Výhľad z rozhľadne Háj
Túra

Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa

25. 05. 2020
Koncom apríla som sa mal nachádzať na inom kontinente, no pandémia a príslušné opatrenia zariadili, že si dovolenku čerpám doma. Aspoň že nemusím byť len v okrese bydliska a po lese môžem chodiť bez rúška! Vypísal som si trinásť rozhľadní dosiahnuteľných na otočku aj s túrou z Bratislavy a po štvordňovom prechode Prašník – Patrónka, som mohol začať behať po rozhľadniach.

Trasa

Žarnovica – Žarnovická Huta – Čičíkovci – vyhliadka Ihanovo – (Zadný) Šarvíz, horáreň – rázcestie Šarvíz – Hraškova studnička – Predný Šarvíz – Štamproch – rozhľadňa Háj – Havrania skala – Pod Červenou skalou – Červená skala – Zvonička – Štangelír šachta Maximilián – Nová Baňa, námestie – Nová Baňa, železničná stanica

Na rozhľadňu Háj som sa chystal pár rokov, naposledy to vyzeralo byť nádejné počas pobytu v kúpeľoch Sklené Teplice, no došlo na ňu až teraz. Mali sme ísť aj s kamarátom, ale napokon som ráno nastupoval do vlaku sám.

Kde tak asi je modrá?

Po vystúpení v Žarnovici odmietol tablet chytiť akýkoľvek satelit, a tak som sa vybral bez zápisu trasy. Navyše som zistil, že v ňom nemám vôbec žiadne miestne značky. Moc ma to netrápilo. Vedel som, že mám ísť po modrej a potom prejsť žltou k rozhľadni. Lenže ešte v meste modrá za mostom nejako zmizla a darmo som sa obzeral, kde je. Dokonca domáca poštárka o nej ani nepočula. Nuž som sa rozhodol ísť popri potoku Kľak do Žarnovickej Huty a prvou lesnou cestou doľava hore. Tušil som, že sa niekde hore na hrebeni s modrou stretnem.

Asfaltka za poslednými rodinnými domami sa zmenila na poľnú cestu. Prišiel som k zatvorenému Bikrosovému areálu (pandémia) a po prekročení prítoku Kľaku som zahol doľava hore úzkou cestičkou. Doviedla ma k oplotenému domu. Z poza plotu vybehol malý, ale rozštekaný hafan. Cesta podľa mapy mala pokračovať ďalej a tak som po lúke popod dom unikol psovi a medzi dvomi domami našiel pokračovanie cesty lesom. Už z lúky pod domom sa mi ukázali prvé z dnešných nádherných výhľadov na Poľanu a Čierny vrch. Z lesa som vyšiel pri samote Čičíkovci. Je tu klasická studňa s vedrom a rumpálom, voľne prístupná. Tiež sa tu dá na terase jedného z dvoch domov prespať. Opäť krásne výhľady do diaľav pre zmenu na Štiavnické vrchy.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Tušenie ma nesklamalo!

Pokračujem lesnou cestou hore lesom a zrazu sa zľava pridáva modrá. Tak som si to dobre odhadol! Som na zvážnici obchádzajúcej kopec Drienčie. Vo svahu nado mnou sa belejú kvitnúce lesné jahody a napravo sa mi otvorili výhľady na CHKO Ponitrie. Dosť dlho tak stojím a kochám sa naozaj nádherným výhľadom na zelené more v diaľke.

Keď sa pohnem ďalej, prídem za chvíľu k odbočke na vyhliadku Ihanovo. Pozriem sa na strmý výstup a poviem si, že sa mi tam jednoducho nechce liezť a zase klesať dolu. Veď krásne výhľady si užívam po pravej ruke a navyše sa mi pod nohami modrie od fialiek, a tak sa venujem ich foteniu.

Prišiel som na rázcestie a začal som klesať. Značka nikde, a tak som sa zase vrátil hore a vybral sa po ceste doľava. Tam som značku našiel, ale prečo na rázcestí nie je jasná šípka odbočenia? Cesta klesla k posedu pokrytému od spodku po strechu škridlou a oproti nemu je veľký prístrešok so sudmi a senom. V prípade nutnosti by sa tu celkom fajn dalo prespať.

Z lesa som vyšiel na cestu a pri nej stojí poľovnícka chata (Zadný) Šavríz. Je tu vyznačená odbočka k Zbojníckym studničkám a hoci som mal vody dosť, išiel som sa tam pozrieť. Sú tu dve studničky. Z jednej netieklo nič, no druhá bola výdatná a voda z nej bola chutná. Prečítal som si informačnú tabuľu o Zbojníckych studničkách a vrátil som sa späť ku zrubu. Slnko už pripekalo ako besné. Bol som rád, že nemusím mať rúško, lebo by som bol pod ním spotený. Po ceste som došiel na rázcestie a tam ma zaujal oznam: Pozor! Zvýšený výskyt medveďa hnedého! Treba sa pohybovať len po vyznačených chodníkoch. Tak dúfam, že medvede vedia čítať a nebudú ma obťažovať.

Pokračujem po vyznačenom chodníku a znovu a znovu sa kochám nádhernými výhľadmi. Prichádzam k Hraškovej studničke. Žiaľ, je vyschnutá. Prečítam si po kom je pomenovaná, ako aj informácie o cirkulácii vody v prírode. Netrvá dlho a stojím na rázcestí Štamproch. Modrá pokračuje rovno a vľavo dohora začína stúpať žltá k rozhľadni Háj.

Tak za toto to stálo!

