Pozvánka

Cestovateľské kino mieri na Kubu

sponzorovaný článok 17.07.20 Temperamentná perla Karibiku, kde čas popiera fyzikálne zákony. Cestovateľské kino sa vydá do krajiny nedotknutej západným svetom s nádychom socializmu, ktoré nájdete už len málokde. Hovorí sa, že Kubánci sú jeden z najvynaliezavejších národov na svete a “peoplemetre” ukazujú, že aj jeden z najšťastnejších. Je to len fraška alebo si tento život naozaj dokážu užívať so svojou karibskou noblesou? To všetko povie Katarína Líšková, ktorá naprieč týmto ostrovom prešla viac než 50-krát, v júli v Bratislave a v Trnave a v decembri v Košiciach.

Kuba patrí medzi najčastejšie cestovateľské sny ľudí. Aká bola vaša prvá cesta do tejto krajiny?
Myslím, že si ju pamätám celkom presne. Bolo to pred vyše desiatimi rokmi. Vystúpila som na letisku s kolegyňou. Bolo teplo, vlhko a havanské ulice boli mokré po jemnom daždi. Ľudia posedávali na priedomí, rozprávali sa, počúvali hudbu, hrali domino, deti si robili úlohy do školy. Neviem to opísať slovami, ale ten prvý dotyk sa mi tak zapáčil, že sa do Havany neviem prestať vracať.

Z obrázkov, filmov i kníh má asi každý nejakú predstavu o Havane. Zväčša je to predstava o farebných oldschool autách, tancujúcich a spievajúcich ľudí v uliciach, o nabitých baroch i o všadeprítomnom socializme. Ako vyzerá zvyšok Kuby? Čím sa tam živia ľudia a ako tam plynie život?
Kuba je určite farebná. Tento stereotyp spĺňa na sto percent. Aj staršie autá jazdia ešte stále dosť často. Dokonca veľa z nich je krásne “načančaných”, aby vozili turistov alebo hocikoho, kto im zaplatí v tzv. tuzexových CUC (kubánske konvertibilné peso). Ľudia asi len tak všade netancujú po uliciach, veď treba aj pracovať a plniť plány (úsmev). Kuba je určite unikátny ostrov. Ja by som povedala, že namiesto socializmu tam vládne “fidelizmus”. Každý sa živí, ako môže. Na Kubáncoch je fascinujúce to, že sú to neskutočne invenční ľudia.

O Kube sa v poslednom období hovorí najmä v súvislosti so vzťahmi s USA a jej otváraniu sa západnému svetu. Ako sa mení kubánska spoločnosť v poslednom období?
Kuba sa otvára svetu už od 90. rokov, potom, čo v 1989 im spadol tzv. domček z karát v podobe pádu socializmu v Európe. Ide o postupné a pomalé otváranie sa, ktoré posledné roky naberá na obrátkach. Je evidentné, že to so psychikou a morálkou spoločnosti robí svoje.

Keď sa niekto rozhodne okúsiť atmosféru tejto krajiny, čo by si nemal na Kube nechať ujsť?
Určite večernú prechádzku po Malecóne. A keď kúpite fľašu rumu a rozlejete ju domácim prísediacim, hneď máte kopec “kamarátov” na pokec o kubánskom živote. Hemingwayove daiquiri. Hemingway si užíval život v Havane plnými dúškami a vedel, čo je dobré. Ja by som sa určite na jeho výber spoľahla aj dnes. Mimo Havany sa človek chce určite zastaviť v údolí Vinales, ktoré okrem toho, že patrí pod UNESCO, tak sa v ňom vraj pestuje najkvalitnejší tabak na svete. Trinidad má najkoloniálnejšiu atmosféru. Camaguey je zase postavené ako labyrint a Santiago de Cuba má najkaribskejší ráz a najlepšiu hudobnú scénu. Ak už je človek na východe, určite by sa mal okúpať na nejakej opustenej pláži v oblasti Guantanamo. Nie je tam síce biely piesok, ale je to naozaj autentická Kuba s domácimi, ktorí vám navaria tie najlepšie dobroty priamo na pláži. A samozrejme, nemôžete vynechať takmer indiánske mestečko Baracoa.

Čím je podľa vás Kuba výnimočná v porovnaní s inými krajinami?
Kuba je ostrov. Všetko, čo sa tam deje, sa deje viac-menej bez vplyvu z vonkajška. Len tam. A zároveň je Kuba ovplyvnená a namiešaná z rôznych exotických prímesí. Na svete je málo tak unikátnych krajín ako Kuba. Naozaj, že nie (úsmev).

Na čo si turisti na Kube musia zvyknúť, čo ich tam prekvapí?
Vysoké ceny. Ostrov Slobody má podľa mňa momentálne najhorší pomer cena-výkon. Za zlé služby sa platia horibilné peniaze.

Čo ste si vy osobne z tých mnohých návštev na Kube užili najviac?
Asi tanec. Keď Kubánci tancujú, je to malý zázrak. Ako predstavenie, ktoré nikto vlastne nehrá. Vznášajú sa, milujú sa, predvádzajú… Bude to znieť ako klišé, ale nikdy inde na svete som nevidela prežívať hudbu ako tu.

Katarína Líšková

je rodáčka z Nitry, ktorá vyštudovala vysokú školu v Španielsku. K cestovaniu sa dostala s pracovnou ponukou v Indii. Po roku sa jej cesty odtiaľ rozbehli po svete. Takmer desať rokov strávila medzi Kubou a Mexikom a ďalšími latinskoamerickými krajinami. Okrem toho cestuje do ďalších zemí, najviac do Japonska, na Madagaskar, do Singapuru, Thajska či JAR.

Bratislava, KC Dunaj
21. 7. (utorok)
Štart: 20:00 hod.
Lístky
Event

Trnava, Kino Hviezda
22. 7. (streda)
Štart: 20:00 hod.
Lístky
Event

Košice, Kino Úsmev
15. 12. (utorok)
Štart: 20:00 hod.
Lístky
Event

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra K vodopádom Rheinfall Po cyklotúre okolo Bodamského jazera mi na mape padol zrak na vodopády Rheinfall, ktoré síce ležia vo Švajčiarsku, no len asi 50 kilometrov západne od nemeckej Konstanze. Tam a späť by to bolo 100 kilometrov, čo je zvládnuteľná porcia na jednodňovú cyklotúru. dnes Dominik Baco Svet
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.33)