Túra

Prechod Štiavnických vrchov (Žiar nad Hronom – Tlmače)

13. 07. 2020
Z hrebeňovky Javorníkov som plánoval rovno zbehnúť do Malej Fatry a pár dní sa tam pomotať. Počasie sa však dosť výrazne zmenilo. Ochladilo sa a zároveň začal fúkať dosť silný vietor. Na noc to vyzeralo už na mráz, takže nič vhodné na prespávanie vonku, hlavne v ľahkom letnom spacáku.

Domov sa mi ešte veľmi ísť nechcelo, a tak som rozmýšľal, kam by som ešte išiel. Chodí mi po mysli viacero trás, ale nakoniec si kupujem lístok až domov a uvidím aj podľa počasia, kam pôjdem. Postupným vylučovaním pohorí mi nakoniec ostali Štiavnické vrchy. Síce jedno z mojich domovských pohorí, v ktorom mám toho dosť pochodené, ale mám rád, keď miesta prepojím jednou viacdňovou trasou.

Štiavnické vrchy sú pohorie, ktoré nemá žiadny hlavný hrebeň. Nachádza sa tu viacero hrebeňov, ktoré však nie sú prepojené. Pri prechádzaní z jedného na druhý hrebeň treba vždy klesnúť do doliny a potom opäť stúpať hore. Preto sa tu nedá urobiť klasický hrebeňový prechod, ale len akási pseudohrebeňovka.

1. deň Žiar nad Hronom – Kopanice, Baňa

(31 km, prevýšenie 1456 m)

Začínam na železničnej stanici v Žiari nad Hronom. Stanica sa nachádza úplne na okraji mesta, a tak ma červená turistická značka vedie priamo do susednej obce Ladomerská Vieska. Miernym stúpaním sa dostávam ku kostolu. Priamo z ulice sú celkom pekné výhľady na susedné mesto Žiar nad Hronom. Po ulici pokračujem smerom hore. Nevšimnem si, že značka ide vpravo k lesu a to, že idem zle, zisťujem až na konci obce. Vraciam sa teda späť a už po značke sa dostávam do lesa.

Po lesnej ceste prechádzam miernym terénom do Valentovskej doliny. Značka tu vedie po spevnej lesnej ceste. Stretávam tu viacero nákladných áut, ktoré vezú kameň niekam do lesa. Načo ho tam vezú, netuším. Z doliny začínam stúpať na vrch Maselno (535 m). Celkom ma pod ním prekvapí pekná poľovnícka chata s posedením. Je už pomaly čas obeda, a tak si tu dávam krátku prestávku. Potom prechádzam k smerovníku Kečka, odkiaľ klesám do obce Sklené Teplice.

Úsek je trochu nepríjemný, keďže dosť dlho vedie po asfalte. V obci sa zbehnem pozrieť, čo je nové v areáli miestnych kúpeľov. Moc sa tu toho nezmenilo, akurát je tu viac ľudí ako naposledy. Po asfaltovej ceste odchádzam z obce a pokračujem k pamätníku dr. Henricha Davida Wilckensa. Bol to prvý lesnícky profesor na prvej vysokej lesníckej škole na svete v Banskej Štiavnici. Na tomto mieste červená značka konečne opúšťa asfaltovú cestu a začína pomerne strmo stúpať lesom.

Neďaleko smerovníka Breziny sú pekné lúky, z ktorých je zaujímavý výhľad na západ. Lesnou cestou prechádzam pod Zlatý vrch (Goldberg, 850 m). Nachádza sa mimo červenej značky, ale neodolám výstupu na jeho lúčnatý vrchol. Sú z neho ďaleké kruhové výhľady na všetky pohoria v okolí. Mňa osobne vždy veľmi zaujme hlboký pohľad do Žiarskej kotliny s mestom Žiar nad Hronom.

Z vrcholu sa vraciam späť na červenú značku a pekným lúčnatým hrebienkom prechádzam do sedla Červená studňa. Kúsok pod sedlom je výdatný prameň sv. Jána Nepomuckého. Keďže dnes na trase žiadny prameň nebude, tak k nemu zbehnem doplniť zásoby. Potom sa vraciam späť na červenú značku a pokračujem na vrch Paradajs (939 m). Značka sa dlho krúti po lesnej ceste, kým sa dostane na jeho zalesnený vrchol. Hneď pod vrcholom z druhej strany je prvá lúka, z ktorej sú pekné výhľady na západ a juhozápad. Zaujímavejšia je však lúka na južnom cípe Paradajsu, z ktorej sú pekné výhľady na Banskú Štiavnicu a široké okolie. Na okraji lúky je malý prístrešok, pod ktorým sa dá núdzovo schovať pred nepriazňou počasia.

Po hrebienku pokračujem na susedný vrch Tanád. Je zaujímavé, že dva susediace vrcholy majú identickú nadmorskú výšku - 939 m. Cestou na Tanád sa otvára niekoľko pekných výhľadov späť na Paradajs, Banskú Štiavnicu a susedné pohorie Vtáčnik. Z Tanádu klesám do Veterného sedla, v ktorom sa nachádza horná stanica lanovky lyžiarskeho strediska Salamandra. Odtiaľto začína jedna z najkrajších častí Štiavnických vrchov.

Celý hrebeň v tejto časti až po sedlo Pleso je lúčnatý. Sú z neho veľmi pekné výhľady smerom na juh a východ. Veľmi zaujímavý je však aj samotný lúčnatý hrebeň. Prechádzam k vrchu Kanderka (862 m), pod ktorým sa nachádza bývalý salaš. Chvíľu slúžil ako útulňa, ale momentálne je už schátraný. Polovica strechy je preč a pomaly sa rozpadajú aj steny. Schovať by sa tu už veľmi nedalo.

Zostupujem do sedla Pleso, v ktorom sa nachádza malé jazierko. Neviem, či je prirodzeného pôvodu alebo umelo vytvorené. Nikde som sa to nedočítal. Ešte stále je jelenia ruja a s prichádzajúcim večerom začína klasický jelení koncert. Pomaly sa začína stmievať a rozmýšľam, kde zostať na noc. Pokračujem po lúčnatom hrebienku až nad usadlosť Kopanice - Baňa. Tu som našiel malý prístrešok s posedením, a tak ostávam na noc tu.

2. deň Kopanice, Baňa – Tlmače

(38 km, prevýšenie 1318 m)

Ráno sa snažím vyraziť čo najskôr, pretože by som rád stihol vlak o 16-tej z Tlmáč. Ďalší mi potom ide oveľa neskôr. Cez ešte ospalú obec Kopanica len nenápadne prebehnem a potom pokračujem po hrebeni smerom na Havránkovu lúku. Zo začiatku sa strieda les s malými lúkami, ale neskôr trasa vedie iba čisto lesom. Pri smerovníku Havránkova lúka žiadna lúka nie je. Momentálne je tu rúbanisko, ale pôvod názvu by ma celkom zaujímal. Na tomto mieste sa lúčim s červenou značkou, po ktorej idem zo Žiaru nad Hronom a pokračujem po modrej.

Zostupujem do Richnavskej doliny, ktorou vedie asfaltová cesta. Kúsok po nej prejdem, a potom odbočím vpravo do bočnej vetvy doliny, ktorou budem stúpať smerom k obci Uhliská. Stúpanie je najskôr mierne, ale postupne je čoraz prudšie. V hornej časti doliny ma prekvapí pekne upravená studnička Suchá Voznica. Naberám si tu vodu, pretože až do cieľa nebude blízko trasy žiadny výdatnejší prameň vody. Hore dolinou potom prejdem len kúsok a som v obci Uhliská. Lúky sú tu ohradené elektrickým ohradníkom, takže ich treba obísť.

Dostávam sa do stredu obce a ranné slnko začína pomaly pripekať. Ak nechcete ísť ďalej cez obec, tak odporúčam ísť po žltej značke do sedla Súdenica. Ja tadiaľ chodievam vždy, ale dnes som si povedal, že pôjdem po modrej značke cez obec. Po asfaltovej časti cez obec sa dostávam do sedla Súdenica. Hlavne v okolí sedla je niekoľko lúk, z ktorých sú pekné výhľady smerom na Levice a Pukanec. Teraz pôjdem väčšinou cez les, a tak budú výhľady celkom vzácne. Zo sedla vedie značka ďalej po lesnej ceste. Stretávam tu veľa muflónov a danielov. Kúsok od sedla je v lese ukryté malé jazierko. Vždy ma zaujme, keď tadiaľto prechádzam.

Dostávam sa do ďalšieho sedla pod Veľkým Veterníkom. Nič zaujímavé tu nie je, a tak sa ani nezastavujem. Kúsok od sedla, keď prejde značka na druhú stranu hrebeňa, je miesto, z ktorého sú pekné výhľady smerom na Novú Baňu. V tejto časti značka prakticky len klesá až do sedla Krížny buk. Kúsok pred sedlom prechádza cez asfaltovú cestu, ktorá vedie z obce Brehy do Pukanca. Je menej frekventovaná a bola vraj postavená len kvôli závodu v Novej Bani. Zo sedla Krížny buk začínam stúpať pod vrch Ťatiar (734 m). Z niekoľkých miest sú pekné výhľady na Sitno a okolie. Značka neprechádza priamo cez vrchol, ale traverzuje ho pomerne strmým svahom. Keď je viac napršané, tak sa na tomto úseku dosť šmýka. Neskôr sa značka napojí na lesnú cestu a chvíľu po nej pokračuje. Potom prejde opäť na lesné chodníčky, aj keď tu sú to skôr ne-chodníčky. Veľa ľudí po tunajších značkách nechodí, a preto tu nie sú zreteľne vychodené trasy. Občas to vyzerá ako keby značka išla hocikade lesom.

Ako sa približujem k miestu nazývanému Biela baňa, tak sa v zemi začínajú objavovať podivné jamy. Nazývajú sa pingy a sú pozostatkom po povrchovej ťažbe zlata. Na týchto miestach už ako prví vraj kutali Kelti a neskôr v tom pokračovali ďalší nasledovníci. Prakticky celý masív vrchu Agraš (734 m) je posiaty jamami po ťažbe. Niekde to vyzerá ako keby tu v minulosti bola frontová línia s ťažkými bojmi. Na niekoľkých miesta sa opäť otvárajú výhľady smerom na Novú Baňu a susedné pohorie Pohronský Inovec. Vrchol Agrašu je zalesnený, ale najvyšší bod označuje nezvyčajne pekná vrcholová tabuľka. Podobná je aj na susednom vrchole Ťatiar. Inak opäť je zaujímavé, že dva susedné vrcholy majú rovnakú nadmorskú výšku - 734 m. Kúsok pod vrcholom na juhovýchodnej strane Agrašu sa v roku 1958 zrútilo stíhacie lietadlo. Na mieste dopadu lietadla je vybudovaný malý pomník obetiam tragédia a v teréne sa dajú nájsť aj dnes nepatrné zvyšky lietadla.

Z Agrašu zostupujem príjemným dubovým lesom na Chotársku lúku. Cestou stretávam daniela, ktorý si ma ani nevšimol a pokojne sa pásol ďalej. Z Chotárskej lúky sú veľmi pekné výhľady na neďaleký vrch Priesil (747 m), ktorý je najvyšším vrchom v juhozápadnej časti Štiavnických vrchov. Ak by niekto potreboval doplniť vodu, tak treba ísť po spevnenej lesnej ceste smerom do Chválenskej doliny. Po asi 300 m je hneď pri ceste pekne upravená studnička. Je však bez rúrky, a tak treba na nabratie vody nádobu.

Pokračujem širokou lesnou cestou akurát druhým smerom do sedla pod Rakovcom. Tu značka zabočí doprava a začína stúpať na vrch Priesil. Najskôr stúpa lesom popri poľovníckom posede, ale neskôr vyjde na rúbaň, z ktorej sú pekné výhľady na široké okolie. Najvyšší bod je však zalesnený a neposkytuje žiadne výhľady. Zaujímavé sú však staré buky a javory, ktorých je v okolí vrcholu niekoľko.

Z Priesilu najskôr mierne a neskôr prudko klesám do Luchtovho sedla. V oblasti stretávam veľké množstvo jelenej zveri. Zo sedla značka pokračuje po lesnej ceste, ktorá len mierne klesá a stúpa. Na jednom mieste hneď vedľa cesty je mohutný starý dub. Vždy si ho so záujmom poobzerám a pokračujem k lokalite zvanej Rovne. Na tomto mieste je ďalšia malá horská lúka a križovatka niekoľkých lesných ciest. Trasa odtiaľto na kuse opäť vedie po spevnenej lesnej ceste. Na niektorých miestach sa z rúbaní otvárajú pekné výhľady na susedné pohoria Tribeč a Pohronský Inovec.

Pár kilometrov pred skalou Krivín bola modrá značka zahradená plotom obory. Treba však pokračovať popri plote asi 600 m a opäť sa napojiť na značku. Ak už pôjdete popri plote, treba si po pravej strane všímať skaly. Sú kúsok od konca plotu obory a je z nich pekný výhľad na obec Hronský Beňadik. Ako sa približujem ku skale Krivín, tak sa dostávam do areálu bývalého hradiska. Ešte aj dnes sú tu veľmi dobre zreteľné bývalé obranné valy opevnenia. Jeden z najkrajších výhľadov na celej trase na mňa čaká na jej konci. Spomínaná skala Krivín poskytuje takmer letecké pohľady na oblasť Slovenskej brány. Miesto, kde rieka Hron opúšťa pohoria Karpát a vteká do Podunajskej nížiny (Panónska panva). Cez týždeň sem veľa ľudí nechodí, a tak jediné, čo ruší pokoj na skale, sú zvuky zo susednej obce Hronský Beňadik, časť Psiare.

Ak ste tu ešte neboli, tak sa oplatí navštíviť aj malú jaskyňu uprostred skaly - Zlejkova diera. V minulosti v nej vraj prebýval zbojník Zlejko. K jaskyni však nevedie značený chodník. Z vrcholu skaly klesám k ozrutnej betónovej stavbe amfitéatra pod Krivínom. Kúsok od stavby je navŕtaný prameň termálnej vody. Síce je pravda, že voda má asi +18 °C, ale termálnou by som ju nenazval. V minulosti tu vraj bývali zábavy a rôzne kultúrne podujatia. Zo susednej obce sem premávala kompa. Vraj sa tu uvažovalo nad stavbou kúpaliska, ale čo je na tom pravdy, neviem. Informácie viem z rozprávania miestnych. Na internete sa o mieste nedajú nájsť prakticky žiadne informácie. Voda z vrtu je zrejme pitná, ale nikdy som to neskúšal, takže neviem to s určitosťou potvrdiť.

Nábrežím prechádzam rovinatým terénom popri rieke Hron do mesta Tlmače. Nepríjemnou časťou je prechod cez funkčný kameňolom na konci trasy. Naposledy tu na mňa zúril pes a kričal po mne SBS-kár, ale dnes ma privítali len dve kozy. V lome bola práca v plnom prúde, nikto si ma však nevšimol, kým som tadiaľ prebehol. Do Tlmáč prechádzam po asfaltovej ceste, ktorá vedie práve k lomu. Na železničnej stanici som skoro, tak musím dosť dlho čakať. Prekvapuje ma, že aj tu je stanica uzatvorená a lístky treba kupovať vo vlaku. Keď som tu bol naposledy, stanica ešte normálne fungovala.

Záver

Štiavnické vrchy síce nie sú vysoké pohorie, ale ukrývajú viacero zaujímavých zákutí s peknými výhľadmi a lesmi. Taktiež tu všade cítiť nádych baníckej histórie, ktorá je badateľná takmer všade aj mimo Banskej Štiavnice. V žiadnom inom pohorí na Slovensku nestretávam toľko divej zvery ako práve tu. Jelene, diviaky, muflóny, daniele a iná drobnejšia zver sú súčasťou každej prechádzky.

