Čo je barefoot?

Filozofia, ktorá sa za barefootovou (z angl. „barefoot“ = bosý) obuvou skrýva, vychádza z predpokladu, že ľudská noha je dokonale stvorená na chôdzu. Nepotrebuje preto nič viac než ochranu pred mechanickým poranením a dostatok slobody na to, aby mohla fungovať tak, ako má. Barefootové topánky preto svojím tvarom rešpektujú tvar nohy, čo znamená najmä širokú špičku, v ktorej si všetky prsty pohodlne nájdu svoje miesto. Podrážka je mimoriadne ohybná, mäkká a zväčša aj veľmi tenká, často nepresahujúca ani 5 mm. Barefootové topánky sú ľahučké a nemajú oporu klenby ani podpätok – to znamená, že podrážka je rovnako hrubá na špičke ako na päte. V skratke teda možno povedať, že ide o veľmi jednoduché a dokonale sediace topánky, ktoré chránia nohu. Nič viac, nič menej.

Mohlo by sa zdať, že svojím minimalizmom a nedostatkom „funkcií“ sú „bosé“ topánky vhodné maximálne na pomalé prechádzky po upravenom parku. Opak je však pravdou. Ľudská noha dokáže svoju dokonalosť najlepšie prejaviť a tiež trénovať na nerovnom teréne s rozmanitým povrchom, ktorý aktivuje čo najviac svalov a nervových zakončení.

Barefootová topánka totiž nohe neposkytuje pasívnu oporu ani hrubú podrážku, neutralizujúcu maximum nerovností. Noha sa musí spoliehať sama na seba, čo môže byť pri prechode z bežných topánok nie vždy jednoduché a niekedy aj bolestivé. Preto je vhodné presedlávať na „bosé“ topánky postupne a pomaly prinavracať nohám silu a schopnosti, ktoré sa v nich skrývajú. S „chýbajúcim“ podpätkom sa tiež mení držanie tela a tenká podrážka, cez ktorú cítiť všetky nerovnosti, zas núti zmeniť spôsob došľapovania. Pre ľudí zvyknutých celý život na úzku, tvrdú obuv deformujúcu nohy môže byť preto návrat k prirodzenej chôdzi behom na dlhé trate, v prípade príliš veľkých deformácií napokon možno až nemožným. Mnohým ľuďom však prechod na barefootovú obuv dokáže práve priniesť úľavu od bolestí nôh či kolien, a to aj na turistike.

Barefoot na turistiku

S postupným nárastom množstva ľudí, ktorí sa vydali cestou „bosej“ chôdze, pomaly pribúda aj množstvo výrobcov takýchto topánok a aj producenti bežnej obuvi začínajú vytvárať barefootové rady. Príkladom môžu byť napríklad: Barefootový rad od spoločnosti Merrell či Barefootový rad Pure Freedom od spoločnosti Meindl, ktoré popri klasických topánkach ponúkajú aj barefootové alternatívy. Aj napriek tomu je však výber stále značne oklieštený, a to najmä v oblasti turistickej obuvi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kto však svoje (ideálne dostatočne široké) nohy raz naučí na pohodlie „bosých“ topánok, bude sa do klasických vibrám obúvať len s veľkou nevôľou. Majitelia širších nôh navyše aj s bolesťami, pretože noha, ktorá dlhodobo nie je obmedzovaná šírkou úzkych topánok, sa postupne ešte viac rozšíri, v dôsledku čoho jej budú klasické topánky ešte tesnejšie a nepríjemnejšie. Našťastie je na našom trhu viacero modelov od rôznych výrobcov, ktoré sú priamo určené na turistiku – sú vyššie, často majú pevnejšiu podrážku a hlbší dezén a sú do určitej miery vodeodolné. Žiaľ, v parametroch vodeodolnosti aj dezénu sa zatiaľ tieto topánky na klasické kvalitné vibramy veľmi nedoťahujú.

Z u nás relatívne najdostupnejších barefootových vysokých turistických topánok možno zmieniť najmä Vivobarefoot Tracker, ZAQQ Expeq, Xero Shoes Daylite Hiker, Joe Nimble WanderToes, Feelmax Kuuva, Ahinsa Trek Bare Ankle či Freet Mudee.

Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že väčšinu ľahších terénov s prehľadom zvládnu aj nízke outdoorové / bežecké topánky, kde je výber výrazne lepší. Okrem spomenutých značiek, z ktorých väčšina má v tejto oblasti širšie portfólio, sa tu možno porozhliadnuť aj po značkách ako Merrell, Meindl, Leguano či menej tradičných modeloch, ako sú prstové topánky Fivefingers od Vibramu alebo maximálne minimalistické ponožkotopánky Skinners.

Vďaka svojej ľahkosti sú barefootové topánky tiež vhodné ako druhé topánky do ruksaku pre strýčka príhodu či odľahčenie nôh na ľahších úsekoch aj počas túr v náročnom teréne, prípadne ako prezuvky do chaty.

Niet nad vlastnú skúsenosť

K barefootovým topánkam sme prvýkrát pričuchli, podobne ako mnohí iní, s prvými krôčikmi našej dcérky Lucie, keď sme si chceli na vlastnej koži vyskúšať, čo dieťaťu vlastne obúvame. „Bosé“ topánky si nás okamžite získali svojou mimoriadnou pohodlnosťou a ľahkosťou. Pamätám si prvý výlet v nich, keď som zvedavo skúmala každý krok a uvedomovala si každú malinkú halúzku či kamienok, na ktoré som stúpila. Keďže mám široké nohy, najväčšou výhodou pre mňa bol veľkorysý priestor, ktorý mi topánky poskytovali. Za dva roky „naboso“ som aj zabudla, aké to je musieť každých pár krokov pohýbať prstami, aby ma aspoň na chvíľu prestali bolieť nohy stiahnuté v úzkych topánkach. Zároveň však nepoznám starú známu úľavu po vyzutí topánok, no ani otlaky, hoci som hrubé turistické ponožky vymenila za úplne najtenšie a najobyčajnejšie.

Veľmi rýchlo som sa naučila chodiť mäkšie, nedupať na pätu a pri zostupoch namiesto tvrdých došľapov, ktoré dosť neprospievajú kolenám, pružiť viac pomocou svalov a nie hrubej podrážky. Cítiac každú nerovnosť, každý kamienok a každú halúzku som v minimalistických topánkach získala istejší krok než v pevných vibramoch.

Zároveň som sa ešte viac priblížila k prírode, za ktorou do hôr chodím. Chodenie naboso alebo aspoň „naboso“ totiž napokon nie je len o väčšom pohodlí či nižšej hmotnosti, ale môže pomôcť zmeniť pohľad človeka na prírodu a jeho vlastné telo a dostať ich do väčšej vzájomnej harmónie. Aj vďaka tomu, že odstránime hrubú podrážkovú bariéru medzi nami a prírodou, ju môžeme lepšie precítiť a lepšie porozumieť nielen jej, ale aj svojmu vlastnému telu, ktorému aj takto pomôžeme vrátiť jeho schopnosti a dokonalosť.

Za dva roky, čo sú barefootové topánky našimi každodennými spoločníkmi, sme s nimi preskákali kadečo. Na naše domovské Malé Karpaty sú úplne ideálne, no s prehľadom sme v nich absolvovali okrem mnohého iného aj skalné mestá v Českom raji, Jánošíkove diery, túry v Nízkych Tatrách (trasu z Magurky na Ďurkovú dokonca Viktor v pohode prešiel v ponožkotopánkach Skinners) či Veľkej Fatre, ale aj kamenisté chodníčky na ostrove Krk, ktoré majú miestami až vysokohorský charakter, či výšľap na Lysú horu. Tenkú podrážku a možnosť cítiť povrch, po ktorom idem, obzvlášť oceňujem pri nosení dieťaťa v nosiči, kedy si poriadne nevidím pod nohy a hmat na nohách mi do veľkej miery nahrádza zrak.

Záver

Barefootová obuv je síce relatívne novým trendom v obúvaní, avšak len do okamihu, keď si uvedomíme, že to nie je ešte tak dávno, kedy chodili bosí takmer všetci ľudia. Ak aj nejaké topánky mali, zväčša boli bližšie barefootovým topánkam (napr. krpce) než konvenčnej obuvi. Barefoot je teda akýmsi návratom k prirodzenosti a prírode. Možno nie je pre každého, no rozhodne stojí za to dať bosej (alebo aspoň „bosej“) chôdzi šancu a vyskúšať ju aspoň na voňavej lúke či mäkučkom ihličí. A hoci náročný vysokohorský terén zatiaľ, z dôvodu medzery na trhu, zostáva doménou klasických vibrám, príroda ponúka množstvo prekrásnych miest, na ktorých si barefooty poradia so sebe vlastnou ľahkosťou.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek