Sú to krásne romantické miesta, kde sa to vôbec nehemží turistami a kde si môžete naplno vychutnať krásy prírody a vypnúť. Po pár rokoch sme objavili aj ďalšie možnosti, ako sa na tieto krásne miesta dostať, a tak by som sa s vami rada o ne podelila. Turisticky aj časovo sú to nenáročné prechádzky, vhodné pre každého, kto je zvyknutý na menšie stúpanie. Je možné ich spojiť aj do jednej dlhšej prechádzky.

Trasa 1

Belá – Kubíková, časť Kociny – kríž nad Kocinami – Trojchotár – zelená turistická značka – drevená zvonička pod Zlieňom a späť (trasa)

Začíname v Kubíkovej – Kociny

Prvá prechádzka začína pod sedlom Lutiška, v osade Kubíková – časť Kociny, ktorá patrí k Belej (za Žilinou). Podľa TuristickaMapa.sk sa zdalo, že k hrebeňu na mieste Trojchotár vychádza odtiaľto chodník, hoci neznačený, ale dobre by nám mohol poslúžiť. A tak sme sa rozhodli ho preskúmať.

Auto parkujeme priamo v osade Kociny, kde je malé futbalové ihrisko. Za zastávkou miestneho autobusu, ktorý sem zachádza, nachádzame malé miesto. Najprv prechádzame Kocinami, ale je to iba zopár domčekov. Veľmi rýchlo ich nechávame za nami a prichádzame na lúky. V spätnom pohľade nás sprevádzajú pohľady do divokého údolia Bránice pod Malou Fatrou. Náš chodník mieri na sever v menšom stúpaní. Podľa stôp v zemi zisťujeme, že sa tu pásavajú asi ovečky. Vpravo pod stromami si všímame kríž, ktorý zobrazuje mapa. Severný smer chodníka sa mení na západný. Ukazujú sa pohľady na Mravečník a vidíme sčasti aj asfaltovú cestu vinúcu sa do sedla Lutiška. Prechádzame cez lúku, všímame si na jej kraji posed, a potom vchádzame do lesíka. Končí krátko pod sedlom Trojchotár.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trojchotár

Vychádzame lúkou na hrebeň. Vpravo na okraji lesa stojí smerovník Trojchotára a je tu miesto na posedenie – stôl s lavičkami a opodiaľ ohnisko. Na Trojchotár je možné prísť aj od spomínaného sedla Lutiška, úsek vedie čiastočne ihličnatým lesom. Rozmýšľam o tom, ktoré hranice chotárov sa tu stretávajú. Nikde som sa to nedočítala. Sú to chotáre Lutíš od severu a chotáre Lysice a Belej od juhu. Od Trojchotára pokračujeme po otvorenom lúčnom hrebeni Kysuckej vrchoviny. Takýto terén sa nám veľmi páči, najmä ak je pekné počasie. Na dnes hlásia búrky, ale sú zatiaľ v nedohľadne, vyrážali sme sem dosť skoro. Obdivujeme rozkvitnuté kvety a obzeráme si hrebeň Malej Fatry a jeho jednotlivé kopčeky. V poslednú dobu som si zvykla na to, že sa skôr na hrebeň pozerám, ako keby som stála priamo na ňom. Ako sa hovorí, zmena je život a objavovanie nových miest má svoje čaro. Už prakticky nestúpame – tieto miesta prejdete bez problémov aj na sedadle horského či elektrického bicykla. My sme tu boli sami.

Lúkami Kysuckej vrchoviny k drevenej zvoničke

Vpravo v údolí vidíme spomínaný laz Adamovci, od ktorého vychádza okolo družstva k hrebeňu neznačený chodník, ktorý som spomínala v článku. Kociny sa nám schovali a vôbec ich nevidieť. Prichádzame k drevenej zvoničke, nášmu cieľu. V tieni pri kríkoch ďalej od chodníka piknikujeme. Potom obchádzame aj okolo zvoničky stojacej na malom briežku Kopčekov, je čas zahádzať si lietajúci tanier. Škoda, že jahody ešte nedozreli. Manžel medzitým na krátko zachádza ku Zlieňu po pokračujúcej zelenej značke – to bol práve ďalší variant, ako prísť na lúky Kopčekov.

Kým sa motáme po lúke Kopčeky, okolo prechádza zopár cyklistov a prichádza malá skupinka peších turistov. K autu sa vraciame po rovnakej trase, počasie nám stále praje, žiadny dážď zatiaľ nehrozí. A tak si aj spiatočnú cestu užívame. Robíme malú zmenu - od smerovníka Trojchotár na malom úseku schádzame iným neznačeným chodníkom, ktorý nás privádza na lúku nad krížom. Teplo na nás naplno udrelo až poobede, keď sme zišli dolu do Kocín. To sa nad Malou Fatrou začali zbierať prvé mráčiky. Neskôr popoludní bola riadna prehánka, ale to sme sedeli doma. Oplatilo sa veru vyraziť v tento deň skôr.

Trasa 2

Vadičov, osada Galierovci – Zlieň – po červenej turistickej značke – od Zlieňa po zelenej turistickej značke – drevená zvonička – Zlieň – sedlo pod Zlieňom – neznačený chodník do osady Galierovci (trasa)

Začíname v osade Galierovci, Vadičov

Druhá trasa začína v osade Galierovci, ktorá sa nachádza vo Vadičovskej doline. Keď sme si preštudovali mapu, tak aj tu sme objavili neznačený chodník idúci k vrcholu Zlieňa v Kysuckej vrchovine. Jeho výška je niečo nad 700 metrov nad morom. Z neho je to na druhú stranu k lúkam Kopčeky so zvoničkou iba pár minút, a tak bolo otázkou času, kedy preskúmame aj tieto neznáme končiny. Začiatkom júla sa nám to konečne darí. Má byť teplo, tak vyrážame na trasu po deviatej. Auto parkujeme na konci osady Galierovci na mieste, kde sa cesta rozdvojuje pod malou kaplnkou.

Chodník z Galierov vedie popri Dlhom potoku, míňame aj peknú brezovú alej. Polohu si kontrolujeme na mobile, aby sme omylom nezišli na inú neznačenú cestu – je ich tu viac. Náš chodník je priamy, bez serpentín. Na lúčkach sú roztrúsené ihličnaté stromy, ktoré poskytujú tieň. Dolu za nami sa postupne ukazuje Vadičovská dolina a dominantný Straník so Zástraním. Krátko prechádzame bukovým lesom, potom nasleduje ešte krátky úsek zarastajúcimi lúčkami, kde nás potešili zrejúce jahody. Podľa hrebeňa pred nami sa zdá, že už nie sme ďaleko od samotného Zlieňa. Vchádzame do lesa, potom prichádzame na čistinku, kde sa dávame doprava a zakrátko narazíme na červenú značku a na smerovník Zlieňa.

Zlieň

Super, trafili sme sem. Teraz sme na najvyššom bode našej trasy. Od Zlieňa nás na lúky Kopčeky vedie zelená značka. Chodník je v týchto miestach dosť široký, ale rozbitý od ťažby. Prechádzame tak jeho krajom. Keď sa les rozostúpi, vieme, že sme na lúkach. A je to tak. Lúky v celej ich kráse sa ukazujú pred nami. Zvonička na Kopčekoch je po ľavej strane. Objavujeme kúzelnú drevenú lavičku v tieni stromov naľavo od chodníka. Sú z nej krásne výhľady, a tak si tu sadáme a oddychujeme. Deka zostáva na batohu. Lúky sú plné kvetov, teraz tu nachádzam tmavoružové klinčeky. Nie som botanik, a tak ich presný názov neviem. A sú tu aj margarétky a akési žlté kvietky. Trávy už dorástli do celkom slušnej výšky, vietor nimi pofukuje a všetko naokolo sa vlní. Poniže nám výhľady spestruje stádo oviec. Parádička. Sme tu sami.

Spiatočná cesta cez Zlieň a sedlo pod Zlieňom

Na spiatočnej ceste vychádzame znova k Zlieňu a potom po červenej značke pokračujeme do sedla pod Zlieňom. Obchádzame kaluže na ceste. Po pravej strane sa ukazujú pohľady na špicatú Ľadonhoru a Veľký Vreteň. Sedlo je pomerne pekné, sú tu pohľady k Mravečníku a predtým, ako začneme schádzať do Galierov, ešte zamávame Veľkému Rozsutcu. V sedle odbočuje žltá značka do osady Chabadovci, najbližšie svahy sú odlesnené. Červená značka zo sedla pokračuje popod Maguru do sedla Jalovec, odtiaľ popod Požehu do sedla Žiarce.

Neznačeným chodníkom do Galierov

Z červenej značky odbočujeme a pokračujeme neznačeným chodníkom, kde vidíme modré Céčko. Zdá sa, že čiastočne prechádzame trasou zimného bežkárskeho prechodu Jánošíkovým chotárom - na strome nachádzame značku prechodu. Na krátkom úseku klesáme lesom trochu strmšie. Cesta je pomerne široká, sme v príjemnom tieni. Sú tu ohradníky a poniže sa na lúčkach pasú kravy. Z lúk vidíme po pravej strane dolinku, ktorou sme vychádzali hore na Zlieň. Na krátkom úseku je chodník rozbitý od kopýt dobytka, ale máme vysoké topánky, a tak blatko bez problémov zvládame. Prichádzame k Dlhému potoku, kde si oplachujeme najväčšie blato. Po ceste lepšej kvality schádzame do Galierov presne na miesto, kde máme zaparkované auto.

Záver

Prvá trasa bola až na krátky úsek pod Trojchotárom prakticky stále na slnku, s čím treba počas slnečných teplých dní počítať. Stúpanie je po Trojchotár. Druhá trasa bola viac dobrodružná a išla viac v tieni, prechádza cez Zlieň. Dá sa absolvovať aj v teplom počasí, odporúčam však na prechádzku vyraziť skôr dopoludnia. Obe trasy sa nám veľmi páčili. Ako som spomínala v úvode článku, trasy sa dajú spojiť do jedného prechodu. Príďte si výhľady na Malú Fatru z Kysuckej vrchoviny obzrieť aj vy. Nebudete sklamaní.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek