Túra

Domica - Šiatorská Bukovinka

18.10.07
Pred dovolenkou v marci 2004 ma kamarátka Silvia oslovila, či niečo neplánujem na Veľkú noc. Keďže dovolenka pre zlé počasie nedopadla veľmi dobre, sadol som si k internetu a zisťoval všetky možné spoje cez sviatky, možnosti ubytovania a dĺžky možných trás na mape. Silvia napokon súhlasila len s tromi dňami a tak som si myslel, že posledný úsek z Kalondy do Šiatorskej Bukovinky spravím sám. Život ukázal, že to zostalo snom.


Ubytovanie som zohnal v kúpeľoch Číž, v Lučenci a dokonca aj chatu v Obručnej. K nej však bolo treba ísť 4 km peši a tak to bola len rezerva. Stretli sme sa vo vlaku. Vo Zvolene sme prestúpili do krásneho fialového vlaku s WC ani izba, displejom, hlásením zastávok. Vystúpili sme v Lenartovciach už za tmy a čakali na spoj do kúpeľov. V recepcii nás už čakali a ubytovali nás v ubytovni Slaná. Celkom veľká izba, kúpelňa s WC. Vybalili sme sa a ja som šiel pozrieť, kde je zastávka autobusu. Bolo to len kúsok od nás.

1. deň

Lenartovce – Kráľ – Neporadza – Čertova stena – Železný vrch – Líščia diera – Domica

Vstávali sme o siedmej. Najedli sme sa, nachystali si veci do jedného ruksaku a vyrazili zaistiť večeru. Ponuka nás vôbec nenadchla a tak si Silvia šla niečo kúpiť do Potravín.Autobus bol malý Mercedes a šofér na ďalšej zastávke šiel dokonca študovať cestovný poriadok, aby nám vedel povedať, či niečo ide aj v sobotu. Vystúpili sme v Lenártovciach na začiatku dediny.

Podľa mapy som sa vybral povedľa železnice. Prešli sme cez hojdavý most, pokračovali smerom k stanici a neskôr evidentne nepoužívanou cestou, až sme narazili na hraničné kamene. Prešli sme trať, potok a poľom došli k ceste. Hoci sme boli podľa mňa na našom území, radšej sme prešli colnicou a za ňou sa oblúkom vrátili ku kameňom. Neustále pred nami utekali srnky a bažanty. Pomaly sme stúpali popri spustnutom sade, až sme prišli k cintorínu nad Neporadzou. Zvláštne, niektoré hroby boli dva metre od hraničných kameňov. Postupne sme sa dostali do lesa a cez cestu nám decentne prešiel jeleň. Škoda, že som nestihol fotiť. Dvakrát sme jedli a v slnečnom dni to bola pohoda. Vedel som, kde sme, ako dlho ešte máme ísť k Domici a kedy ide autobus. Striedali sme sa v nesení ruksaku.

Nad Domicou sme fotili krásne trsy ponikleca a zasnežený kopec v diaľke, čo bola, ako som sa neskôr dozvedel, Kráľova hoľa. Od colnice nám vyšli naproti dvaja príslušníci hraničnej polície a po legitimovaní sme sa príjemne porozprávali. Vraj kým ideme v páse, ktorý má byť široký 1,5 m, neporušujeme nič. Pozreli si moje zápisky. Jeden z nich nás dokonca odviezol do Dlhého Poľa a vravel nám o chystanej výstavbe zábavného parku a hotelu pri jaskyni. Keď sme tu v máji 2007 boli, nič z toho ešte nebolo zrealizované, hoci bilbordy od júla pozývali navštíviť Relax centrum. V dedine sme "stopli" pokladníka z jaskyne a tak sme v Plešivci mali čas aj na prechádzku.
Autobus nás zaviezol do Tornale. Reštaurácia bola zatvorená a náš ranný šofér nás odviezol do Čížu. Navečerali sme sa a ja som zistil, že autobus ide ráno do Lenartoviec od liečebného domu.

2. deň

Lenartovce – Vlkyňa – Lieskovec – Susa – Vysoká skala – Pohanský hrad – Birin – Kopec – Trnková – Kruhy – Paberky

Vstávali sme o šiestej. Museli sme ísť s plnými ruksakmi, lebo spať sme mali v Lučenci. Jediná dedina, z ktorej šiel podvečer autobus, bola Gemerská Jablonica. Už na mape to vyzeralo nedobre, a skutočnosť to ešte potvrdila.
Opäť autobusom do Lenártoviec, no teraz cez celú dedinu po asfaltke do Vlkyne. Nešli sme síce po hranici, no chcel som šetriť čas. V dedine sa jedna pani veľmi čudovala, kam ideme, keď tam nie je hraničný prechod. Hneď za dedinou začalo stúpanie na hrebeň. Tu sme sa napojili na poľnú cestu a oblúkom prešli na protiľahlý hrebeň. Tabuľa „Pozor štátna hranica!“ nás potešila.

