Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Klauzy
Klauzy Zatvoriť

Túra Putovanie rajom z Bielych Vôd do Smižian

Pekné jarné počasie nás vytiahlo von do prírody. Večer sme si pripravili plecniaky s proviantom a turistické palice. Voskom sme si impregnovali turistické topánky, aby keď náhodou stúpime do vody, nenavlhli. Na stôl na viditeľné miesto sme si dali rúška na tvár, aby sme nezabudli. Vybrali sme si trasu Slovenským rajom z juhu na sever, z Bielych Vôd cez Klauzy, Čingov až do Smižian.

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+300 m stúpanie, -660 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 04.05.2020
Pohoria
Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)
Trasa
Voda
Biele Vody, Klauzy, Čingov
Doprava
Dobšiná (bus) – Mlynky, Biele Vod (vlak, bus)y
Smižany (vlak, bus) - Spišská Nová Ves (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1106 Slovenský raj (1:50.000)

Trasa

Mlynky, časť Biele Vody – Chotárna dolka – Zadný Hýľ – Predný Hýľ – Klauzy – ústie Sokolej doliny – ústie Bieleho potoka – Lesnica – Čingov – Smižianska Maša – Smižany

Začali sme na autobusovej zastávke na Bielych Vodách a pokračovali smerom do Chotárnej dolky po červenej značke. Mohli sme si zvoliť aj modrú značku a prejsť cez Zejmarskú roklinu na Geravy a odtiaľ na Predný Hýľ. No išli sme takto.

Cestou míňame závrt Okrúhla jama na lúke a statného jeleňa s parožím v lyku. Za polhodinku sme v Chotárnej dolke a odtiaľ po zvážnici na Zadný a Predný Hýľ. Tu sme si dali malú prestávku na raňajky a odbočili dole do Klauz. Cestou sme obdivovali na pravej strane strmé skalné útesy na Holom kameni, popod ktoré sme išli a na ľavej strane Červenú skalu. Správali sme sa ticho, ako sa patrí a mysleli na vtákov, ktorí tu hniezdia a pripravujú sa priviesť na svet svoje potomstvo. V duchu som sa trošku bála, aby nám cestu neskrížil medveď, ale bolo už čosi po siedmej ráno, tak som dúfala, že má iné ciele, ako sa tu špacírovať, i keď človek nikdy nevie.

Cestu nám lemovali chochlačky duté, pestro odeté v odtieňoch fialovej aj ich biela podoba, tiež soldanelky karpatské. Potok pod nami zíval prázdnotou, voda nezurčala až v dolnej časti pri Berezinci sa opäť objavila. Odtiaľ sme mali na Klauzy len 25 minút. A slniečko začalo pekne pripekať. Okolo nádrže kvitlo záružlie močiarne a okolitý les aj Holý kameň sa pekne odzrkadľovali vo vodnej hladine.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na informačnej tabuli sme sa dočítali o histórii zaujímavého miesta. Prvá vodná nádrž (klauzúra) bola vybudovaná na hornom toku Bieleho potoka v prvej polovici 18. storočia grófskou rodinou Csáky na splavovanie dreva z grófskych lesov k najbližším pílam.

V roku 1918 rodina Csáky dostala povolenie na výstavbu novej vodnej nádrže na tomto mieste, kde sa teraz nachádza. V súčasnosti neslúži pôvodnému účelu, ale na chov rýb a relax pre turistov. Je tu nový prístrešok a informačné tabule, ktoré informujú o histórii miesta a o činnosti Lesov Slovenskej republiky, ktoré sa zaslúžili o rekonštrukciu krásneho miesta.

Po krátkej prestávke a občerstvení sa chutnou vodou zo studničky sme pokračovali popri Tomášovskej Belej k ústiu Sokolej doliny. Cestu nám skrížil veľký polom z popadaných smrekov, kvôli ktorému sme postupovali veľmi pomaly. Preliezali sme, aj podliezali, obchádzali, aj plazili sa popod ne. Nakoniec sme šťastne došli k ústiu Sokolej doliny.

Odtiaľ sme pokračovali po visutých vodorovných drevených rebríkoch najprv k ústiu Kyseľa a potom chodníkom k ústiu Bieleho potoka pod Tomášovským výhľadom. Mostíky boli po zime vo veľmi zlom stave. Pričinila sa o to aj posledná povodeň v novembri minulého roku. Po ceste sme stretli párik mladých ľudí so psíkom na rukách. Upozornili sme ich na nebezpečenstvo a oni sa hneď rozhodli, že dajú vedieť a zatelefonujú asi na správu Národného parku Slovenský raj a upozornia ich na daný stav veci. A veru zistili sme, že od 8. mája platí pre tento úsek uzávera až do odvolania.

Pod Tomášovským výhľadom sme obdivovali bralo zo spodku a konštatovali, že pred rokmi bolo viac viditeľné a teraz ho dosť zakrývajú stromy.

Držíme sa modrej značky a prichádzame na Čingov, kde odbočíme na Náučný chodník mládeže Smižianska Maša. Jeho trasa je dlhá asi 7 kilometrov a nájdete na nej šesť náučných panelov:

  1. Úvodný panel,
  2. Voda,
  3. Archeológia,
  4. Brehové porasty a výskyt vtáctva,
  5. Lúka a les,
  6. Geológia.

Z trasy je odbočka na Soviu skalu. Ide o skalnú terasu, z ktorej je nádherný výhľad na Čingov a neďaleké Spišské Tomášovce. Cesta z Čingova tu trvá asi 25 minút pomalou chôdzou. Teraz sme ju nenavštívili, už nás čas tlačil, museli sme stihnúť autobus domov. Snažili sme sa cestou náučným chodníkom prečítať si informácie o lokalite, ale aj jej prírodné krásy obdivovať a podarilo sa nám to. Desať minút pred odchodom autobusu prichádzame do Smižian. Lační, smädní, ale spokojní, že sa nám podarilo splniť náš cieľ, sadli sme si na zaprášenú lavičku v búdke čakárne.

Fotogaléria k článku

Najnovšie