To "môže byť" sa po dvoch rokoch stáva skutočnosťou. Päť žienok v mikrobuse sa lúči na 21 dní so Slovenskom. Smeruje na sever Európy. Okúsiť čaro cestovania na vlastnú päsť do vysnívanej krajiny. Nechystajú sa prekonávať veľké výšky, dlhé putovanie po horách. Cieľom je cesta, na ktorej sa chcú "dotknúť" Nórska.

Zo stoviek prejdených kilometrov v aute nás už zadky bolia. Kým sme sa doteraz zoznamovali s krajinou, začíname sa ohliadať aj po možnej túričke na niektorý z impozantných kopcov, ktoré sa mihajú za oknami nášho auta.

Hesten a Segla

Je chladné, zahmlené ráno. Zo spacáku sa mi príliš nechce, keď viem že vonku na mňa číha nevľúdny vlhký chlad, prichádzajúci od mora. Zvedavosť však vyhráva a rozzipsujem môj dočasný domček. Pohľad z neho ma uchváti. Hmla sa drží tesne nad zemou, plazí sa nad morom. V slnečných lúčoch začínajú presvitať končiare hôr. Keď sme večer zakempovali, netušili sme, pod akými kopcami sme. Teraz sa začali ukazovať v plnej kráse. Rýchlo beriem foťák a užívam si krásne ráno. Na ostrove Senja, na severe Nórska, takmer tritisíc kilometrov od domova.

Dievčatá sa tiež postupne prebúdzajú. Ide sa na plánovanú túričku. Konečne niečo iné, než len vozenie sa v aute. Prvotný plán je Segla pre mladšie z nás. Pre staršie dámy susedná hora Hesten. Túričky plánuje naše turistické šidlo - Maťka. Mlaďaska, posledný polrok žijúca v Nórsku už má nejaké vedomosti o krajine. Danke krajina tiež nie je neznáma. A tak s dôverou prijímame ich skúsenosti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Každá z nás využíva výdobytky techniky, berie mobil, otvára si mapu a spoločne rozoberáme trasu výstupu. Keď nám je všetko jasné, plné očakávania sadáme do auta. Ide sa do mestečka Fjordgard, pár kilometrov od nášho dnešného kempu.

Prechádzame popri fjorde, obdivujeme okolité hory a netušíme, že sa práve na ciele našej túry pozeráme. Z tejto strany sú kopce neschodné. Prudko spadajú do fjordu. Nedokážem si predstaviť, že na ne vedú turistické chodníky. Cez hory sa prelieva hmla. Krásne divadlo. Aj keď proti slnku, nedá sa nezastaviť a nefotiť.

Do mestečka Fjordgard prichádzame v hmle. Hľadáme možnosť parkovania. Nechceme nechať auto niekde, kde by zavadzalo. Na mapke je zakreslené parkovisko, ktoré ideme hľadať. Nachádzame velikánske, za miestnou školou. Sú na ňom zaparkované karavany. Parkovisko je neplatené, sú na ňom toalety a odpadkové koše. Všetko toto už neprekvapuje. Nóri si parkoviská a okolitú krajinu nedajú zašpiniť. Vedia, čo turisti potrebujú. Obdivuhodný poznatok, s ktorým sa stretávame na každom takomto mieste našej cesty Nórskom.

Poberieme sa uličkami mestečka k nástupu na túru. Len kúsok od predpokladaného miesta stretáme mladšieho pána. Naše zdatné angličtinárky si chcú overiť, či ideme v hmle správne. Kým sa snažia otázkou v angličtine zistiť informáciu, ostatné sa bavia po slovensky. Po dokončení otázky mladík odpovedá: "Jo, jdete správně." Všetci sa pustíme do smiechu a rozhovor naberá obrátky.

Dostávame informácie, že výstup na Seglu je dosť náročný. Pozerá na náš výstroj a aj keď sme vystrojení ako správne turistky, pripomenie, že na Seglu treba aj šplhať, aj lano by nebolo od veci. Maťka, ktorá ma Seglu v pláne sa preto rozhodne, že sa radšej pridá k ostatným dámam. Lúčime sa s mladíkom a v plnej zostave začíname výstup na Hesten. Prechádzame okolo búdky, v ktorej sú lavičky a na nich poukladané (asi) losie kožušiny. V búdke je kotlík a náradie potrebné na varenie.

Prvé naše kroky vedú strmším terénom, trasa ide po zjazdovke. Asi po dvadsiatich minútach sa dostávame na drevený chodník. Chvíľku prechádzame močariskom. Okolo rastú zakrpatené briezky. Sme stále v hmle. Pokračujeme miernym stúpaním. Aj keď nevidím žiadnu značku, dôverujem vyšliapanému chodníku.

Asi po ďalších pätnástich minútach sa hmla stráca. Začína sa krásne prírodné divadlo. Odhaľuje sa mohutná Segla. Naše turistické šidielko je už dosť pred nami. My, čo foteniu nevieme odolať, sa každú chvíľku zastavujeme a cvakáme a cvakáme. Stúpaním sa odhaľuje okolie. Je čoraz krajšie. Pri sústredení sa na fotenie s Dankou si neuvedomíme, že ďalšie dve dievčatá nám odbehli. Hlásia, že sú v sedle a pokračujú na vrchol.

Terén začína naberať sklon, chodník je trošku nepríjemne šmykľavý, našťastie nie blatový. Nepríjemnosť však netrvá dlho. Postupne prechádza do skalnatého poľa. Už len pár metrov a sme v sedle. Sme očarené krásou. Hore svieti slnko, pod nami je hmla. No nie všade. Miesto nášho výstupu v hmle je aj jeden z fjordov. Druhý je čistý. V ňom spoznávam cestu, ktorou sme išli do Fjordgardu.

Pozerám na pokračovanie chodníka na vrchol, ktorý už nie je ďaleko. Je skalnatý. Volá Maťka, že je hore. Upozorňuje, že tesne pod vrcholom je chodník pomerne strmý a dosť sa blíži k útesu, ktorý si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Janka a Veronika sa tiež blížia k vrcholu. Chvíľku nás dosť naliehavo presviedča, aby sme pokračovali. Odolávam však, lebo sa priznám, nemám na lezenie odvahu. Danka sa ku mne pridáva.

Prechádzam sa po sedle, idem preskúmať chodníček na vrchol, protiľahlý Hestenu. Je príjemný, porastený machom, nie dlhý. Asi sem veľa turistov nechodí. Sú z neho krásne pohľady. Do fjordov, na okolité hory a fascinujúcu Seglu.

V sedle sme samé dve. Komunikácia s domovom je v plnom prúde. Fotky a informácie o našej polohe putujú k najbližším. Dlhšiu chvíľu si takto vychutnávam okolie. Rozložím sa na skale, vyberám raňajky, na ktoré som nemala čas ráno, keď sme balili stany.

Dlho po nás prichádzajú do sedla prví turisti. Tiež tu ostávajú. Nájdu si miestečko na sedenie ďalej od nás. Dievčatám sa z vrcholu nechce. A som rada, že mám čas a v pohode môžem sledovať divadlo, ktoré ponúka príroda. Hmla sa z jedného údolia stráca. Odhaľuje jazero.

Asi po hodine sa dievčatá z vrcholu vracajú. Prinášajú fotky, informácie o výstupe a všetky sa tešíme z toho, čo práve prežívame. Z údolia od Fjordgardu prichádza početná skupinka turistov. Ešte spoločné fotografie a poberieme sa na zostup. Čím sme nižšie, tým je turistov viac. Sme veľmi spokojné, že sme išli na túru skoro ráno a vyhli sme sa davom.

Pár metrov pod sedlom stretáme nášho známeho z Fjordgardu. Na chrbte nesie nosič s dieťatkom. Kúsok za ním kráča pani, vedúc za rúčku staršie. Zastavujeme. Dozvedáme sa, že patria k sebe. Opäť sa tešíme zo stretnutia. Prehodíme pár viet pred pokračovaním v zostupe.

Do mestečka vchádzame opäť v hmle. Krátka zastávka na kávičku v miestnej predajni a smerujeme k autu. Plné očakávania ideme ukrajovať ďalšie kilometre smer Lofoty za poznaním úžasnej škandinávskej krajiny.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek