Trasa

Železnô – Ráztocké sedlo – Salatín – sedlo pod Malým Salatínom – Malý Salatín – sedlo pod Malým Salatínom – Salatín – Ráztocké sedlo – Železnô

Začíname na mieste bývalej detskej ozdravovne Železnô. Teraz slúži jednak ako zariadenie pre detské tábory, jednak ako komerčné ubytovanie. Jednotlivé budovy postupne prechádzajú rekonštrukciou. Funguje tu aj bufet, síce s obmedzenou otváracou dobou, ale možno ju akurát trafíte.

Vyberáme sa k hlavnej ceste a chvíľu schádzame zelenou značkou po nej, potom sa prudko zvrtneme doľava do doliny. Tečie ňou Tlstý potok. Vody je v ňom dosť, na niektorých miestach vytvára malé pereje. Striedavo kráčame lesom a popod rúbanisko. Onedlho je vody dosť aj na našej lesnej ceste, ktorá funguje aj ako potok. Snažíme sa to obchádzať zboku, okrem toho mám nové polovičky, ktoré mi nepremoknú.

Netrvá dlho a ďalšie rúbanisko nám odokryje výhľad na náš prvý kopec. Na jeho úpätí je smerovník. Ráztocké sedlo. Tu sa pripája červená z Liptovskej Lúžnej. Napijeme sa a začíname stúpať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pekný horský les a lúky na Salatíne, vo výhľadoch les chýba

Najprv ideme lesom, postupne pribúdajú horské lúky. Na nich sú okrem kvetov aj rôzne fotogenické skalné bochníky. Sme v národnej prírodnej rezervácii Salatín. Vo vápencovom masíve sa nachádzajú krasové formy ako tiesňavy, priepasti, jaskyne, vyvieračky a skalné terasy. Rastú rôzne zaujímavé rastliny a iba na tomto jedinom mieste nájdete kvetinku s názvom lomikameň pozmenený.

Stúpanie po úzkom chodníku je pomerne výživné až pod samotný vrchol. Pribúdajú aj výhľady, niektoré naozaj nepotešia. Lesy v Nízkych Tatrách dostali poriadne na frak.

Na smerovník s názvom Salatín narazíme ešte pod samotným vrcholom na veľmi peknom miestečku. Tu sa červená zase odpája, doviedla by vás do Ludrovej na druhú stranu kopca cez tiesňavu Hučiaky. Aj túto trasu mám už dlho v merku, ale na dnes sme sa rozhodli pre tento okruh.

Na vrchole Salatína sme o minútku. Výhľady už trochu zarastajú, a tak poskakujem po kameni, aby som lepšie videla. Vidieť hlavný hrebeň Nízkych Tatier, priamo oproti máme Chabenec, na druhej strane Veľkú Fatru, čiastočne skrytý Veľký Choč.

Počasie je polooblačné až oblačné, no nehrozí žiadnymi búrkami, a tak sa dá pokračovať ďalej. Aj v búrkovom období je túra vhodná, trvá niečo vyše 6 hodín a keď vyrazíte dostatočne skoro, do popoludnia to stihnete.

Klesáme po zelenej, potom chvíľu kráčame rovným hrebienkom a potom opäť klesáme. Okolo je striedavo pekný horský les a výhľady. Tie vďaka nadmorskej výške a kosodrevine, nie vďaka rúbaniskám. "Kam až budeme klesať?" znepokojuje sa Adam, ktorý je tu dnes so mnou. Zjavne mu nedáva logiku z jedného vrcholu klesnúť do sedla, vystúpiť k ďalšiemu vrcholu, a potom hojdačku naspäť. No keďže sme autom, nemáme veľa možností na okruh. Z Liptovskej Lúžnej by sme sa nemali ako dostať na Železnô.

Sedlo pod Malým Salatínom je asi najkrajšie miesto túry

O chvíľu sa dostávame ku krásnemu výhľadu na bralnatý Malý Salatín a Úplazy. Aby sme to nemali zadarmo, ešte trochu klesneme. Potom začíname stúpať peknými lúkami pomedzi smreky, objavujú sa skaly. Je to tu krásne. Vychádzame do sedla pod Malým Salatínom, na rozľahlú lúku s úžasnými výhľadmi.

Skalné terasy, na ktorých sú roztrúsené ihličnaté ihlančeky. Nevyrúbaný les pod nami, solitérne stromčeky okolo. Lavička. No nechceme sa tu zasedieť, lebo by sa nám už nemuselo na Malý Salatín chcieť ísť, prípadne by mohlo začať pršať. Od Medarda prší a prší. Pokračujeme teda ďalej po modrej značke na vrchol Malého Salatína. Najprv ešte trochu klesáme, ako sa patrí, keď človek ide na vrchol. Až potom prichádza záverečné stúpanie - nie dnešného dňa, ale týmto smerom.

Malý Salatín sa mi veľmi páči. Je to vlastne len skalka v lese, ale v akej parádnej divočinke. Ak by ste odtiaľto pokračovať smerom na Liptovské Sliače, tak odtiaľto musíte strmo zliezať popri reťazi. Na skalkách sa vo vetríku hojdajú kvety, les si tu rastie, ako chce. Keď od neho dvihnem hlavu, vidím ďalšie vrcholky Nízkych Tatier smerom k Liptovu. Liptovská Mara a Západné Tatry sa trocha strácajú v opare.

Bližšie celkom zreteľne vidieť Prednú Maguru, kde sme boli minulý rok s deťmi. Boli tam krásne výhľady a ovady. Náhly Adamov výkrik prezrádza, že ovady sú aj tu. Zjavne mu dávajú prednosť, a tak Adam rýchlo mizne smerom k sedlu. Evidujem len jeden štípanec, no aj tak sa vraciam. Na lavičke v sedle mám naplánovaný olovrant s makovníkom.

V sedle pod Malým Salatínom vyšlo slnko, bolo by to ideálne na pauzu, no slabý vetrík štípajúci hmyz neodradí, a tak makovník do seba ládujeme za pochodu. Presúvame sa pomerne rýchlo. Až neskôr si vyčítam, prečo sme vlastne nešli pozrieť Úplazy, ktoré vyzerajú tiež veľmi esteticky, keď sme už boli v sedle. No vracať sa samozrejme nebudeme. Nedá sa nič robiť, musím si nabudúce dať pekne okruh z Ludrovej po červenej na Salatín a potom cez Úplazy a Bohúňovo.

Naspäť nám to ani toľko netrvá, pretože menej fotíme. Narazím akurát na peknú lúku s klinčekmi, ktoré som si predtým nevšimla. Ovady to vzdávajú až pri klesaní zo Salatína. Od Ráztockého sedla zbehneme len po zvážnici k ceste a k autu na Železnô.

Napokon teda hlavným zážitkom nebol Salatín, ako som si myslela na začiatku, ale najviac ma očarilo sedlo pod Malým Salatínom. Teším sa na ďalší výlet do týchto končín.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek