Tauplitzer Wasserfall

Keď idem na turistiku trochu ďalej, vstávam skoro. Veľmi skoro. Mne to tak vyhovuje, lebo nie som dobrý šofér. A nadránom sú všetky cesty prázdne, čo zatiaľ zvládam. Jediným problémom je nezaspať.

O 8.30 h som dorazil do mestečka Tauplitz pod Mŕtvymi horami (Totes Gebirge). Odstavil som auto na úplne prázdnom parkovisku a vyrazil som na prechádzku. Spočiatku po ceste. Prezeral som si kopce pred sebou a hádal som, ktorý z nich je Traweng. Tam idem. Za sebou som mal Grimming, ktorého úpätia boli v hmle. Dolu v údoliach je mlieko, avšak Tauplitz sa kúpal v slnku. Paráda.

Prišiel som k odbočke na Tauplitzer Wasserfall. Je to vodopád, alebo skôr vodošmyk. Voda totiž nepadá zvislo nadol, namiesto toho sa šmýka po strmej skale. Kúsok nad vodopádom je krasový výver. Lenže vyvieračku nedávno upravili. Zahradili odtok, čím vzniklo jazierko. Škoda.

Skalné okno

Asfaltka sa zmenila na štrkovú cestu a neskôr na chodník. Začal som strmšie stúpať. Pri akejsi chatke som vyšiel z lesa na lúku. Sedlo bolo na dohľad. Trvalo mi však hodnú chvíľu, kým som sa doň vyliepal. Za sedlom som zbehol k jazeru Schwarzensee. Všimol som si, že je na opačnom brehu skalné okno. Fíha, to si musím pozrieť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prekrižoval som lúčku a pretláčal som sa kosodrevinou. Podľa mapy by tu kdesi mal byť chodník, ale žiadny som nenašiel. K oknu som však trafil. Je tu skalná stena, v ktorej je neveľký otvor. Cezeň vojdete do skaly a ocitnete sa na akomsi nádvorí, nad ktorým je obrovské skalné okno. Nádherný výtvor prírody. Vyššie na skale sú otvory, vchody do jaskýň, lenže k tým treba liezť.

Pokochal som sa a po severnom brehu jazera som prišiel na rázcestie. Na ňom som otvoril mapu a kukám… pomýlil som si jazerá. Chodník ide po severnom brehu susedného Steirersee. Je to škoda, pretože skalné okno je nádherné.

Gamsblick Klettersteig

Nad Steirersee som začal stretať turistov. Hotové davy. Výletníci sa vyviezli na Tauplitzalm spoplatnenou cestou a teraz mierili na niektorú z chát. Asi na obed. Za Steirersee som z turistickej autostrády odbočil a znova okolo mňa nebolo ani nohy. Minul som iba jedného turistu, ktorý išiel na Sturzhahn. To je kopec, ktorý začína nádhernou skalnou vežou, akýmsi zubom. Raz sa naň vyberiem. Teraz som však mieril na Traweng, ktorý je oproti. Vedie naň totiž ferrata.

Prišiel som k veľkej jaskyni, z ktorej sálal chlad. Navliekol som si ferratový set a mohol som začať liezť. Ferratu Gamsblick Klettersteig postavili v roku 2012. Jej náročnosť je C (až C/D – môj názor) a je to športová ferrata istená hrubým lanom a niekoľkými kramľami. Ide pomerne členitou skalou. Sú na nej pekné výšvihy a cik-cakovité lezenie, v princípe nič náročné.

Teda, ako pre koho. Pri jaskyni je tabuľka venovaná staršiemu turistovi z Čiech, ktorý sa na ferrate vlani zabil. Nuž a mne kdesi v polovici ferraty vyskočilo ľavé rameno. Zrejme som sa nejako načahoval, spravil som nezvyčajný pohyb a rameno bolo vonku. Okamžite som si rameno vrátil späť (hotový Mel Gibson), ale bolelo ma to pomerne dosť. Na ľavú ruku som sa viac nemohol spoľahnúť. Keďže som ju potreboval, držal som ju tesne pri tele a aspoň takto som sa pridŕžal lana.

Na ferrate som bol sám, čo bola výhoda. Nikto na mňa zdola netlačil, mohol som ju doliezť pokojne, pomaličky. Ale keby sa mi takáto nehoda stala pred týždňom na Loser Panorama Sisi Klettersteig, tak veru neviem, či by som ju doliezol.

Vyšiel som na Traweng (1981 m) a zvalil som sa do trávy. Oddych. Potreboval som sa dať dohromady skôr psychicky ako fyzicky. Tak som tam sedel na skale a vychutnával som si panorámu. Na severe vidno mohutné sivobiele steny ďalších vápencových hôr, ale na juhu sú lesy. Keďže v nich prevládajú smrekovce, na jeseň žiaria zlatistou farbou. Nádherný pohľad.

Jazerá

Z Trawengu sa zostupuje chodníkom, ktorý vedie popri skalnej stene. Je dosť šotolinový, preto je pri ňom lano, aby sa turista mal čoho chytiť. Je tu aj jedna jaskyňa s dvojicou malých okienok. Môžete cez ne obdivovať Grimming.

Zbehol som na Tauplitzalm. To nie je lúka, ale náhorná plošina s lúčkami a lesíkmi. Najväčšou atrakciou sú tu jazerá. Vo vápencových pohoriach sú plesá zriedkavé, ale tu ich je hneď šesť. Dve z nich, Schwarzensee a Steirersee som už videl, teraz som si pozrel ďalšie tri. Jazierko Tauplitzsee pôsobí ako nádrž na zasnežovanie, nepáčilo sa mi. Märchensee je krajšie, ale najkrajším je najväčšie jazierko Großsee. K poslednému šiestemu plesu som nešiel, pretože mi na to nezostal čas.

Minul som obrovské parkovisko, prehupol som sa cez kopček a začal som schádzať. Išiel som dolu zjazdovkou. Mala by po nej ísť turistická značka, ale nespomínam si, že by som nejakú videl. Chodník tam nebol žiadny. Keďže čoskoro príde zima, na zjazdovke boli rozostavené snežné delá.

Slnko sa začalo skláňať k obzoru. Obdivoval som nádherne nasvietený Hechlstein, na ktorom som bol pred dvomi rokmi, a vrhal som dlhočizné tiene. Nato som trochu blúdil, ale ďalšou zjazdovkou som zbehol na medzistanicu lanovky. Záverečný úsek výletu som išiel po pohodlnej lesnej ceste.

Záver

Mŕtve hory (Totes Gebirge) som si obľúbil. Nie sú tak špicaté ako Gesäuse, sú však rozľahlejšie. Myslím, že do nich zavítam ešte veľakrát.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek