Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Západ slnka zo Studeného hradu
Západ slnka zo Studeného hradu Zatvoriť

Túra Hmlisté poobedie v pohorí Tribeč

Tohtoročná zima bola na sneh dosť skúpa. Januárové dni boli dosť pochmúrne a pripomínali skôr počasie v októbri alebo novembri. Pár dní som mal tušenie, že by mohla byť inverzia. Akurát som nevedel či budú tribečské kopčeky dosť vysoké na to, aby som sa nad more oblakov dostal. Či už sa dostanem, alebo nie, podstatné je, že sa poobede trochu prebehnem po lese. Rozmýšľal som, či zobrať aj foťák. Najskôr som ho veľmi nechcel ťahať so sebou. Veď fotiek z pohoria Tribeč mám fúru, ale nakoniec som ho predsa len zobral.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+969 m stúpanie, -969 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 21.01.2020
Pohoria
Tribeč (CHKO Ponitrie)
Trasa
Voda
prameň pod románskym kostolíkom v obci Kostoľany pod Tribečom
Doprava
Nitra (vlak, bus) - Jelenec (bus, parkovisko pri táborisku)
SHOCart mapy
» č.483 Tribeč, Vtáčnik (1:40.000)

Trasa

Jelenec, táborisko Remitáž – Studený hrad – sedlo pod Gýmešom – Dúň, hrad Jelenec (Gýmeš) – Pod gaštanicou – Kostoľany pod Tribečom – Veľký Lysec – Ploská – Kostoľany pod Tribečom – Pod gaštanicou – hrad Jelenec (Gýmeš) – Jelenec, táborisko Remitáž

Keďže som očakával inverzné počasie, tak som zvolil dobré vyhliadkové body ako hrad Jelenec (Gýmeš) a susedný vrch Veľký Lysec (547 m), ktorý je veľký predovšetkým názvom. Pri táborisku nad obcou Jelenec som zaparkoval auto a dobre známym chodníkom som sa vybral hore. Žltá turistická značka vedie najskôr po ceste a neskôr zabočí do lesa a stúpa príjemným lesným chodníkom. Tu dole je zima a hustá hmla. Ako tak pomaly naberám výšku, hmla je stále hustá a pomaly sa začínam zmierovať s tým, že to bude dnes pochmúrna prechádzka.

Kúsok pod odbočkou na Studený hrad začína cez hmlu presvitať slniečko. Celkom ma to poteší. Nastúpam ešte pár výškových metrov a ocitám sa v úplne inej krajine zaliatej slnkom. Na Studený hrad teraz nejdem, zastavím sa tam cestou späť, ak mi ostane čas. Prejdem teda do sedla pod Gýmešom, kde odbočím na zelenú značku, ktorá vedie na hrad.

Dostávam sa na lúku pod hradom, z ktorej sa mi otvárajú prvé pekné výhľady na susednú Žibricu (617 m). Trčí z hmly ako ostrov v mori oblakov. Hore na hrade nikto nie je. Veď kto by sa sem trepal v takej hnusnej hmle, ako panuje dole. Hrad Jelenec (Gýmeš) mám rád, veď je to predsa "môj" Forgáčovský hrad. Vybehnem hore na vežu odkiaľ je pekný kruhový výhľad. Z mora oblakov dole vytŕčajú iba okolité a vzdialené kopčeky. Takúto peknú inverziu som tu ešte nezažil.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chvíľu sa túlam po hradnom areáli a, na moje počudovanie, nachádzam miestnosť, o ktorej som doteraz nevedel, že tu je. Je to vlastne pivnica, ale nie veľká, ktorá je pred hradnou kaplnkou, ale druhá pod polvalcovou obytnou vežou. Vchod do nej je ukrytý trochu vo svahu. Teda, bol som tu už veľakrát, ale nikdy som si ten vchod nevšimol. Pivnica je pomerne veľká a zimuje v nej niekoľko netopierov. Preto sa tu dlho nezdržujem, aby som ich nerušil.

Z hradu pokračujem dole po zelenej značke a prechádzam cez chránený areál gaštanice. Ešte pár rokov dozadu bola gaštanica veľmi zachovalá. Stromy však chytili chorobu a vraj jediný spôsob boja s ňou je výrub nakazených stromov. Preto vyzerá dnes areál gaštaice už skôr ako holorub. Teda aspoň časť okolo turistického chodníka. Mimo chodníka na druhom konci gaštanice to vyzerá ešte celkom fajn.

Pri smerovníku Pod Gaštanicou sú uskladnené veľké kopy dreva práve z gaštanice. Odtiaľto pokračujem po červenej značke Ponitrianskej magistrály až do obce Kostoľany pod Tribečom. Opäť sa dostávam do pochmúrneho sveta hmly. Prejdem cez obec a žltou značkou pomaly stúpam do sedla pod Lyscom. Hmla sa so stúpajúcou nadmorskou výškou opäť trhá. Zo sedla vybehnem na Veľký Lysec (547 m). Z jeho impozantnej kremencovej skaly sú pekné výhľady do okolia. Najviac sa mi teraz páči pohľad na sever, kde sú nižšie časti pohoria ponorené v hmle. Z hmly trochu vytŕča iba malý kopček Svinec (467 m).

Z Veľkého Lysca sa vraciam späť do sedla a pokračujem mimo značiek na susedný vrch Ploská (577 m). Hrebeň medzi týmito dvomi vrchmi je na niektorých miestach dosť zarastený, a tak ho treba obchádzať. V jednej malej rúbani si lane a ich mladé vychutnávajú neskoré poobedňajšie slnko. Mám dobrý vietor, a tak si ma ani nevšimli. Kúsok pod vrcholom Ploskej je ukrytý jeden výhľad späť na Veľký Lysec. Kto to tu nepozná, zrejme prejde popri tom mieste bez povšimnutia. Veľký Lysec dnes odtiaľto vyzerá ako posledný ostrov v nekonečnom mory oblakov. V diaľke za ním sa nepatrne črtajú už len Novohradské vrchy (Börzsöny) v Maďarsku.

Vybehnem ešte na vrchol Ploskej, odkiaľ je pár pekných výhľadov na Veľký Tribeč. Ploská je, podobne ako Veľký Lysec, kremencová hôrka. Najzaujímavejšia skala sa nachádza na juhozápadnej strane nad obcou Kostoľany pod Tribečom. Klesám práve k nej. Nie je k nej problém trafiť. Stačí sledovať postupujúcu žilu kremeňa, ktorá klesá z vrcholu až ku kremencovej hôrke. Skala vyzerá z údolia ako malá, ale v skutočnosti je celkom mohutná. Sú z nej pekné výhľady na susedný hrad Jelenec (Gýmeš), Veľký Lysec a keď nie je hmla, tak pekne vidieť obec Kostoľany pod Tribečom.

Zo skaly zliezam opäť do údolia plného sivej hmly. Prechádzam cez zmrznuté lúky s bohatou inovaťou. Popri miestnom poľnohospodárskom družstve sa dostávam opäť na červenú značku. Nechce sa mi ísť rovnakou trasou cez gaštanicu, a tak sa vraciam nad Kostoľany pod Tribečom. Tu sa napojím na žltú značku, po ktorej stúpam do sedla pod Gýmešom. Opäť sa dostávam nad hmlu a pomedzi stromy vidím oranžové slniečko. Neklamný znak, že čoskoro zapadne. V tom mi napadne, že zo Studeného hradu by mohol byť pekný výhľad na západ slnka. Či to však stihnem, neviem.

Trochu teda pobehnem a na skalu Studeného hradu prídem akurát včas. Takáto pekná scenéria sa teda nenaskytne každý deň. Z mora oblakov trčí ako ostrov iba Žibrica, po jej pravom boku zapadá slnko a posledné lúče slnka sa rozlievajú na nízkej inverznej oblačnosti. Teraz neľutujem, že som foťák zobral. Ešte je len začiatok roka, ale už teraz viem, že toto bude jedna z mojich najlepších fotiek v tomto roku, ak nie aj najlepšia. Počkám kým slnko celkom nezapadne a potom sa vraciam pomaly späť do Jelenca.

Zo Studeného hradu idem v šere a po ceste ma dobieha noc. Už tak nejak tradične zisťujem, že baterka je vybitá a dlho s ňou neposvietim. Toto sa stáva pomaly tradíciou v tomto pohorí. Vždy zistím, že baterku som akosi zabudol nabiť. Chodník však poznám tak, že by som ho prešiel snáď aj so zaviazanými očami. V tme a hmle nakoniec trafím bez problémov do Jelenca.

Záver

Bolo to iba malé poobedňajšie vyvetranie akých býva počas roka mnoho. Inverzné počasie z obyčajnej túry urobilo celkom výnimočnú. Hlavne na západ slnka zo Studeného hradu počas inverzie budem ešte dlho spomínať.

Fotogaléria k článku

Najnovšie