Stretám prvú dvojicu turistov za celý deň. Výstup nie je strmý, ani netrvá dlho a stojím na plošine pri bývalom kameňolome ryolitu. Je tu polorozpadnutá budova so zákazom vstupu, ale hlavne prekrásna rozhľadňa a z nej dych berúce výhľady doširoka-doďaleka.

To som sa teda presvedčil, po pre mňa úplne bezproblémovom výstupe po drevenom schodisku. Hore som sám, ale dole na lavičkách sú dve dievčence a mladý pár. Voľne prístupný ďalekohľad som nevyužil. Stačili mi moje oči. Kochám sa pohľadom na protiľahlé Štiavnické vrchy, údolie Hrona. Rozhľadňu postavili na vynikajúcom mieste. Na druhú stranu je síce len pohľad na bývalý kameňolom a les, ale kruhovému výhľadu nič nebráni. Schádzam dole a prezerám si ešte vystavený banský vozík, vŕtačky a čo sa z vyťaženého ryolitu vyrábalo – mlynské kamene a cestné stĺpiky. O ďalšom využití sa dozvedám z informačnej tabule.

Duševne občerstvený sa rozhodujem aj telesne občerstviť. Prezliekam si mokré tričko za suché, sadám si na pekné kovové stoličky a na stôl vykladám dobroty z ruksaku. Pôvodne sme tu chceli prespať a na druhý deň pokračovať niekam ďalej. Je však niečo po štrnástej hodine a mňa čaká len krátka túra dole do Novej Bane.

Havrania a Červená skala

Obliekam si uschnuté veci, balím ruksak a začínam klesať. Míňam krmelec, netrvá dlho a stojím na Havranej skale. Otvára sa mi fantastický výhľad na údolie Hrona, kopce nad ním a civilizáciu v ňom. Informačná tabuľa hovorí niečo o banskej minulosti Novej Bane. Ťažko sa odtŕham od naozaj nádherných výhľadov a pokračujem na Červenú skalu. Ako sa hovorí – to isté, len v ružovom. Jednoducho opäť úžasné výhľady. Podo mnou je Nová Baňa a jej okolie. Ešte pred výstupom na Červenú skalu som si prečítal informácie o Banskom náučnom chodníku. Chvíľu som uvažoval, že pôjdem po ňom, no je vraj strmý a zem bola totálne suchá, nemal som turistické paličky. Tak sa z Červenej skaly vyberám chodníkom vyšliapaným v lese a klesám tak späť na žltú značku.

Dovedie ma k miestu Zvonička. Bufet je zatvorený, na pódiu sa naháňajú deti a okolo desiatok vysadených exotických stromčekov sa korzujú miestne dôchodkyne so psíkmi. Drvivé množstvo názvov vysadených stromčekov som v živote nepočul. Pozrel som si ešte peknú drevenú zvoničku a pokračoval som v klesaní úzkym chodníčkom. Čierna náučného chodníka odbáčala doľava, no ja som pokračoval doprava popri plote záhrad. Vyšiel som na cestu a pomedzi rodinné domy som prišiel k informačnej tabuli č. 14 BNCh Štangalír šachta Maximilián. No, asi sa sem budem musieť ešte raz vrátiť a prejsť si ho dopodrobna.

Pokračujem mestom. Z námestia sa ešte raz pozerám na rozhľadňu, týčiacu sa nad stromami vrchu Háj. Prechádzam okolo centra voľného času, ktorý má v oknách nápis – Chýbate nám a neskôr okolo základnej školy, kde sa zase tešia na prváčikov. Nuž, zatiaľ márne, zápis bude bez nich.

Dochádzam na železničnú stanicu. Do odchodu vlaku je presne hodina času. Prezliekam sa do suchého a v duchu si premietam celú dnešnú túru. Oplatilo sa precestovať 360 km a nebolo to, pán premiér, za vnúčatami! Tie sú o pekných pár tisíc kilometrov ďalej a tam "vaše" bezplatné vlaky nechodia!

Fórum 3 príspevky
Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa 04/06/20 08:13 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Bivak Pivnica Kolovrátok pod Mesačnou Opäť raz som sa presvedčil, že ak som niekade išiel desaťkrát, ešte stále som si všetko poriadne nepozrel. Na lúke Kolovrátok pod kopcom Mesačná vždy bývala kontrola pri Pochode bankových úradníkov. Chalani stanovali pri altánku a od prameňa sa chodilo neznačene k oploteniu obory Biela skala. Že je tam asi uprostred lúky pod stromami v lese pivnica, som si všimol až minulú sobotu, keď som prechádzal zo Sološnice do Píly. 17/10/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra České středohoří – okolím Litoměřic Náš T. O. Bjatek sa v roku 2020 dožíva 20. výročia svojej existencie. Na tento, pre nás tak významný rok, sme si pripravili viacero zájazdov – švajčiarske štvortisícovky, jednodňovky na Madeire, rakúske pohodové dvojtisícovky a České středohoří. Prišla však pandémia a plány nielen na zahraničie, ale aj domáce akcie padali jeden za druhým. 06/10/20 Miroslav Svítek Svet
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. včera Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. 24/10/20 Henrich Tomáš Slanské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa 04/06/20 08:13 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vtáčnik

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 670 m n. m. – Johan

    • min: 190 m n. m. – Nová Baňa, stanica

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1170 m

    • klesanie: 1194 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 27.04.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.47514 ° SŠ
      dĺžka: 18.71911 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41364 ° SŠ
      dĺžka: 18.64817 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studňa na laze Čičíkovci, Zbojnícka studnička na Zadnom Šarvíze

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Žarnovica / Dolné Hámre (vlak, bus)
      Nová Baňa (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.22 (0.47)