektorých vzácnych druhov? Chránené územia Slovenska, č.74 / 2008, s.23 Časopis Chránené územia Slovenska