Napojili sme sa na cestičku a Silvia vyrazila vpred. Celý deň som jej horko ťažko videl chrbát. Idyla sa skončila, keď začalo stúpanie a klesanie. Slniečko pripekalo. Srnky opäť pobehovali, dokonca som počul, ako keby mraučali, keď upaľovali z ležoviska. Minuli sme maďarskú dedinu Susa. Neďaleko sa pásli ovečky. Začal som cítiť päty a brušká pod palcom. Neustále som kontroloval čas, lebo autobus 18:19 bol posledný. Myslel som si, že sme v pohode, no keď sme po tridsiatich kilometroch jedli, zistil som, že podľa mapy toho máme ešte veľa a čas sa kráti. Nemal som už čo piť a to som nosil dve 700 ml flaše. Potešili sme sa lesnej ceste, ktorá ukončila hojdačku. Silvia mi dala jeden a pol jabĺčka aj piť. Cieľová asfaltka bola vykúpením, no ešte päť kilometrov po asfalte ma ľakalo.

Silvia vpredu počula auto a tak som pobehol a obaja sme stopovali. Zastala nám stará embéčka s tromi dospelými a dvomi deťmi. Vysvetlil som im situáciu a núkal sa aj do kufra. Pani zobrala deti na kolená a my dvaja ruksaky a "fičali" sme. Čudovali sa, čo tam robíme. S vďakou sme vystúpili v Gemerskej Jablonici. V krčme som vypil 1,5 l fantastickej kofoly, za 10 Sk 0,5 l. Začalo ma striasať a otlaky štípať. Autobus nás driemkajúcich unášal do Lučenca. Hoci som mal vytlačenú mapu mesta, poprosil som dve dievčatá a tie nás zaviedli do hotela. Večeru už síce nemali, no izba za 590 Sk bola pekná aj s televízorom.

Zničené nohy ma veru nepotešili. Bolo mi hneď jasné, že zajtra to bude boj o život a na pondelok môžem zabudnúť. Nevečeral som a od únavy som nemohol ani zaspať. Ani sme sa nevybaľovali, lebo opäť pôjdeme naplno. Po zrelej úvahe mi bolo jasné, že v stave, v akom som, nemôžeme ísť z Gemerského Jablonca, lebo by to znamenalo o 5 km dlhšiu trasu a 7 km asfaltky. Oželel som päť kilometrov hranice a ráno po prezretí mapy a cestovného poriadku sme sa rozhodli ísť do Studenej.

3. deň

Studená – Cered – Hašov – Ronabánya – Medvedia výšina – Šomoška – Šiatorská Bukovinka

Vstávali sme o šiestej a ani sme neraňajkovali. Dokríval som sa na autobusovú stanicu a objavili sme náš autobus. Aj Silvia mala otlaky a tak sme boli skvelá dvojica. V autobuse som si odrezal chlieb, rozbalil oštiepok a s reďkovkami a jedol.
Vystúpili sme, zorientoval som sa podľa mapy a začal deň, aký by som si už nechcel zopakovať. Koncom dediny k cintorínu, poľom ku hraničným kameňom a po hranici k maďarskej dedine Cered, kde sme šli vedľa záhrad. Zalepené otlaky som cítil, no šlo to. Od Ceredu sme vystúpili na kopček, zišli k potoku, prekročili ho a opäť stúpali. Pôvodne som si myslel, že výčnelok na mape si nebudeme všímať. Nevedel som však, kde odbočiť a tak sme popri ceste na maďarskom území vyšliapali hore k miestu, kde potok Gotrva vteká na naše územie. A začala zábava.

Totálna divočina, všetko zarastené, samé prítoky a tridsaťmetrové zrázy hore dolu. Tak zle udržiavaný úsek som na hranici ešte nezažil. Napokon sme museli ísť údolím potoka, kde bolo mnoho popadaných stromov, neustále sa brodiť zo strany na stranu. Nevydržal som to a zahľadel sa hore.
Tušil som správne, asi po päťdesoatich metroch výstupu po štyroch sme boli na lesnej ceste. Cesta šla doprava a opäť potok, nuž som to zopakoval na ľavej strane. Vyplašili sme diviaka a on (riadne) Silviu. Konečne sme zišli na lúky a myslel som si, že bude fajn. Moje otlaky protestovali a nohy by ma asi najradšej nakopali. Začalo však štveranie sa na Medvediu výšinu a to som už nadával. Hore som si konečne dal čokoládu a vypil poslednú vodu. Ešte že zostup bol mierny a objavil sa hrad Šomoška.

Lúkou sme prišli k lesu a hoci som odfotil hrad Nagy Salgó v Maďarsku, Šomošku som si šetril, až už pre stromy nešla odfotiť. Zišli sme k potoku a Silvia vošla do maďarskej dediny. Volal som ju späť. Prišli sme na náučný chodník a podľa tabule do dediny bolo 28 minút, nuž som sa rozhodol pre výstup na hrad.
Všetko bolo, ako keď sme tu boli pred piatimi rokmi s woodcraftermi, akurát uzatvorili priestor, kde sme spali. Po prehliadke sme zišli dolu a míňajúc kopu miestnych, ktorí sa vybrali na sviatočný výlet na hrad, sme dokrívali k zastávke autobusu. Krčma bola zatvorená. Zjedol som celú krabičku syra Karičky a keď som sa vyzul, Silvia ušla, hoci sme sedeli vonku.

Autobus nás odviezol do Lučenca. Dali sme si teplú čokoládu, vlakom už za dažďa do Zvolena a odtiaľ autobusom domov. Silvia zavolala brata a tak sme mali odvoz. Doma som sa "naložil" do vane a pozoroval otlaky. Najhorší bol strhnutý a krvavý. Opäť sa mi nepodarilo dôjsť zo Šiatorskej Bukovinky do Kalondy, no už mi nik nemôže tvrdiť, že južná hranica je rovina.

Pokračovanie vyjde o týždeň.

Fórum 1 príspevok
Domica - Šiatorská Bukovinka 18/10/07 08:29 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Kuchyňa, Vývrat – Zámok – Holint – Doľany Keď som oficiálne medzi turistickú verejnosť na Tŕstí (v rámci XXIII. ročníka Zimných výstupov na kopce Malých Karpát) uviedol do života OTO 24 vrcholov MK BSK, nebolo ešte označených šesť vrcholov. V nedeľu po výstupe na Tŕstie sme s Ivanou označili Bázgovič nad Mariankou a v pondelok som dostal e-mail od prvých plniteľov OTO, že v sobotu nenašli vrchol Bázgoviča. Uvedomil som si, že o nový odznak bude asi, na moju radosť, naozaj záujem, a tak som naplánoval na nasledujúcu sobotu túru tak, aby sme mohli označiť ďalšie dva kopce. Na moje milé prekvapenie, pridalo sa ku mne dvanásť kamarátov. 13/03/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Gajdoš, Kamenná brána a Peprovec Na pravidelnej utorňajšej stretávke v Malom Bajkale som popisoval, ako sme s Ivanou označovali kopce pre nový OTO 24 vrcholov MK BSK. Keď som spomenul, že mienim ísť opäť v sobotu označiť ďalšie, bol som vyzvaný, aby som to ponúkol ako oddielovú akciu. Vzhľadom na to, že kamarátka Majka mala mať o 18-tej s Devínskym chrámovým zborom AD HOC vystúpenie v devínskom kostole a my sme ju nechceli zmeškať, vybral som tri kopce v okolí Zochovej chaty. 20/02/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Extra Zimný výstup na Tŕstie Zorganizovať nejakú väčšiu akciu pre verejnosť je pomaly celoročná snaha s výsledkom veľmi neistým, a navyše, často neovplyvniteľným autorom projektu. Keď to všetko klapne, tak ako 15.02.2020 na XXIII. ročníku Zimných výstupov na vrcholy Malých Karpát – Tŕstie, je spokojnosť účastníkov tá najväčšia odmena autorovi a realizátorovi projektu. 17/02/20 Miroslav Svítek Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Túra Te Araroa - Nový Zéland trochu inakšie 1300 km po vlastných naprieč Južným ostrovom Nového Zélandu po jednom z najmladších diaľkových trailov na svete. Te Araroa (TA) alebo The Long Pathway. Putovanie po plážach, pralese, bahne, riekach, ale aj poriadnych horách. Náš prvý long distance trail. dnes Lenka Syrovátková Svet
Túra Od Burdy až na Gerlach 5. Už je to dosť dávno, ako som sem pridal prvý článok ohľadom najvyšších vrcholov pohorí. Vlastne to bol aj celkovo môj prvý článok. Na najvyššie vrchy som samozrejme nezanevrel, len som akurát vždy uprednostňoval opis iných túr, a tak mi už na opis najvyšších vrcholov neostával čas. včera Pavel Forgáč Javorníky, Západné Beskydy, +
Túra Bezovec – Panská Javorina – Inovec – Mníchova Lehota Doteraz som nemal príliš pochodený Považský Inovec. Okrem Marhátu a hradu Tematín, aj keď celý hlavný hrebeň mám ako na dlani a vidím ho priamo z okna. Celý hrebeň sa dá prejsť za dva dni z Hlohovca do Mníchovej Lehoty, no ja som prešiel len jeho severnú časť. 29/03/20 Matúš Sarvaš Považský Inovec

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Domica - Šiatorská Bukovinka 18/10/07 08:29 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Bodvianska pahorkatina, Cerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 658 m n. m.
    • min: 155 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1320 m
    • klesanie: 1240 m
  • Vzdialenosť
    • 104 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 09.04.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 48.3054 ° SŠ
      dĺžka: 20.31113 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.18579 ° SŠ
      dĺžka: 19.81728 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Kúpele Číž, Lučenec
  • Voda
    • potraviny v obciach Číž, Lenártovce, Neporadza, Vlkyňa, Gemerská Jablonica, Studená, Petrovce, Šiatorská Bukovinka
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • vlak Bratislava-Zvolen-Číž, SAD Číž-Lenartovce, Plešivec-Tornaľa-kúpele Číž, Gemerská Jablonica - Lučenec,Lučenec - Studená,Šiatorská Bukovinka - Lučenec,vlak Lučenec - Bratislava
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.22 (0.5)