Trasa

Kysucké Nové Mesto – Povina – Pleš – Žihľavný grúň – Nad Matúškovou – Černatín – pod Obelcom – Pod Holým vrchom – Belanovský vrch – Povina – Kysucké Nové Mesto

Smerom na Pleš

Ráno vyrážam z paneláka na výpadovku smerom na Povinu. Mám dohľad na prvý vrchol dnešnej trasy, vrch Pleš. V Povine prechádzam cez inak rušnú hlavnú cestu, dnes bola skoro prázdna. Začínam stúpať pomedzi domy a poľnou cestou sa dostávam na rozľahlé lúky. Z nich sa otvárajú pohľady na Kysucké Nové Mesto a okolie. Stúpaním sa výhľady rozširujú, pod najvyšším bodom sa dostávam ku dvom osamelým stromom, ktoré spestrujú výhľady na dolné Kysuce. Ráno sú pomerne dlho v tieni, najlepšie by sa fotografovali večer. Opúšťam lúku, poľná cesta sa mení na lesnú cestu. Ňou sa dostávam na vrcholový hrebeň, ktorý lemujú rozsiahle výruby, ktoré však na viacerých miestach začínajú zarastať mladým porastom. Týmto miestom v minulosti viedla zelená značka z Kysuckého Lieskovca. Stúpam vrcholovou cestou, tesne pod vrcholom Pleša nachádzam zvyšky starej značky na staršom buku. Práve bučina lemuje hlavne južný okraj hrebeňa a zatiaľ odolala tamojšej ťažbe.

Hrebeňom po zrušenej značke

Vrchol Pleša obklopuje niekoľko zachovaných stromov a mladý porast. Výhľady sú obmedzené iba zo severnej strany, južnejším výhľadom bránia spomínané buky. Dominujúca je soška Panny Márie umiestnená na starom pni. Spolu s ďalším svätým obrázkom tvoria akési pietne miesto. Po oddychu pokračujem mierne zvlneným hrebeňovým chodníkom, lepšie povedané lesnou cestou. Terén vedie striedavo mladým porastom vystriedaný viacerými rúbaniskami alebo zachovanými časťami bukového lesa. Práve na bukoch nachádzam niekoľko starých značiek, jedna ma zaujme svojou zachovanosťou. Na Skačkovej hore chvíľu postojím a pozriem si výhľady na severnú stranu, ktorým dominuje dolina s dedinkami Kysucký Lieskovec a Ochodnica. Nad nimi sa vypína rozľahlý Chotárny kopec spolu s Vojtovým vrchom, patriacim do pohoria Javorníky.

Po značkách na Černatín

Zo Skačkovej hory mierne klesám pomerne hustým mladým porastom. Ten po chvíli končí a z bývalých výrubov sa otvorí niekoľko pohľadov tentokrát na južnú stranu. Tam dominujú Steny s Ľadonhorou a Veľkým Vreteňom. Kúsok pod Žihľavným grúňom sa nachádza sympatická lúčka, viditeľne udržiavaná. Krátkym stúpaním sa dostávam na vrchol Žihľavného grúňa, kde sa pripája z Poviny terajšia zelená značka. Po krátkom oddychu pokračujem po zelenej značke smerom na Černatín, ktorý bude najvyšším bodom dnešnej túry. Po ceste prekonávam niekoľko klesaní a stúpaní, z ktorých najvýraznejšie prekonáva vrchol Priehybu. Z výrubov sa otvárajú pohľady na Ľadonhoru, Steny ako aj hrebeň krivánskej časti Malej Fatry. Pod Priehybom je križovatka lesných ciest, nachádza sa tu svätý obrázok, neďaleko je poľovnícka chatka a prameň. Z kóty Nad Matúškovou ma zaujal nový smerovník, ktorý osadzovali kamaráti značkári. Dúfam, že vydrží čo najdlhšie. Miernym terénom v súbehu s červenou značkou sa dostávam na vrchol Černatína. Samotný vrchol poskytuje len obmedzené výhľady. Je tu križovatka značených trás. Zelenú značku smerujúcu do dedinky Radôstka vynechávam a pokračovať budem červenou značkou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pátranie v sedle Meriadov

Pomerne strmým klesaním po červenej značke sa dostávam do sedla Meriadov. V minulosti bolo križovatkou značených trás z Poviny do Radôstky s terajšou červeno značenou trasou. Trasa z Poviny do Radôstky je už roky zrušená, tento úsek som išiel veľmi dávno, ešte v rámci rodinnej turistiky. V sedle okrem zastrešeného svätého obrázku nachádzam starý smerovník z čias spomínanej križovatky. Je pravdou, že cez sedlo sa chodilo z Poviny do Radôstky a opačne. Rozhodol som sa preskúmať terén, či nenájdem na niektorom strome starú značku. Pátranie sťažujú hlavne výruby, ktorému podľahli staré stromy s bývalými značkami. Našťastie postupne nachádzam značky z jednej aj z druhej strany. Smerom na Radôstku však veľmi nezachádzam, keďže nechcem príliš opúšťať hranice okresu. Smerom do Poviny som si overil jednu zvážnicu, ktorá sa pripája na asfaltovú cestu, ktorú som viackrát prešiel na bicykli. Pôvodný chodník je dosť zarastený, spomínaná zvážnica ide prakticky popri ňom.

Cez Obelec na Skríželné

Po pátračke po starých značkách zo sedla Meriadov pokračujem mierne zvlneným terénom bez väčších výhľadov na kótu Pod Obelcom. V týchto miestach opúšťam červenú značku a napájam sa na žltú značku. Ňou pomerne prudko klesám, obchádzajúc niekoľko spadnutých kmeňov. Značenie na bukoch našťastie vydržalo, avšak vzhľadom na viaceré obchádzkové chodníčky tu treba venovať zvýšenú pozornosť. Dostávam sa do sedielka, odkiaľ miernym terénom smerujem na kótu Skríželné. Cesta v jednom úseku vedie pekným bukovým lesom. V jednom mieste sa na chvíľu odpojím od žltej značky a smerujem jej pôvodnou líniou cez nevýrazný hrebienok. Z neho sa otvára pohľad do Vadičovskej doliny, ktorému v pozadí dominuje hrebeň Malej Fatry.

Cez Belanovský vrch do Poviny

Zo Skríželného, ktoré je križovatkou žltej a zelenej značky spájajúcej povinskú dolinu a vadičovskú dolinu, pokračujem miernym klesaním smerom na kótu Pod Holým vrchom. Tu sa odpájam od žltej značky. Zaujímavosťou je, že pôvodne žltá značka klesala údolím Sidorovského potoka, dnes ide lesnou cestou popod hrebeň Stien. Tou však nejdem. Neznačenou lesnou cestou prechádzam najprv riedkym lesom okolo čistinky s drevenou chatkou. Potom miernym terénom traverzuje vrch Senkov a onedlho sa ocitám na lúkach Belanovského vrchu. Kopec som navštívil nedávno, pritom som ho mal prakticky za rohom. Výhľady však zaujali. Po pravej strane vidno časť hrebeňa od Pleša po Černatín, po ľavej strane zase hrebeň Stien s dominantnou Ľadonhorou. V pozadí vykúkajú dominanty Malej Fatry, Veľký Rozsutec a Stoh. Západným smerom očaria zase pohľady do doliny Poviny a blízkych i vzdialenejších vrcholov v pozadí. Čaká ma len zostup do samotnej Poviny, odkiaľ po asfaltovej ceste mierim priamo domov.

Záver

Ako vo viacerých prípadoch, v rámci okolia som mal úseky dnešnej trasy viac-menej prejdené. Len som skúsil iný variant, resp. kombináciu. Zároveň som preskúmal staré značky v okolí sedla Meriadov. Najzaujímavejšie sú výhľady z lúk pod Plešom a z Belanovského vrchu. Počas celej trasy som prakticky nikoho nestretol, prvých ľudí som stretol až na Belanovskom vrchu. Trasa sa dá podľa potreby upraviť, aj skrátiť. Prípadne využiť autobusový spoj z / do Poviny. Pri troche orientačných schopností a s pomocou mapy (navigácie) by nemali byť problémy s orientáciou napriek neznačeným úsekom.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek