Nedávno ma Chodec poprosil, aby som sa tam skočil pozrieť a skontrolovať, či koliba ešte stojí a v akom je stave. Tak som nabalil do auta ruksak a Mamu a vyrazili sme.

Poloha

Poloha sa opisuje trošku ťažšie. Predpokladám, že väčšina návštevníkov bude prichádzať z hrebeňa. V tom prípade by som išiel po červenej značke na Šiprúň. Kúsok pod vrcholom sa značka rozdvojuje. Jedna časť ide na Šiprúň, druhá ide dole kopcom na Nižné Matejkovo. Treba ísť dole. Nie nevyhnutne po značke, nakoľko tú nájde iba ten, kto o nej vie. Jednoducho sa pustite dole. Svah je veľmi strmý, no ním pôjdeme iba pár minút. Je veľmi pravdepodobné, že narazíte na vyšliapanú cestičku. Tou pôjdete doľava, až k salašu.

Ak by takýto prístup nefungoval, držte sa červenej značky (veľa šťastia s jej hľadaním) a z hrebeňa zostupujte asi 10 minút dole strmým svahom na Nižné Matejkovo. Stále sa ale pozerajte doľava. V jednom mieste, po približne 10 minútach zostupu, vás značka bude viesť vpravo / dole, ale vľavo je vyšliapaný chodníček, napájajúci sa na značku. Týmto treba ísť. Salaš je iba kúsok odtiaľto. Dokonca si myslím, že väčšina ľudí, idúca z Matejkova, k salašu príde po vyšliapanej cestičke nechtiac, nakoľko odbočku hore svahom na hrebeň nemajú šancu zbadať.

Objekt

Zrub je krásny. Stará poctivá robota, dekoratívne prvky, kvalitné hrubé drevo a nádherné okolie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Koliba má veľké okno, ktoré dovnútra vpúšťa veľa svetla. Búda teda nie je jednou z tmavých dier, ako to niekedy býva. Okno má tiež okenicu, ktorá sa pri odchode zatvára.

Dvere sú silné, medveďa dovnútra nepustia. Vnútro je zaizolované doskami na spôsob tatranského profilu - veľmi pekná prácička. Okrem jednej poličky (tuším je na nej starý hrniec) tu nie je žiadne iné zariadenie.

Kedysi mával objekt piecku, teraz však nie je funkčná. Objekt má ale komín a teda jej prípadná výmena by nebola neprekonateľnou prekážkou.

Nanešťastie, zub času nahlodal strechu. Keď sa ku kolibe blížite, vyzerá úplne v poriadku. Zo svahu povyše sa dá avšak vidieť, že jedna časť strechy nemá niekoľko šindľov. Keď prší, voda prenikne do podkrovia a odtiaľ pri stene oproti oknu kvapká dovnútra. Salaš pred dažďom ale aj tak ešte stále ochráni.

Kvôli tomuto nie je koliba vhodným miestom na žiadne veľké táborenie, ale turistovi, ktorý iba potrebuje v bezpečí a suchu prespať poslúži. Krása stavby určite poteší tiež turistu neprespávajúceho, ale iba sa kochajúceho pripomienkou zašlých časov. Objekt využíva na pozorovanie zvierat známy zoológ Miroslav Saniga.

Voda

Vpravo (ak máte dvere salaša za chrbtom), je cestička vedúca na červenú značku. Po pár sto metroch ju pretína prameň.

Okolie

Samotné okolie Šiprúňa je nádherné. Nedá mi ale nezmieniť sa o chodníčku, ktorý od salaša vedie na bývalé pastvisko. Chodníček je vyšliapaný, chodia tade poľovníci a medvede. Cesta trvá najviac do pol hodiny, vrele odporúčam ísť sa tam pozrieť. Je to čarovné miesto.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek