Trasa

Kysucké Nové Mesto – Tábor – Majtánky – Mičekovci – Vrchrieka nad Petránkami – pod Jakubovským vrchom – Ostré, Samuhelovci – Žiar – Nesluša – Kysucké Nové Mesto

Na Tábor

Vzhľadom k tomu, že nie som odkázaný na žiadny spoj, tak sa ráno až tak neponáhľam. Okolo pol ôsmej vyrážam z domu. Prechádzam tichými uličkami na železničnú stanicu, kde začína modrá turistická značka. Ňou smerujem cez železničný prejazd okolo závodu Kinex (bývalé ZVL – Závody valivých ložísk) na Kukučínovu ulicu. Z hlavnej ulice odbočím na miestnu komunikáciu, kde začínam naberať prvé výškové metre. Je jasné počasie, ale chladno. Ako sa na polovicu marca patrí.

Otvárajú sa prvé výhľady na mesto a jeho okolie. Keďže je silné protisvetlo, fotoaparát ešte nevyťahujem. Stúpaním najskôr lesom, neskôr striedavo viacerými rúbaniskami a pozostatkami lesa smerujem na vrchol Tábora, na ktorom stojí od roku 2016 drevená rozhľadňa. Napriek tomu, že nie je skoré ráno, nestretávam tu nikoho. Keďže najzaujímavejšie pohľady sú znovu v protisvetle, výstup na rozhľadňu tentokrát vynechávam.

Smerom ku Neslušským osadám

Po krátkom občerstvení pokračujem miernym klesaním, neskôr mierne zvlneným terénom okolo osady Majtánky. Klesaním smerujem do lúčnatého sedla Klimkovci, rozhrania medzi chotármi Nesluše a Ochodnice. Nachádza sa tu križovatka modrej a zelenej značenej trasy. Poniže v osade Suchá je vybudovaná kaplnka s názvom Lurdská jaskyňa, pod ktorou vyviera výdatný prameň. Keďže tekutín mám dostatok, nezastavujem sa tam.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Stúpaním po výraznej poľnej ceste najskôr lesom, neskôr viac-menej otvoreným terénom s viacerými výhľadmi pokračujem až do osady Mičekovci. Po trase míňam niekoľko krížov a jednu kaplnku v osade u Bielych. Musím si však dávať pozor na šmyk v blatistom teréne. Ranný mráz začína povoľovať a kombinácia námrazy a blata na chodníkoch nie je práve najpríjemnejšia. Od smerovníka na chvíľu opúšťam značenú trasu a vybehnem na rozhľadovú lúku s veľkým krížom. Z lúky sa otvárajú rozsiahle výhľady do doliny Nesluše a na okolité vrchy, pričom pozadiu dominuje hrebeň Krivánskej aj Lúčanskej časti Malej Fatry a čiastočne niektoré vrcholy Strážovských vrchov. Znovu z dôvodu protisvetla ich nefotografujem. Najlepšie sa ukážu buď skoro ráno, alebo až podvečer.

Lúčnatým chotárom

Striedavo otvoreným terénom a lesom smerujem na lúky na Vrchrieke nad Petránkami. Prevažne otvorený terén poskytuje rozsiahle výhľady na okolitú krajinu, ako aj na Moravsko-Sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy, Malú Fatru a vzhľadom na dobrú viditeľnosť vidieť aj zasnežené vrcholky Západných Tatier. Nachádza sa tu križovatka modrej turistickej trasy s červenou. Ak niekto v týchto končinách bol, určite mu padol pohľad na umelecký artefakt s názvom „Potvor“. Je súčasťou galérie v prírode, ktorej objekty sa nachádzajú po celom hrebeni Javorníkov. Rozhľadňu na Marťákovom kopci, ktorá je vzdialená približne 15 minút chôdze, tentokrát vynechávam.

Po krátkej prestávke pokračujem červeno značenou trasou prevažne otvoreným, mierne zvlneným terénom. Je vhodný hlavne v zime na bežky. Nad osadou Jurdovci robím záber s ďalším dielom, „Kamenným stromom“. Tam zvyknem fotografovať vždy, keď tadiaľ idem okolo. Navyše osada je rodiskom mojej starej mamy, takže tieto miesta majú pre mňa aj v tomto prípade svoje čaro. Od osady Jurdovci pokračujem krátkym úsekom lesom, kde preliezam spadnutý strom. Na lúkach pod Jakubovským vrchom stretávam prvých ľudí. Je poznať, že ľudí je menej, ako po minulé časy. Aj uzatvorené hranice spravili svoje, nestretávam českých turistov, ktorí lokalitu navštevujú pomerne často.

