1. deň

Šahy – Tešmák – Ipeľské Predmostie – Veľká Ves nad Ipľom – Balog nad Ipľom – Kosihy nad Ipľom – Veľká Čalomija – Koláre – Slovenské Ďarmoty

Predpoveď počasia bola sľubná a tak som na vlak 6:46 hod. smer Levice nasadal s nádejou, že nezmoknem. V Leviciach som si myslel, že bude čas aspoň odfotiť hrad, no nevedel som sa správne zorientovať a tak som sa vrátil. Podarilo sa mi nastúpiť do správneho autobusu (nie ako minuloročnú Veľkú noc do Dudiniec a z nich do Zvolena).
V Šahách som vystúpil na námestí a hneď som našiel správnu cestu na Ďarmoty. Bola to po celý čas asfaltka, hoci sa určite dalo na nejakých úsekoch ísť aj po hrádzi. Chcel som však "chytiť" priamy spoj do Lučenca a tak som nešpekuloval a šliapal. Mal som oblečenie do chladnejšieho počasia a slniečko pieklo. Keďže som klobúk nechal doma, napokon som prišiel domov dosť pripečený. Šiel som v botaskách. Keď som si dával kofolu v Balogu, kontroloval som si nohy a hoci štípali, otlak tam nebol. V Ďarmotách však už bol a stal sa základom pre parádne otlaky pod prstami na bruškách oboch chodidiel.

Hneď za Šahami som fotil v poli vtáka s chocholom, hlasne pištiaceho a neskôr som videl kopu bocianov a volavky. Nachádza sa tu CHKO Poiplie, zriadená podľa Ramsarskej dohody o ochrane mokrín. Táto trasa nebola veľmi o pozeraní, hoci keby som sa mohol pristaviť a motať sa mokrinami, určite by som niečo zaujímavé nafotil. No ja som tento raz prišiel hlavne šilapať.
V Ďarmotách som našiel turistickú ubytovňu, no šiel som na autobusovú zastávku a do Lučenca. V penzióne sa najprv tvárili, že o mne nevedia, no napokon ma našli v zápisníku a dostal som izbu pre štyroch za 400 Sk/noc s WC, sprchou a TV. Skočil som si do Billy nakúpiť, osprchoval som sa, pozrel si TV, zalepil otlak a chystal sa na ďalší deň.

2. deň

Kalonda – Feri hegy – Hajsa hegy – Nagy Hallgató – Vysoký vrch – Tri chotáre – Karanč – Malý Mlyn – železničná stanica Šiatorská Bukovinka

Tento úsek sme sa pokúšali prejsť v marci 2004 s Danicou, no kvôli drevorubačom a nedostatku času sa nám to nepodarilo. Tak som sa rozhodol prejsť cez colnicu a ísť po pohraničnom páse, aby som zase neblúdil.
Ráno sa ukazoval pekný deň, dal som si vibramky a šiel na autobus 9:25 z Lučenca do Kalondy. Na konečnej som vystúpil sám a na colnici ma veľmi podrobne kontrolovali na oboch stranách. Dokonca som dostal pečiatku. Maďari na neďalekej lúke rozostavovali kopu úľov a potom už prišiel les s množstvom kvitnúcich lesných jahôd. Kráčal som len v kraťasoch a tielku. V diaľke som opäť počul drevorubačov a rachot v mojej blízkosti som najprv pripisoval padajúcemu stromu. Vyplašil som však jeleňa, ten vybehol z lesa na úsek a upaľoval predo mnou. Videl som mu rastúce parohy, vyzerali ako dve chlpaté tyčky. Potom som vyplašil zajaca, srnky a bažanty. Jedol som pri hraničnom kameni VII/14, pokiaľ som chcel prísť s Danicou v marci a zísť asi 500 m k železnici.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tu sa začína stúpanie na Karanč a veru mi v tom teple dalo zabrať. Mal som 1,5 l Gemerky, ktorú som celú vypil. Kúsok od vrcholu je vysoká rozhľadňa. Prinútil som sa vystúpiť asi do výšky 20 m, aby som mohol odfotiť hrad Šomošku, no vyššie ma strach nepustil. V súčasnosti tu je turistický priechod. Tu trochu spŕchlo. Prudké klesanie mi nebolo po chuti. Bolo vidno aj druhý hrad – Nagy Salgo - na maďarskej strane.
Míňal som žltú a zišiel do rozbahneného potoka, takže som si pochvaľoval vibramky. Prešiel som popod železnicu a prišiel k motorestu. Dal som si minerálku a šiel na stanicu, aby som "chytil" vlak o 19:00 hod. Podebatoval som s ujkom rampárom, ktorý spustil závory, zabezpečil ich visiacim zámkom a odcestoval so mnou vlakom. V penzióne ma čakali až traja z personálu a veľmi slušne mi prosebným tónom oznámili, že ma presťahovali na trojposteľovú izbu, lebo prišli štyria šoféri. Osprchoval som sa, prezliekol do čistého a šiel na večeru. V taverne už ju nepodávali a tak som šiel do vinárne.

Ráno som chcel ísť na autobus 5:40 do Veľkých Dáloviec, keďže cez Ipeľ z Kalondy nie je most (aspoň ja som ho na mape nevidel) a tie 2 km cez močiare a rieku som inak nevedel prejsť. Chytil som štyroch kliešťov, neskôr som ich vybral pinzetou. Doma mi potom manželka vyberala ešte dvoch.

3. deň

Trenč – Rároš – Hámor – Muľa – Bušince – Čeláre – Kírť – Peťov – Hladovec – Vrbovka – Selešťany – Slovenské Ďarmoty

Ráno o piatej lialo a tak som si ľahol ešte spať. O šiestej už bola jasná obloha. Vybral som sa na autobus o siedmej. Kúpil som si lístok do Veľkých Dáloviec a sledoval, ako nastupujú a vystupujú učiteľky a žiaci, až sme zostali sami so šoférom. Zavolal ma dopredu a začal sa vypytovať. Nakoniec povedal, že je nezmysel ísť po asfaltke a zaviezol ma až na konečnú do Trenča. Ušetril mi 3,5 km a mojim otlakom sa to páčilo.

Slnko už od rána pálilo ako divé. Opäť ma čakala asfaltka. Neraňajkoval som, hoci som mal všetko nachystané v ruksaku. Ipeľ som mal stále na dohľad, v močarinách svietili krásne žlté kosatce. Dvakrát ma skoro pohrýzli dedinskí hafani.
V Muli som si nafotil zaujímavý kostol, o ktorom písali aj v Krásach Slovenska. Prvý celobetónový v bývalom Uhorsku. V Bušinciach sa vracia na naše územie železnica, ktorá ho opúšťa v Kalonde. Slúži vraj na prepravu uhlia. Tu som si kúpil liter mlieka a dva osúchy. Udivil ma nadpis JRD ČSSP. Asi to nemá kto dať dolu.

V Kírti je pekný dom sociálnych služieb. Za odbočkou na Kováčovce som konečne zišiel z asfaltky a šiel poľnou cestou. Doviedla ma k močarinám. Trochu som sa namočil a prišiel do Vrboviec na konci asfaltky. V krčme som si dal kofolu a pokúšal sa od miestnych zistiť, ako ísť do Seleštian. Nastal problém so slovenčinou, no napokon sme sa dohovorili a ja som vyrazil cez pole. Objavila sa hrádza, no už som neriskoval a išiel po ceste do Seleštian. Na začiatku som videl zaujímavé pivnice v kopci – hajlochy. Slečna v potravinách na konci dediny ma ubezpečila, že popri Ipli sa dostanem k riečke Krtíšu a po rúrach nad ňou do Ďarmot.

Mlieko ma dvakrát prehnalo. Upaľoval som vysokou trávou, lebo sa blížil čas odchodu posledného autobusu na Levice. Vyplašil som divú mačku. Keď som prišiel ku Krtíšu, babka s bicyklom a káričkou mi ukázala rúry. Chytil som sa reťaze a prešiel. Ako to zvládla ona s tým nákladom, to som nemal čas sledovať. Vyšiel som cez hrádzu na betónku a o chvíľu som bol pri colnici. V krčme som si dal 12° Zlatého bažanta, zistil, že pečiatku mi nedajú a šiel na autobus do Nitry.
Pri prezliekaní som rozbil mobil, no doma som ho našťastie zlepil. V Nitre som prestúpil na autobus do Bratislavy a pred ôsmou som bol doma. Otlaky mi bránili v piatok i sobotu riadne chodiť, no v nedeľu som už šiel k svokrovcom. Len ma mrzelo, že som nemohol ísť v sobotu na stretnutie čitateľov Krás Slovenska na Veľkej homoli.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek