Príbeh

II. Krvavé cesty Dukly

26. 06. 2020
Jeden život, dvaja ľudia, štyri veľké pohoria, sedem významných miest, osemsto kilometrov. Cesta hrdinov SNP. Tento príbeh popisuje putovanie mojej priateľky Dominiky a mňa po našej krajine. Pešo sme prešli bezmála osemsto kilometrov od Dukly až po Devín. Absolvovali sme Cestu hrdinov Slovenského národného povstania.

Dvere autobusu sa za nami s rachotom zavreli. Stojíme na zastávke pri poľských hraniciach. Rozhliadam sa navôkol, do očí mi bijú ťažké kvapky vody. Hlbšie dolinky a neveľké kopce tvoria Dukliansky priesmyk. Hmla prevaľujúca sa dolinami akoby niečo skrývala. Niečo ťaživé a smutné. Ocitli sme sa na miestach, kde sa v nedávnej minulosti odohrali hrôzostrašné veci.

Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najväčších horských bitiek v Druhej svetovej vojne. Povstalecká a československá armáda mala preraziť cestu cez horský priesmyk k partizánom bojujúcim v srdci republiky a túto časť držať až do príchodu sovietskych vojakov. Všetko sa skomplikovalo, keď koncom augusta v roku 1944 začali nemecké vojská okupovať Slovensko. Povstanie sa začalo oveľa skôr, ako boli organizátori jednej či druhej strany na ozbrojené boje pripravení, a tak sa koncom leta pre slovenskú krajinu spustila lavína čiernych dní, týždňov a mesiacov.

Turistický hríbik vidíme na druhej strane frekventovanej cesty, ktorá spája Slovensko s našimi severnými susedmi. Kamióny sa asi predbiehajú o to, kto prvý naloží v Poľsku krovky či pletené svetre, a tak opatrne vyčkávame pri obrubníku na našu chvíľu. Posledné, čo si prajeme, je stret s vodičom ozrutnej mašiny. Využívame pár sekúnd prázdnej cesty a dostávame sa na oficiálny začiatok. Moment, na ktorý sme toľko čakali, je tu.

Domča skúma časové značenie nasledujúcej trasy, kým sa trápim s navliekaním pršiplášťa. Stretávame sa pohľadmi.
Čo to vlastne robíme?!“ pýtajú sa jej oči.
Neviem, ja som to nevymyslel, ty si chcela ísť,“ vraciam jej myšlienku so zúfalým úsmevom.
Pevne sa chytíme za ruky a úzkym asfaltovým chodníčkom začíname šliapať. Dnešný cieľ by sme mali dosiahnuť prekročením osemnásteho kilometra v chate Evička, ktorá leží v miernom svahu na začiatku dediny Kapišová.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Už po pár krokoch chôdze sa pripomínajú naše dvadsaťkilové ruksaky a spoza krku nám šepkajú, že to nebude taká báseň, akú sme si predstavovali či čítali v knihách alebo na webových stránkach.

Zatneme zuby a okázalo ich ignorujeme. Prechádzame okolo vysokého pylónu so znakom leva navrchu. Je to pamätník a zároveň cintorín prvého československého armádneho zboru. Stovky padlých vojakov tu našli večný odpočinok. Vyše tisíc mladých Čechov, Slovákov a Rusínov padlo v boji pri snahe uvoľniť cestu Červenej armáde cez severovýchod Slovenska. Značka nás odtŕha od obitého chodníka a vchádzame do lesa.

Obklopujú nás vysoké buky, každý z nich by mohol rozprávať o tom, ako medzi nimi behali československí a osloboditeľskí vojaci, ako dobýjali krvou zmáčané brány na Slovensko. Každá skala, čo vytŕča zo zeme, by mohla hovoriť o mŕtvych. Každý potok na Dukle by mohol vyrozprávať príbeh o tom, koľko krvi pretieklo, aby sa krajina oslobodila z područia Tretej ríše.

Domča kráča v tesnom závese za mnou, i napriek dažďu odhodlane postupujeme zmáčaným terénom. Na pravej nohe cítim nedávno oslávenú päťročnicu mojich turistických topánok, koža je miestami už úplne zodratá a voda z tráv, kaluží a drevín to náležite využíva. Ach, ja blázon, čo som si nekúpil nové topánky. Vedel som, že tieto sú na rozpadnutie. Táto cesta bude ich slávna derniéra. Zaslúžia si to, dlho ma obetavo nosili, tak teraz snáď vydržím občasné mokro na nohách, dumám pri vystupovaní do sedla medzi Zvezlou a Bielym kopcom.

Koryto doliny nás vedie do prvej dedinky na trase. Víta nás stará plechová tabuľa s oznamom, že vstupujeme do obce Medvedie. Perún sa na nás stále hnevá, po vytlčenej asfaltke tečie voda potokom. Obchádzame prvé domčeky, kde-tu stúpa z komínov dym a my ich obyvateľom závidíme teplo a komfort za stenami útulných obydlí. Otáčam sa na všetky strany, či neuvidím nejaký prístrešok. Dedina je však úplne prázdna, okrem starých domov a potoka tu nie je nič.

Zlato, tam za zákrutou je hustý strom, možno nás ako-tak ochráni,“ prerušuje moje hľadanie Domča, ktorá ide kus predo mnou. Keď zbadám starú lipu s hustou ovisnutou korunou súhlasím.
Šikovná si,“ odpovedám jej s mokrým úsmevom.
Všetko v poriadku?“ zisťujem Domčin stav. „Nič ťa nebolí?
Dominika si len nadhodí batoh a ukáže mi zdvihnutý palec. Môžeme pokračovať. Keď sa ľudia dozvedeli, čo chystáme, veľa z nich mi povedalo, že som si toho nabral na plecia priveľa.
Okrem samotnej cesty budeš mať povinnosť postarať sa aj o svoju polovičku,“ hovorili.
Vždy som reagoval úsmevom a ubezpečoval ich, nech nemajú strach. Vydal som sa na cestu hlavne preto, aby som sám seba preveril, premenil slová na činy, ktoré robia chlapa chlapom.

Za neustáleho dažďa schádzame z hlavnej cesty za dedinou cez vyšliapanú trávu do blízkeho lesa. V objatí hustých listnatých stromov je šero. Upomienka, že sme tu len na návšteve, k nám prichádza z hĺbky zalesnených častí protiľahlého kopca. Vlhký vzduch pretne ostré vlčie zavytie. Trhne mi celým telom, oči narýchlo lustrujú najbližšie stromy. Vzduch sa zdá byť čistý.
Dobre, adrenalín máme dobitý, hneď sa nám pôjde rýchlejšie,“ hlasno odfúknem.

Po úspešnom zdolaní premáčanej severnej strany Javoria sa dostávame zase na asfaltku. Konečne sa počasie umúdri a prestáva pršať. Cesta nás vedie až za dedinu Nižná Pisaná. Tu sa napájame na užšiu cestu, ktorú z každej strany obklopujú rozľahlé holé kopce. Mierne zvlnený lúčny povrch narúšajú nepravidelne vyhĺbené trávnaté jamy, pravdepodobne po vybuchnutých granátoch.

Na horizonte rozľahlých nezalesnených častí vidím siluety tankov. Síce sa spolu rozprávame, ale je tu zvláštne ťaživé ticho. Kráčame totiž Údolím smrti. Karpatsko-duklianska operácia mala trvať päť dní. Ruské vojská spoločne s československou armádou síce prvý deň dobyli 10 kilometrov územia, no rýchla reakcia nemeckých vojsk – keď sa im v krátkom čase podarilo presunúť vyše dvanásťtisíc vojakov na severovýchod Slovenska – im optimistické plány úplne prekazila. Operácia nakoniec trvala päťdesiatjeden dní a vyžiadala si tisícky mŕtvych. Možno aj my práve prechádzame po jednom z mnohých masových hrobov. Pri tejto myšlienke mi chrbtom prejdú zimomriavky a pridávam do kroku. Pochmúrnu náladu zaháňa až naše dnešné útočisko. Kúsok za tabuľou obce Kapišová odbočujeme do úzkej uličky, ktorá sa ťahá do kopca. V diaľke vidíme dve drevenice. V tej, ktorá je bližšie k nám, sa svieti a z komína stúpa biely dym. Kompletne premočení potisneme krásne dvere z bledého lakovaného dreva.

Chata Evička je ukážka lásky k veci. Vnútro drevenice zalieva žltá žiara stropnej lampy. Na prízemí je obývačka spojená s kuchyňou. Schody pri kúpeľni vedú do podkrovnej časti, kde nás už čakajú nadýchané periny, pripravené dopriať nám čo najlepší spánok.

Pred polnocou odhadzujem pokrčenú mapku s plánom zajtrajšieho dňa na kuchynský stôl. Dolu som sám, Domča si išla ľahnúť pred pár minútami. Svetlá v oblokoch pomaly zhasínajú a východnú zem pohlcuje tma. Myslím na Dominiku, rodinu a dlhú cestu, čo nás ešte čaká. Zajtra máme v pláne navštíviť Svidník a začať s postupným prechodom Ondavskou vrchovinou.

Vraciame sa domov.

Fórum nová téma
II. Krvavé cesty Dukly 26/06/20 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Vysoká - princezná Malých Karpát Neviem, ako je to u vás, no keď vidím turistickú značku, prejde mnou vzrušenie. Pocit dobrodružstva. Je jedno, či je namaľovaná na strome, dome alebo kameni. Láka ma. Už dlhší čas jedna konkrétna. Biela - zelená - biela, tri malé obdĺžniky zaznačené na ošarpanej pouličnej lampe v centre Modry. Chodím tadiaľ skoro denne. Vždy ma pritiahne. "Nič sa neboj, čoskoro ťa vyskúšam," sľúbim jej týždeň pred príchodom môjho švagra. 19/12/20 Patrik Slanina Malé Karpaty
Túra Brankov - zabudnutý kút Nízkych Tatier „Dajme riadnu divočinu. Budeme predsa štyria, nemáme sa čoho báť.“ V duchu tejto myšlienky sme moji traja kamaráti a ja ukončili v januári tohto roku spoločnú konverzáciu. Dohodli sme si dátum, v prácach vybavili dovolenky a začalo sa plánovať. Vonku bola ešte tuhá zima, za oknami poletoval sneh. Sedel som v kuchyni a dumal nad turistickou mapou. Oči mi behali po odľahlých končinách Hnilických vrchov, keď mi zrazu zapípal mobil. Prišla strohá správa od Milana: „Pozri Brankov v Nízkych Tatrách, to by mohlo byť ono, čau.“ 16/10/20 Patrik Slanina Nízke Tatry, Veľká Fatra a Choč
Príbeh III. Kríza mladého veku Jeden život, dvaja ľudia, štyri veľké pohoria, sedem významných miest, osemsto kilometrov. Cesta hrdinov SNP. Tento príbeh popisuje putovanie mojej priateľky Dominiky a mňa po našej krajine. Pešo sme prešli bezmála osemsto kilometrov od Dukly až po Devín. Absolvovali sme Cestu hrdinov Slovenského národného povstania. 25/07/20 Patrik Slanina Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Aladár a Titicaca v Podpoľaní Zákaz cestovať mimo okres určite nepotešil viacerých turistov. Ale v živote to už tak býva, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Konečne sme mnohí spoznali aj niektoré zaujímavosti vo vlastnom okrese. A nemusia to byť len kopce. Oko turistu sa predsa rado pristaví aj na krásnej vodnej hladine. Väčšina turistov pozná Štrbské, Hincovo či Popradské pleso, a aj keď pri nich neboli, určite aspoň počuli o Beňatine či Morskom oku. dnes Danka Tomášiková Poľana
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Cyklotúra Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch Keď sme už na bicykloch s našimi chlapcami prejazdili azda všetky možné rovinky v okolí Brezna (veľa ich teda nie je), začali sme vymýšľať výlety, na ktorých je potrebné trochu aj zabrať do pedálov. Jedným z nich je cyklotúra zo známeho sedla v hlavnom hrebeni Veporských vrchov – Tlstý javor, odkiaľ pôjdeme do Brezna. včera Mirka a Milan Kvietkovci Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
II. Krvavé cesty Dukly 26/06/20 00:00 nová téma
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.08 (0.45)