V osade Grešákovci

Jakubovský vrch tentokrát vynechávam. Pod Jakubovským vrchom je znovu križovatka turistických trás, modro a červeno značenej turistickej trasy. Modrou smerujem ponad osadu Balošákovci k osade Grešákovci. Vzhľadom k tomu, že v osade v minulosti bývali moji starí rodičia a detstvo tu prežila moja mama so svojimi súrodencami, zastavujem sa tu na dlhšiu prestávku. Po chalupe ostala len kamenná pivnica a kamenné základy. Keďže okolitý pozemok sa snažíme udržiavať, stalo sa z neho príjemné miesto na oddych. Poniže fotím dve zachované chalupy z pôvodných domov. Zastavujem sa aj pri kríži, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou osady. Zisťujem, že stará čerešňa, pamätník osady, nestačila odolať silnému vetru. Našťastie nespadla na pozemok. Je tu neskutočný pokoj, vidieť, že ešte veľa ľudí nechodí, resp. nejazdí na chalupy.

Smer Žiar

Vraciam sa na modrú značku. Prevažne zalesneným terénom prechádzam do lokality bývalej osady Játiovci, ktorá vyhorela v roku 1970. Jediným svedkom, okrem niekoľkých kôp kamenia, je zachovalá kaplnka. Mierne zvlneným terénom pokračujem do osady Ostré s viacerými upravenými chalupami, kde sa napojím na žltú značku. Stúpaním ponad osadu sa dostávam do sedielka pod vrcholom Žiar. Značka vrchol obchádza po výraznej lesnej ceste. Keďže si chcem overiť výhľady z okolia vrchu, načas sa odpájam od značky. Krátkym výšvihom zarastajúcim chodníkom a lesom sa dostávam na samotný vrchol. Ten sám o sebe neposkytuje žiadne výhľady. Za nimi treba zísť nižšie vyjazdeným chodníkom. Po chvíli ich objavujem. Vznikli rozsiahlejšími výrubmi. Vidieť celé údolie dolných Kysúc, v pozadí dominuje Ľadonhora, Malá Fatra, Kysucké Beskydy a vidieť aj zasnežené vrcholky Západných Tatier. Výhodou trasy je, že sa napája na žltú značku, takže sa nemusím vracať naspäť.

Hľadanie studničky

Po návrate na žltú značku pokračujem prevažne zalesneným terénom, ktorý je pravidelne vystriedaný rúbaniskami. Niektoré z nich už zarastajú, takže sa les postupne vracia na svoje miesto. Bude to však ešte dlhú dobu trvať. Na chvíľu odbočujem z trasy. Chcem totiž nájsť studničku, ku ktorej ma doviedol jeden miestny pán, s ktorým som sa stretol, keď sme s parťákom obnovovali turistické značenie. Navrhoval nám vyznačiť prístup k nej. Hľadám ako hľadám, nemohol som na studničku natrafiť. Keďže som nemal až toľko času, podrobné hľadanie nechávam na inokedy, keď budem mať viac času a menej nachodené.

Značenými i neznačenými chodníkmi do Nesluše

Po pátraní sa vraciam na značený chodník. Ním sa dostávam na lúky, kde sa od značenej trasy odpájam. Všimol som si, že žltá šípka, ktorá naznačuje smer značenej trasy je poškodená. Keďže farby a štetce so sebou nemám, opravím ju pri najbližšej príležitosti. Neznačeným, zato výrazným chodníkom pokračujem najskôr lúkou s pohľadmi do doliny Rudinskej. Neskôr stúpam na zalesnený vrchol Černíkovej. Z neho klesám na výhľadové lúky nad Neslušou. Tie som veľakrát navštívil, ale zaujali ma aj teraz. Fotografujem pohľady na Veľký i Malý Vreteň, Brodnianku, Steny i Ľadonhoru, spoza ktorých sa belejú vrcholky Krivánskej Fatry. Poľnou cestou schádzam do Nesluše. Keďže chcem dodržať návrat do mesta mimo použitia autobusu, tak mi ostáva len návrat po ceste do Kysuckého Nového Mesta až domov. Ak nepočítam asfalt, tak okolie cesty považujem za celkom zaujímavé, najmä s pohľadmi na okolité vrchy.

Záver

Jednotlivé úseky mám už viackrát prejdené. Len vždy som ich išiel buď po častiach alebo v kombinácii s inými úsekmi. Takto som ich spojil do jednej ucelenej trasy. Zároveň som po dlhšej dobe navštívil výhľady spod vrchu Žiar. Trasa sa dá skrátiť využitím autobusových spojov do Nesluše, prípadne z Nesluše. Na trase je zároveň viacero možností zostupu do doliny Nesluše s možnosťou pomerne častých autobusových spojov.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek