Je mrazivé, šedivé novembrové ráno. Belavý srieň pokrýva trávu a burinu okolo stanice. Aby som sa zahrial, dupkám pätou vibramky na ľadovú krustu na mláke. Už od detstva mám rád zvuk praskania. Prv než sa z hmly vynoria svetlá staršej Karosy, počujeme ju už z diaľky. Sobotné Brezno sa len zobúdza. My ho nechávame za sebou, pod perinou jesennej inverzie.

Nad "Mazorníkom" (breznianske sídlisko Mazorníkovo, pozn. red.) nás oslní žiara vychádzajúceho Slnka. Poloprázdny autobus je ako kozmická loď, čo sa práve vynorila z odvrátenej strany planéty. Ale len na chvíľku. Za sedlom sa znovu ponára do tieňa, no hneď za Čiernym Balogom víťazoslávne reže serpentíny do neba cez hustú smrekovú horu. Naozaj vonia aj cez sklo alebo je to len môj reflex? Naším nebom je dnes Tlstý javor, zadné dvere zasyčia a loď nás zanecháva s nabalenými batohmi v tichu lesa.

Trasa

Sedlo Tlstý javor – Kysuca, Uhliarka – Javorina – sedlo Železná brána, kríž – Utekáčske lazy – sedlo Pereš – Cisárska hoľa – Cisárske sedlo – Utekáč

Ako mnohokrát predtým aj potom, nastupujeme na Rudnú magistrálu. Chvíľu po asfaltke, lesom a potom hor sa na lúky. Tie sa už kúpu v zlate, kontrast oproti breznianskej stanici nemôže byť väčší. Zvršky oblečenia pripíname na batohy a na túru vykračujem v kraťasoch a tričku. Dvadsiateho prvého novembra! Zo Sedmáka pozorujeme Lom nad Rimavicou, Sihlu, Drábsko. Kráčame ponad ranč s výhľadmi na obrábanú, idylicky pôsobiacu krajinu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Každá magistrála je ako diaľnica. Hlavná, diaľková trasa, vedie turistu naprieč krajom ako v koridore. Ak chceme kraj spoznať, treba z magistrály zísť. Nekrájať ju ako rezance, prvý deň toľko, druhý toľko, za desať dní prejdeme od A do B, to by bol šport a nie turistika.

Z rázcestia schádzame do chalupárskej a stále krásnej osady Kysuca. Len tak nazrieť, čo sa zmenilo. Spokojní, že skoro nič, stúpame nazad do sedla k Uhliarke. Magistrála vedie len rovno ďalej a ďalej. V stúpaní cez hospodársky les na Tri chotáre. Vykašlite sa na ňu. Už ani neviem kedy, ponoril som nos do mapy kraja mojich predkov. Vrátili sa mi spomienky na miestne názvy, vyslovené hrubým, trochu ráčkujúcim hlasom môjho nebohého starkého. Pospájal som si ich prstom v mape, a teraz sa púšťame na prieskumy, mierne klesajúc zvážnicou do pravého úbočia.

Lesná cesta zakrátko končí v rúbanisku a turistika sa mení na túlačku. V mladom, hustom lese rozoznávame terasy, oddelené medzami a kamennými valmi - hrobľami. Predierame sa krkahájmi a kde-tu natrafíme na rumoviská neveľkých domcov. Zrazu sa ocitáme na veľkej lúke, čo sa prudko zvažuje do údolia Rimavice. Na vrch lúky vedie dobrá lesná cesta. Vydáme sa ňou stúpať na severovýchod, opäť do hory, ale už pohodlne.

Pod cestou aj nad cestou sa z lesa vynárajú základy stavieb, kde-tu aj omietnuté steny z drevených trámov, s prepadnutou strechou. Prerastajú ich vyššie smreky, v ktorých sa dusia staré, zhrbené jablone a práchnivejúce čerešne. Tu a tam sa váľa lavór s prebitým dnom, maľovaná krhla, popraskané koryto. So zatajeným dychom našľapujeme machovou cestou v miernom stúpaní. Je tu ticho ako v sne. Za ďalšou zákrutou sa pred nami na čistinke ocitá murovaná kaplnka svätej Rodiny. Dal ju postaviť Martin Podstavek v roku 1926 na počesť odpustkov. Pri kaplnke neskôr osadili stĺp s anténou a reproduktorom, kde sa obyvatelia modlili pri počúvaní omše. Ide o jedinú udržiavanú stavbu v okolí. Zostávame nemo stáť. Tak toto je krížik, ktorý som zapichol prstom v mape. Zatúlali sme sa do opustenej osady Horná Javorina.

Čosi z histórie

Lazy nad Utekáčom sa začali vo väčšej miere osídľovať v druhej polovici 19. storočia. Takto ich vznik opísal Jozef Midler v kronike sklárne Clara: „Lazy v našom okolí vznikli hlavne po zrušení poddanstva v roku 1848, kedy početné chudobné zemianske rodiny, bývalí poddaní a bezzemkovia dostali možnosť kúpy rozsiahlych okolitých pozemkov. Osídlenie urýchlilo aj pozdejšie skrachovanie grófa Forgácha. Takto vznikli skutočne početné kopanice – kolešne. Rúbaniská a bány, vzniklé vyrubovaním lesov pre sklárne a píly, prerobili sedliaci na zúrodnené polia a políčka. Skaliská a strminy ponechali na pastvu. Stále museli zápasiť s odstraňovaním skál z ornej pôdy a proti prirodzenému samovoľnému zalesňovaniu svojich, skutočne v pote tváre vybojovaných políčok. V kopcovitom teréne sa pôda obrábala obtiažne a namáhavo. Bolo to v skutku tvrdé a ťažké hospodárenie od včasnej jari do neskorej jesene, od svitu do mrku slnka. Rozširovaním vrchárskych majetkov tratili sa lesy. Veľké prisťahovalectvo bolo zaznamenané z Detvy a podpolianskeho okolia. Hospodárenie vyžadovalo ťažkú a namáhavú prácu, aby mali sedliaci z čoho žiť, iná možnosť nebola.“

Lazníkov opisuje Jozef Midler takto: “Sedliacky ľud bol veľmi nábožensky založený, každú nedeľu putovali z lazov pešo do kostola do Kokavy nad Rimavicou. Vtedy sa vyobliekali do krásnych detvianskych a podpolianskych krojov a celé rodiny putovali v letných mesiacoch bosí do kostola, obuli sa len pred Kokavou nad Rimavicou, aby ušetrili krpce a podobnú obuv. Bol to ľud rímsko-katolíckeho vyznania. Podľa sčítania farníkov v roku 1826 v osade Javorina žilo 130 ľudí. Stretnutie v kostole, vonku a po ceste im poskytovalo spoločenský život, pozdravenie susedov, rodín, priateľov. Zoznamovali sa navzájom aj mladí ľudia. Cez pracovné dni týždňa, plné tvrdej práce, nebolo na to času. Cestou sa zastavovali v Utekáči a ponúkali robotníckym domácnostiam vajcia, hydinu, mlieko, maslo, tvaroh, mak, jablká a čo zrovna mali. Odtrhnuté od úst predávali, aby takto získavali prepotrebné peniaze na petrolej, soľ a niekedy aj na trochu cukru. Čierny žitný chlebík si dorábali sami, v zime si tkali plátno, súkno, šili krpce, kapce, kabanice s krásnymi výšivkami a opravovali pracovné náradie na obrábanie polí.“

Vrchári na Sihlianskej planine pestovali žito (raž), ovos a jačmeň, potrebovali mlyn. Najprv ho postavili na sútoku niekoľkých prítokov Rimavice asi 1 kilometer pod Lomom nad Rimavicou v lokalite Starý mlyn. Po ňom už dnes niet stopy. Koncom 19. storočia vznikol mlyn na vzdialenejšej Pleškovej, kde bola riečka Rimavica mohutnejšia. Neskôr tu postavili pílu na vodnú energiu. Mlyn aj píla zanikli v 80-tych rokoch 20. storočia (Rončák, 2008).

Zásadný zlom v živote lazníkov priniesla druhá svetová vojna, povstanie a najmä dôsledky prevratu v roku 1948. Komunistická moc mala najväčší podiel na vyľudnení lazov. Hoci strmé svahy neboli vhodné na kolektívne hospodárenie (jednotné roľníckej družstvá), likvidačné kontingenty aj tak donútili samostatne hospodáriacich roľníkov svoj domov opustiť. Dnes sú lazy ako Javorina zaniknuté. To málo, čo sa tu hore zachovalo, slúži na rekreáciu. Krajina sa zmenila na nepoznanie. Pozrite si porovnanie leteckých snímok z roku 1950 a dnes, ktoré vypracovala Technická univerzita vo Zvolene.

Vývoj zániku osád na Sihlianskej planine bol v 2. polovici 20. storočia veľmi podobný. Bol príčinou podstatného odsunu obyvateľstva z vrchov. V 70-tych rokoch 20. storočia prevažná časť Javoriny bola znovu vysadená ihličnatým porastom smreka a pôvodní osadníci, až na výnimky, opustili svoje obydlia. Tak zanikli niektoré usadlosti Lomu nad Rimavicou ako Bánsky Grúň, Koliesko, Drabčianske Polianky, Plešková, Vlčia Jama a Javorina. Ostali len niektoré laznícke domy, poväčšine prestavané na chaty alebo chalupy ako v oblasti Chlipniačky (Rončák, 2008).

Od starého otca viem, že potomkovia obyvateľov Javoriny udržujú kontakty so svojím rodiskom aj medzi sebou navzájom. Je postarané o kaplnku, zasvätenú svätej Rodine. Dokonca k pamiatke na osadu udržiavajú webovú stránku plnú spomienok a historických fotografii. Niekoľko z nich mi ochotne poskytli a nájdete ich v galérii článku.

Návrat

Lesná cesta od kaplnky ďalej stúpa až do sedla Železná brána. Odtiaľto sa dá napojiť späť na Rudnú magistrálu. No ak sa chcete s nami ďalej túlať, vyberte sa po žltej značke - objavovať ďalšie lazy a osamotené kolešne. Ani žltej sa netreba dlho držať, stačí nasledovať to, čo nás práve zaujme. Úbočiami a údoliami zostúpime až do Utekáča. Tu si môžeme názorne prezrieť, ako vyzerá úpadok modernej osady do podoby vysídlenej hladovej doliny...

Železná brána

V mysli vidím kúsok raja,

jak kúpe sa v lúčoch slnka,

obmývaný oparom,

nekonečnej nádhery.

Premietam si, ako srnka

popása sa v hore kraja,

sprevádzaná vtáčím zborom

v chóre lesnej opery.

****

Opar stúpa do nebies,

v jarnom vzduchu vidieť Tatier končiare,

z južnej strany pred hoľami

dvíhajú sa do vysoka oblé kopce,

veporské to chotáre.

Na ich stráňach vydláždené mozoľami

polia, lúky, stáda oviec,

štrngot zvoncov oznamuje košiare.

****

Tieto vrchy ako by tam vyrástli,

ako by sa objímali,

otvárali moje oči všetky rána.

Pohľad zostal na predveprí Javoriny,

ozdobenom skalným krasom.

Pod vrcholom obydliami drevenými

pýšila sa Železná brána.

****

Tento kúsok sveta krásy

v srdci nášho Slovenska,

zhliadaval som v dávne časy

z okna rodnej drevenice.

Dnes obrázok v nenávratne.

Horou zarástli jej stráne,

pod ňou vody Rimavice

odniesli spomienky na ne.

Použité pramene

• RONČÁK Emil, RAKYTA Daniel, KUBIŠ Ľudovít: Lom nad Rimavicou a okolie. Vrchárske obce Lom nad Rimavicou, Drábsko a Sihla. Obecný úrad Lom nad Rimavicou, 2008, ISBN 80-968675-9-8.
• História lazov z blogu Miša Šestáka, čerpajúci z knihy Utekáč na starých fotografiách 1: Premeny obce a osád v jej okolí.
• Citáty pochádzajú z kroniky Utekáča, ktorú v polovici 80-tych rokov 20. storočia zostavil Jozef Midler.
• DENEŠ Ladislav: Slovenské rudohorie, vydavateľstvo Osveta, 1982.

_Autori fotografií: Ladislav Deneš, Aleš Fáber, Matúš Morong, Michal Sihelský, FunTTomas; fotoarchív Michala Sihelského a fotoarchív Milana Vrábeľa z Utekáča.

_Na texte spolupracovali: Tomáš Trstenský a muska.

Seriál o zaniknutých dedinách

• Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce
• Zaniknuté dediny (2) – Mochovce
• Zaniknuté dediny (3) – Hadviga
• Zaniknuté dediny (4) – Piesky
• Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina
• Zaniknuté dediny (6) – Javorina
• Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
• NKP Kalište - náučné prechádzky
• Podproč – koniec sveta na Spiši
• Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) (Hámor)
• Levoča – Záľubica – Hradisko – Levoča (Ruskinovce)
• Levoča – Dvorce – Vinná – Tichý Potok (Dvorce)
• Chmeľov, Čiernohuzec a Kuligura - okruh z Blažova (Blažov a Blažovská Dolina)
• Cyklistika s malými deťmi nad Bystrickou dolinou (Riečnica)
• Okolo vodnej nádrže Nová Bystrica (Harvelka a Riečnica)

Fotogaléria k článku

+45 ďalších fotiek