Fórum 4 príspevky
Prechod Štiavnických vrchov (Žiar nad Hronom – Tlmače) 04/08/20 18:59 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Prechod Štiavnických vrchov (Žiar nad Hronom – Tlmače) Z hrebeňovky Javorníkov som plánoval rovno zbehnúť do Malej Fatry a pár dní sa tam pomotať. Počasie sa však dosť výrazne zmenilo. Ochladilo sa a zároveň začal fúkať dosť silný vietor. Na noc to vyzeralo už na mráz, takže nič vhodné na prespávanie vonku, hlavne v ľahkom letnom spacáku. 13/07/20 Pavel Forgáč Štiavnické vrchy
Túra Hmlisté poobedie v pohorí Tribeč Tohtoročná zima bola na sneh dosť skúpa. Januárové dni boli dosť pochmúrne a pripomínali skôr počasie v októbri alebo novembri. Pár dní som mal tušenie, že by mohla byť inverzia. Akurát som nevedel či budú tribečské kopčeky dosť vysoké na to, aby som sa nad more oblakov dostal. Či už sa dostanem, alebo nie, podstatné je, že sa poobede trochu prebehnem po lese. Rozmýšľal som, či zobrať aj foťák. Najskôr som ho veľmi nechcel ťahať so sebou. Veď fotiek z pohoria Tribeč mám fúru, ale nakoniec som ho predsa len zobral. 08/06/20 Pavel Forgáč Tribeč
Túra Hrebeňovka Javorníkov zo Žiliny Pôvodne som plánoval ísť na hrebeňovku Slanských vrchov, po ktorej dlhšie pokukujem, ale kvôli africkému moru ošípaných som nakoniec radšej pozmenil plány. Nechcel som ohroziť naše domáce prasce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať a hneď som vedel, že náhradným plánom budú Javorníky. Pohorie cez týždeň celkom opustené so zaujímavými horskými lúkami a malými lazníckymi sídlami. 31/05/20 Pavel Forgáč Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. dnes Martin Baniari Svet
Pozvánka Transsibírska magistrála – zážitky spojené s príbehmi ľudí Vlakom až na koniec sveta! Staňte sa súčasťou príbehu najväčšej železničnej trati na svete! Transsibírska magistrála je nevšedné cestovateľské dobrodružstvo odohrávajúce sa na koľajniciach križujúcich najdôležitejšie mestá Ruska, nedotknutú prírodu Mongolska, pestrý Peking aj legendárny Čínsky múr. Cestovateľské kino sa v utorok 18. augusta v košickom Kine Úsmev vydá spoznávať skryté krásy východnej Európy aj Ázie s cestovateľom Martinom Navrátilom, ktorý prezradí, čo všetko sa dá vidieť v “hoteli na kolesách”. včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Túra Soblahov – sedlo Lúčky – Opatová Regionálna rada KST Trenčianskeho kraja pripravila pre záujemcov Turistický odznak 7 divov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Pre jeho získanie je treba navštíviť Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, hrad Beckov, Mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle, Čachtický hrad, Považský hrad a rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu. včera Miroslav Svítek Považský Inovec

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prechod Štiavnických vrchov (Žiar nad Hronom – Tlmače) 04/08/20 18:59 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy), Žiarska kotlina a Podunajská pahorkatina

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 936 m n. m. – Tanád

    • min: 170 m n. m. – Tlmače

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2774 m

    • klesanie: 2849 m

  • Vzdialenosť
    • 69 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 18.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.57851 ° SŠ
      dĺžka: 18.86976 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.29058 ° SŠ
      dĺžka: 18.5411 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 48.42827 ° SŠ
      dĺžka: 18.81875 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • bivak na Kopaniciach, (nad Domkami)

  • Voda
    • Termálny prameň Sklené Teplice, prameň pod sedlom Červená studňa, prameň Suchá Voznica, prameň pod Chotárskou lúkou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Žiar nad Hronom (vlak, bus)
      Tlmače (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.53)