Extra

Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti!

29. 05. 2020
Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena.

Pár slov na vysvetlenie

Otázky som pripravila podľa kníh od poľských cestovateľov a turistov, ktorí navštívili vašu krajinu v 19. storočí. Všetky tieto knihy boli napísané a vydané tiež v 19. storočí. Tri z nich sú celé venované Slovensku a Slovákom. Autori používali názvy, ktoré fungovali v ich časoch, teda nemecké, maďarské, slovenské a poľské. Niektoré z týchto názvov sa dnes už vôbec nepoužívajú. V otázkach som ich však nechala, lebo keď som našla ich dnešné ekvivalenty ja, aj vy to dáte.

Ako som napísala, pre najlepšieho mám malú odmenu. Kilogram kraviek (poľské cukríky krówki). Pošlem poštou priamo z Poľska. Prečo kravky? Pretože Slováci ich majú veľmi radi. Neviem ale, či naozaj dobre poznáte naše kravky, teda aj ich druhý typ, znamená krówki ciągutki. Zjesť takú kravku je pre začiatočníkov parádna výzva. Viem, odmena je maličkosť, ale ide predsa o zábavu.

Odpovede posielajte na môj e-mail, ku ktorému sa ľahko dostanú všetci prihlásení na Hikingu. Keď niekto prihlásený nie je, mal by to urobiť. Prosím vás, NEPÍŠTE odpovede v komentároch pod článkom. Vyhrá ten, kto odpovie najviac správnych odpovedí. Ak sa stane, že pár ľudí pošle rovnaký počet (všetky) správnych odpovedí, vyhrá ten, kto e-mail pošle prvý. Vaše správy čakám päť dní. Poznáte iba tri odpovede? Aj tak pošlite. Možno nikto iný žiadny e-mail nepošle, a vtedy sa stanete víťazom. Zdá sa vám to nezmyselné? Chyba. Raz som sa prihlásila do súťaže o slovenskom filme, odpovede som poslala len ja a vyhrala som!

A teraz poďme na to, pozývam vás na zábavu!

Poznámka: číslo v zátvorkách je kniha, z ktorej pochádza otázka, zoznam kníh je dole.

  1. Dole od mesta Peresław (Epernau) až do Tokaja pokračujú hory, ktorým patria Dubnik, Simonka a Libanka. Epernau je nemecký názov mesta, ktoré sa nachádza v blízkosti miest v 19. storočí po nemecky pomenovaných ako: Leutschau, Rosnau a Kachau. Ako sa volá pohorie? (1)

  2. Z kežmarského hradu Seweryn Goszczyński obdivoval dva tatranské štíty. Jeden z nich v 19. storočí Poliaci volali Wielki Krapak, Wielki Krępak alebo Gruń. Pre Slovákov to bola vtedy Vysoká. Dnešný názov je ale odvodený od nemeckého alebo maďarského pomenovania. Je to druhý najvyšší vrchol Tatier. Druhý štít je pre Slovákov najdôležitejšia hora. Ako sa volajú tieto dva štíty? (1, 2)

  3. V 19. storočí Poliaci chodievali do tatranskej Temnosmrečinskej doliny cez vtedajší Wierchcichy. Na jednej strane od tohto kopca sa nachádza sedlo, ktoré poznajú všetci, ktorí čítali knihu "Drak sa vracia" od Dobroslava Chrobáka. Ako sa dnes volá štít? (3)

  4. Na tento vrch Agaton Giller vystúpil z parku na okraji Trenčianskych Teplíc. V polovici chodníka vedúceho na kopec sa nachádza vtedajšia Zbojnícka jaskyňa, dnes pomenovaná ako Jánošíková jaskyňa. Ako sa volá vrch? (4)

  5. Keď Slovák idúci za prácou na západ vystúpil na tento vrchol Bielych Karpát, vždy sa obzeral. Takto sa chcel rozlúčiť so svojou krajinou. O tomto vrchole napísal vo svojej básni váš Ján Palárik. Nachádza sa na dnešnej česko-slovenskej hranici a vedie naň značený turistický chodník. Vrchol ponúka úžasné výhľady na každú stranu. Ako sa volá? (4)

  6. Je Veľký a Malý a oba kopce Agaton Giller obdivoval na ceste z Považskej Bystrice do Žiliny. Kopce sa nachádzajú na pravej strane rieky Váh. Na kopce nevedú turistické chodníky. Ako sa volajú? (4)

  7. Henryk Müldner napísal, že na štít sa dá vyliezť od dediny Grenicz, do ktorej vedie cesta z Popradu cez most na rieke Hornád. Na štít v 19. storočí turista mohol vystúpiť aj na koní. O hore zaspieval hlavný hrdina vo filme o zbojníkovi z dediny, z ktorej pochádzal tiež spisovateľ Dobroslav Chrobák. Ako sa volá štít? (5)

  8. V 19. storočí štít Poliaci volali: Garłuchowski szczyt alebo Garłuch. A dedinu, ktorá sa na jeho úpätí nachádza - Garłuchowo. Walery Eljasz ho pomenoval za kráľa tatranských štítov. Štít Poliaci tiež volali Kocioł (po slovensky: kotol), lebo keď naň pozeráme napríklad od Popradu, celý kopec vyzerá ako kotol. Náročnosť štítu Walery Eljasz označil ako veľkú. Aj dnes sa naň obyčajný turista ľahko nedostane. Ako sa volá štít? (6)

  9. Walery Eljasz napísal, že by sme si na návštevu jaskyne mali obliecť kožuch, aj keď je leto. K jaskyni turisti išli kočmi ťahanými koňmi. Išli z Popradu na juh a cesta trvala aj päť hodín. Dnes je to jedna z najnavštevovanejších slovenských jaskýň. Ako sa volá? (6)

  10. Sedlo má vo svojom názve slovo "poľský". Walery Eljasz išiel cez toto sedlo zo Zakopaného do Szmeksu. Ako sa volá? (6)

  11. Toto pohorie bolo prirodzenou západnou hranicou krajiny Slovákov v 19. storočí. Na úpätí leží obec Posing, z ktorej pochádza najdôležitejšia Slovenka. Ako sa volajú? (1, 7)

  12. Do tejto kotliny sa turista dostane od severu cez obec Wrutki. Kotlina je obklopená pohoriami. Podľa legendy bola kotlina kedysi jazerom. Ako sa volá? (7)

  13. Podľa jednej legendy vo vnútri hory spia zakliatí rytieri, podľa ďalšej v jej vnútri kedysi žil obrovský drak. Je to jedna z hôr, ktoré obklopujú Szczawnicu (Banská Štiavnica). Na jej úpätí leží obec Prenczów. Je to najvyšší vrch jedného zo slovenských pohorí. Ako sa vrch volá? (7)

  14. Na úpätí tejto hory leží Dolný Kubín. Roman Zawiliński píše, že má výšku 1613 metrov. V skutočnosti má o dva metre menej. Ako sa vrch volá? (7)

  15. Poliaci v 19. storočí nemali veľmi radi jeden región dnešného Slovenska, pretože takmer každý jeho občan hovoril po nemecky. Navštívil ho každý z tu predstavených autorov kníh. Ako sa volá región? (1, 2, 3, 4, 5, 6)

Správne odpovede spoznáte o týždeň v nasledujúcim článku.

Knihy - zdroje otázok:

  1. Stanisław Staszic (1755-1826) „O ziemiorodztwie Karpatów, i innych gór i równin Polski" (1815, Geológia Karpát a ostatných hôr a rovín Poľska). Autor bol katolíckym kňazom, filozofom, spisovateľom, prírodovedcom, geografom a "otcom poľskej geológie". Veľa cestoval, chodieval do hôr. V 1805 vystúpil na Kriváň, Slavkovský, Lomnický a Kolový štít. V knihe popísal, na základe svojich výskumov, geologickú štruktúru celých Karpát.

  2. Seweryn Goszczyński (1801-1876) „Dziennik podróży do Tatrów (1832, vydaná 1853, Denník z cesty do Tatier). Autor bol spisovateľom a básnikom, „otcom poľskej etnografie“. V knihe popísal život a ľudovú kultúru a tradíciu tatranských horalov.

  3. Maria Steczkowska (dátum narodenia a smrti neznáme) „Obrazki z podróży do Tatrów i Pienin“ (1858, Zážitky z výletov do Tatier a Pienin). Autorka bola učiteľkou. Žila v Krakove a každý rok prichádzala do Tatier. Bola jednou z prvých žien - tatranských turistiek a prvou poľskou ženskou autorkou knihy o horách.

  4. Agaton Giller (1831-1887) „Z podróży po kraju słowackim“ (1876, Z putovaní po slovenskej krajine). Autor bol spisovateľom, novinárom, bojovníkom za nezávislosť Poľska. Knihu venoval bojovníkom za nezávislosť Slovákov. Popísal v nej slovenskú krajinu, ktorú dobre poznal. Kniha obsahuje tiež jeho výlety do slovenských hôr a stretnutia zo slovenskými patriotmi, a tiež dejiny Slovenska a texty o slovenskej literatúre. Je to prvá poľská kniha o Slovensku. Desaťročia bola pre Poliakov najdôležitejším zdrojom informácií o ich južnom susedovi.

  5. Henryk Müldner (1845-1910) „Szkice z podróży po Słowacji“ (1877, Popisy výletov po Slovensku). Autor bol krakovským novinárom. Jeho kniha je prvým poľským sprievodcom po Slovensku. Popísal v nej najmä Liptov, Poprad a najdôležitejšie slovenské jaskyne.

  6. Walery Eljasz-Radzikowski (1840-1905) „Szkice z podróży w Tatry“ (1874, Popisy výletov do Tatier) a „Ilustrowany przewodnik do Tatr, Pienin i Szczawnic“ (druhé vydanie 1881, Ilustrovaný sprievodca Tatier Pienin a Szczawnici). Autor bol maliarom a fotografom. Bol autorom v 19. storočí veľmi populárnych knižných sprievodcov po Tatrách. Vyznačil prvé turistické chodníky v Tatrách.

  7. Roman Zawiliński (1855-1932) „Słowacy, ich życie i literatura“ (1899, Slováci, ich život a literatúra). Autor bol jazykovedcom, etnografom a pedagógom. V knihe písal najmä o slovenskej literatúre.

Zdroje fotiek 1, 2, 4:

  • Biblioteka Jagiellońska, Karków (Biblioteka Cyfrowa / digitálna knižnica),
  • polona.pl,
  • Chełmińska Biblioteka Publiczna im. M. P. Orsetti w Chełmie (Biblioteka Cyfrowa).
Fórum 8 príspevkov
Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! 05/06/20 17:15 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Extra Poznáte slovenské hory? (odpovede) Pred týždňom ste si mohli overiť svoje vedomosti v teste, ktorý som pre vás pripravila na základe poľských kníh z 19. storočia. Škoda, že knihy nie sú preložené do slovenčiny. Prečítali by ste si všetky dobré veci, ktoré o vás autori napísali. V žiadnej z kníh som nenašla nič negatívne o Slovákoch. Naopak, všetci autori napísali, že ste predovšetkým veľmi pohostinní, sympatickí, pokojní a veľmi čestní. A vždy máte dobrú náladu. Týchto komplimentov je v knihách oveľa viac. Myslím si, že niektoré by vás možno prekvapili. 05/06/20 Beata Okulińska Zaujímavosti
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. 29/05/20 Beata Okulińska Zaujímavosti
Názor Ako písať názvy poľských hôr po slovensky? V slovensko-poľskom časopise TATRY som sa stretla s odlišnými prekladmi poľských geografických názvov do slovenčiny. Raz hlavnú časť slova napísali v poľštine, iba koncovku dali slovenskú. Druhýkrát slovo preložili tak, aby to znelo ako poľské. Niekedy používajú iba poľské písmená, inokedy iba slovenské alebo poľské a slovenské. Keďže chystám článok o poľských horách, zaujalo ma, ako sa správne píšu geografické názvy. 11/03/20 Beata Okulińska Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Hrabovník V severozápadnej časti Považského Inovca spája obce Kálnica a Beckov modrá značka. Súbežne je vedený aj Včelársky NCH Jozefa Miloslava Hurbana a jeho budovatelia okrem náučných panelov postavili prístrešok. Pravdepodobne ho nik nebude plánovať na nocľah, ale dá sa využiť ako útočisko pred nepohodou. dnes Michal Bukvai Považský Inovec
Recenzia Tretie vydanie turistických sprievodcov od Dajamy Klasický turistický sprievodca od vydavateľstva DAJAMA sa v tomto roku dočkal tretieho vydania. Posledné vydanie je z roku 2008, tak sa pozrieme na to, či a čo sa v sprievodcoch pomenilo. Nové vydanie sa týka Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Západných Tatier, Veľkej Fatry, Malej Fatry a Slovenského raja. Ďalšie pohoria sú stále dostupné v predchádzajúcich vydaniach. Dá sa kúpiť aj druhé vydanie uvedených pohorí. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Od Lunzer See k Mittersee a Obersee Nenáročná, hoci s drobcom trochu dlhšia vychádzka v Dolnom Rakúsku. Od jazera Lunzer See budeme pokračovať dolinou Seetal k dvom vyššie položeným jazerám Mittersee a Obersee. Väčšina trasy vedie po lesnej ceste, no bicykle sem nesmú. 13/08/20 Soňa Mäkká Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! 05/06/20 17:15 8 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.25)