Túra

Šahy - Šiatorská Bukovinka

25.10.07
V roku 2004 som bol počas dvoch mesiacov na južnej hranici trikrát a potiahol som to od Šiah až po Hosťovce. Manželka nemohla ísť so mnou, nuž som cestoval v utorok 25. 5. sám a rozhodol som sa prejsť úsek Šahy – Šiatorská Bukovinka, aby som mal celistvý úsek hranice za sebou. Problém bol s ubytovaním v Lučenci, napokon som zohnal ubytovanie v penzióne U Jozefa. V knižnici som zohnal mapu Cerovskej pahorkatiny 1:100 000, kde bol skoro celý úsek, a vytlačil som si aj autoatlas z internetu. Pre informáciu, hranice Slovenska od Kalondy po Sudoměřice sú vodné, s výnimkou okolia Bratislavy. Tvorí ich rieka Ipeľ, Dunaj, Morava a Sudoměřický potok. Keby som bol vodák alebo cyklista, zvládol by som to jednoduchšie. Ale aj pešia turistika úplnou rovinou má svoje čaro.

1. deň

Šahy – Tešmák – Ipeľské Predmostie – Veľká Ves nad Ipľom – Balog nad Ipľom – Kosihy nad Ipľom – Veľká Čalomija – Koláre – Slovenské Ďarmoty

Predpoveď počasia bola sľubná a tak som na vlak 6:46 hod. smer Levice nasadal s nádejou, že nezmoknem. V Leviciach som si myslel, že bude čas aspoň odfotiť hrad, no nevedel som sa správne zorientovať a tak som sa vrátil. Podarilo sa mi nastúpiť do správneho autobusu (nie ako minuloročnú Veľkú noc do Dudiniec a z nich do Zvolena).
V Šahách som vystúpil na námestí a hneď som našiel správnu cestu na Ďarmoty. Bola to po celý čas asfaltka, hoci sa určite dalo na nejakých úsekoch ísť aj po hrádzi. Chcel som však "chytiť" priamy spoj do Lučenca a tak som nešpekuloval a šliapal. Mal som oblečenie do chladnejšieho počasia a slniečko pieklo. Keďže som klobúk nechal doma, napokon som prišiel domov dosť pripečený. Šiel som v botaskách. Keď som si dával kofolu v Balogu, kontroloval som si nohy a hoci štípali, otlak tam nebol. V Ďarmotách však už bol a stal sa základom pre parádne otlaky pod prstami na bruškách oboch chodidiel.

Hneď za Šahami som fotil v poli vtáka s chocholom, hlasne pištiaceho a neskôr som videl kopu bocianov a volavky. Nachádza sa tu CHKO Poiplie, zriadená podľa Ramsarskej dohody o ochrane mokrín. Táto trasa nebola veľmi o pozeraní, hoci keby som sa mohol pristaviť a motať sa mokrinami, určite by som niečo zaujímavé nafotil. No ja som tento raz prišiel hlavne šilapať.
V Ďarmotách som našiel turistickú ubytovňu, no šiel som na autobusovú zastávku a do Lučenca. V penzióne sa najprv tvárili, že o mne nevedia, no napokon ma našli v zápisníku a dostal som izbu pre štyroch za 400 Sk/noc s WC, sprchou a TV. Skočil som si do Billy nakúpiť, osprchoval som sa, pozrel si TV, zalepil otlak a chystal sa na ďalší deň.

2. deň

Kalonda – Feri hegy – Hajsa hegy – Nagy Hallgató – Vysoký vrch – Tri chotáre – Karanč – Malý Mlyn – železničná stanica Šiatorská Bukovinka

Tento úsek sme sa pokúšali prejsť v marci 2004 s Danicou, no kvôli drevorubačom a nedostatku času sa nám to nepodarilo. Tak som sa rozhodol prejsť cez colnicu a ísť po pohraničnom páse, aby som zase neblúdil.
Ráno sa ukazoval pekný deň, dal som si vibramky a šiel na autobus 9:25 z Lučenca do Kalondy. Na konečnej som vystúpil sám a na colnici ma veľmi podrobne kontrolovali na oboch stranách. Dokonca som dostal pečiatku. Maďari na neďalekej lúke rozostavovali kopu úľov a potom už prišiel les s množstvom kvitnúcich lesných jahôd. Kráčal som len v kraťasoch a tielku. V diaľke som opäť počul drevorubačov a rachot v mojej blízkosti som najprv pripisoval padajúcemu stromu. Vyplašil som však jeleňa, ten vybehol z lesa na úsek a upaľoval predo mnou. Videl som mu rastúce parohy, vyzerali ako dve chlpaté tyčky. Potom som vyplašil zajaca, srnky a bažanty. Jedol som pri hraničnom kameni VII/14, pokiaľ som chcel prísť s Danicou v marci a zísť asi 500 m k železnici.

Tu sa začína stúpanie na Karanč a veru mi v tom teple dalo zabrať. Mal som 1,5 l Gemerky, ktorú som celú vypil. Kúsok od vrcholu je vysoká rozhľadňa. Prinútil som sa vystúpiť asi do výšky 20 m, aby som mohol odfotiť hrad Šomošku, no vyššie ma strach nepustil. V súčasnosti tu je turistický priechod. Tu trochu spŕchlo. Prudké klesanie mi nebolo po chuti. Bolo vidno aj druhý hrad – Nagy Salgo - na maďarskej strane.
Míňal som žltú a zišiel do rozbahneného potoka, takže som si pochvaľoval vibramky. Prešiel som popod železnicu a prišiel k motorestu. Dal som si minerálku a šiel na stanicu, aby som "chytil" vlak o 19:00 hod. Podebatoval som s ujkom rampárom, ktorý spustil závory, zabezpečil ich visiacim zámkom a odcestoval so mnou vlakom. V penzióne ma čakali až traja z personálu a veľmi slušne mi prosebným tónom oznámili, že ma presťahovali na trojposteľovú izbu, lebo prišli štyria šoféri. Osprchoval som sa, prezliekol do čistého a šiel na večeru. V taverne už ju nepodávali a tak som šiel do vinárne.

Ráno som chcel ísť na autobus 5:40 do Veľkých Dáloviec, keďže cez Ipeľ z Kalondy nie je most (aspoň ja som ho na mape nevidel) a tie 2 km cez močiare a rieku som inak nevedel prejsť. Chytil som štyroch kliešťov, neskôr som ich vybral pinzetou. Doma mi potom manželka vyberala ešte dvoch.

3. deň

Trenč – Rároš – Hámor – Muľa – Bušince – Čeláre – Kírť – Peťov – Hladovec – Vrbovka – Selešťany – Slovenské Ďarmoty

Ráno o piatej lialo a tak som si ľahol ešte spať. O šiestej už bola jasná obloha. Vybral som sa na autobus o siedmej. Kúpil som si lístok do Veľkých Dáloviec a sledoval, ako nastupujú a vystupujú učiteľky a žiaci, až sme zostali sami so šoférom. Zavolal ma dopredu a začal sa vypytovať. Nakoniec povedal, že je nezmysel ísť po asfaltke a zaviezol ma až na konečnú do Trenča. Ušetril mi 3,5 km a mojim otlakom sa to páčilo.

Slnko už od rána pálilo ako divé. Opäť ma čakala asfaltka. Neraňajkoval som, hoci som mal všetko nachystané v ruksaku. Ipeľ som mal stále na dohľad, v močarinách svietili krásne žlté kosatce. Dvakrát ma skoro pohrýzli dedinskí hafani.
V Muli som si nafotil zaujímavý kostol, o ktorom písali aj v Krásach Slovenska. Prvý celobetónový v bývalom Uhorsku. V Bušinciach sa vracia na naše územie železnica, ktorá ho opúšťa v Kalonde. Slúži vraj na prepravu uhlia. Tu som si kúpil liter mlieka a dva osúchy. Udivil ma nadpis JRD ČSSP. Asi to nemá kto dať dolu.

V Kírti je pekný dom sociálnych služieb. Za odbočkou na Kováčovce som konečne zišiel z asfaltky a šiel poľnou cestou. Doviedla ma k močarinám. Trochu som sa namočil a prišiel do Vrboviec na konci asfaltky. V krčme som si dal kofolu a pokúšal sa od miestnych zistiť, ako ísť do Seleštian. Nastal problém so slovenčinou, no napokon sme sa dohovorili a ja som vyrazil cez pole. Objavila sa hrádza, no už som neriskoval a išiel po ceste do Seleštian. Na začiatku som videl zaujímavé pivnice v kopci – hajlochy. Slečna v potravinách na konci dediny ma ubezpečila, že popri Ipli sa dostanem k riečke Krtíšu a po rúrach nad ňou do Ďarmot.

Mlieko ma dvakrát prehnalo. Upaľoval som vysokou trávou, lebo sa blížil čas odchodu posledného autobusu na Levice. Vyplašil som divú mačku. Keď som prišiel ku Krtíšu, babka s bicyklom a káričkou mi ukázala rúry. Chytil som sa reťaze a prešiel. Ako to zvládla ona s tým nákladom, to som nemal čas sledovať. Vyšiel som cez hrádzu na betónku a o chvíľu som bol pri colnici. V krčme som si dal 12° Zlatého bažanta, zistil, že pečiatku mi nedajú a šiel na autobus do Nitry.
Pri prezliekaní som rozbil mobil, no doma som ho našťastie zlepil. V Nitre som prestúpil na autobus do Bratislavy a pred ôsmou som bol doma. Otlaky mi bránili v piatok i sobotu riadne chodiť, no v nedeľu som už šiel k svokrovcom. Len ma mrzelo, že som nemohol ísť v sobotu na stretnutie čitateľov Krás Slovenska na Veľkej homoli.

Diskusia
Šahy - Šiatorská Bukovinka 25/10/07 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda Nedávno som sa dožil práva cestovať vlakom „zadarmo“, a tak som sa rozhodol po dvoch rokoch opäť sa vybrať na Zimný výstup na Klenovú a zároveň navštíviť rodinu v neďalekých Krakovanoch. V piatok po práci som sa vybral na stanicu, že vlakom o 15.13 h odcestujem do Piešťan. Že vlaky meškajú, keď na ne čakám niekde uprostred trasy, ešte pochopím. Ale že vlak naberie meškanie 25 minút ešte pred vyjdením na trať? Miesto som si síce našiel, ale vlak bol tak „narvaný“, že som mal problém v Piešťanoch vystúpiť. Všetkým čo vystúpili ušli autobusy, okrem mňa, a boli odsúdení v zime a bez čakárne čakať na ďalší spoj. 16/02/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Potulky Levočskými vrchmi I. Vďaka Borisovi náš oddiel každoročne počas leta strávi týždeň v nejakej bývalej horárni a spoznáva okolité lesy. Na leto 2018 vybavil Boris chatu Vinná na hrebeni Levočských vrchov, ktorá patrí Mestským lesom Levoča. Keďže som bol ako organizátor na Nízkotatranskej stíhačke, mohol som sa k partii pripojiť až v nedeľu. Veľká vďaka za odvoz z Donovál až priamo pred chatu patrí organizátorovi Východniarskej stovky. Partia bola samozrejme na túre, ale vedel som kde je uložený kľúč od chaty, a tak som sa mohol zložiť a dokonca si vyraziť na krátku túru k Václaváku a na čučoriedky. 07/02/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Túra Po hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej Kobyle Som rodený Bratislavčan a hoci tu žijem už šesť desiatok rokov, ešte stále mám pre seba čo po turistickej i historickej stránke objavovať. Svokor, tiež rodený Bratislavčan a člen predvojnovej trampskej osady T. O. Yucatan, mi pri nahrávaní jeho spomienok hovoril, že ich osada mala chajdu na Devínskej Kobyle. Keď sa ocitla na hranici, museli ju opustiť. Šlo o hranicu s Nemeckou ríšou počas 2. svetovej vojny. 28/01/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na snežniciach po Schneealpe Túto zimu nasnežilo trochu viac ako obyčajne. V Štajersku sa nejaký čas držala lavínová 5-ka, a tak som obehával nižšie zalesnené kopčeky u nás. Lenže potom prišla perióda teplejšieho počasia s dažďom a na to niekoľko dní takmer bez zrážok. Na zajtra Nóri hlásia slnečno a bezvetrie. Konečne. Na túto chvíľu som čakal celú zimu. Ide sa na západ. dnes Martin Knor Svet
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. včera Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. 17/02/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Šahy - Šiatorská Bukovinka 25/10/07 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Cerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 725,1 m n. m.
    • min: 125 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1215 m
    • klesanie: 875 m
  • Vzdialenosť
    • 105,31 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 25.05.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 48.0705 ° SŠ
      dĺžka: 18.94798 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.09146 ° SŠ
      dĺžka: 19.29534 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Lučenec
  • Voda
    • len v obciach po ceste
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak Bratislava - Levice, SAD Levice - Šahy, Slovenské Ďarmoty - Lučenec, Lučenec - Kalonda, vlak Šiatorská Bukovinka - Lučenec, SAD Lučenec - Trenč, Slovenské Ďarmoty - Nitra - Bratislava
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.75 (0.24)