1. deň

Kriváň – Zlatnô – Blato – Fangov vrch – Bystré Vrátka – Rechtorova studnička – Javorinka – útulňa Javorinka (15 km)

Štart pochodu som si naplánoval na pondelok 6. júla. Počasie bolo na toto ročné obdobie patrične horúce. Aj keď neplánovane, začínal som sólo, počiatočným bodom sa stala železničná stanica v Kriváni. Po modrej značke, ktorá vedie priamo za obec smerom k rieke Slatina a jej preklenutím, som sa dostal popod diaľnicu až k miestnemu lesíku na Voliarkach. Po pár metroch od vstupu do lesíka trasa zabáča doprava a mení sa na ťažko priechodný zarastený terén. Tento stav však trvá len pár stoviek metrov, chodník sa postupne mení na lesnú a neskôr na asfaltovú cestu. Prechádzam postupne miestnymi časťami Zlatnô a Blato, kde sa občerstvujem a prehadzujem pár slov o živote s miestnym gazdom. V niektorých úsekoch človek kráča priamo cez dvory miestnych obyvateľov, na ktorých psy si treba dávať pozor.

Dostávam sa až na Fangov vrch, odkiaľ po zelenej značke po asfaltovej ceste popod masív Poľany pokračujem na Bystré–Vrátka a Rechtorovu studničku. Tu robím prvú chybu, kedy si nedopĺňam úplne svoje zásoby vody, čo ma neskôr bude mrzieť. Asi v polovici cesty smerom na vodopád Bystrô na križovatke lesných ciest, sa odpájam od značeného chodníka a lesnou cestou doprava hore mierim do oblasti Javorinky. Táto časť je hojne využívaná pre pasenie dobytka, mňa to však neodrádza a smerujem priamo k vyhliadke, odkiaľ je nádherný pohľad na takmer celé Podpoľanie, hriňovské lazy a Veporské vrchy. Po asi 5,5 hodine prichádzam na útulňu Javorinka (sú dve, staršia sa nachádza pár sto metrov poniže novej). Tu prenocujem značne dehydrovaný, pretože moje zásoby vody sa minuli a studnička, na ktorú som sa spoliehal poniže chaty, nemá potrebnú kvalitu, je takmer bez vody a zarastená.

2. deň

Útulňa Javorinka – Rechtorova studnička - Vodopád Bystrô – Poľana, horský hotel – sedlo Priehybina – Poľana – výhľady Zbojnícky tanec, Katruška a Strunga – Kopce – Kľuka – prameň Slatiny – Lom nad Rimavicou – Drábsko – Sihla – Marekov dvor (30 km)

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po silnej nočnej búrke, kedy som mal obavy o stav strechy útulne (zbytočne), sa počasie ráno umúdrilo a svižným tempom schádzam dole do údolia spať k zelenej značke, doplniť čo najskôr pitný režim. Ako znovuzrodený, postupne míňam vodopád Bystrô, kde stretávam prvých ľudí a ani sa nenazdám a sedím pred bufetom na Poľane. Počasie je príjemne teplé, pofukuje príjemný vánok.

Od chaty do hodinky po červenej značke dosahujem prvý vrchol Poľany (1458 m). Zbytočne sa nezdržujem a pokračujem na výhľady Zbojnícky tanec (do kaldery), Katruška (smer Veporské vrchy) a Strunga (do kaldery). Tieto miesta sú mi dobre známe, keďže som k nim v minulosti už viackrát absolvoval cestu. Za Strungou kvôli podmočenému terénu, nešťastnému uštipnutiu osou a ľahkovážnosti prežívam svoj prvý a posledný pád, našťastie to končí len narazeným kolenom. Od Kopcov sa držím modrej značky, les sa začína výraznejšie zahusťovať a je ťažko priechodný, taktiež je tu vysoká tráva. Keďže mi nie je všetko jedno a v hlave mám na pamäti stavy medveďov v tunajších lesoch, celou cestou si vypiskujem.

Od Kľuky vedie lesná cesta po upravenej modrej trase k prameňu rieky Slatina, ponad usadlosť Vrchslatina až ku ceste II. triedy smerujúcej do obce Lom nad Rimavicou. Tu si tesne pred záverečnou v miestnom obchode dopĺňam zásoby. Miestni štamgasti oslavujú ďalší "úspešný deň". Následne schádzam z Lomu nad Rimavicou po miestnej cestičke dolu do dedinky Drábsko pomedzi veľmi zaujímavé typické staré domčeky miestnych usadlíkov, ktorí sa v minulosti živili hlavne prácou v lese a chovom zvierat. Noc dnes strávim na gazdovstve Marekov dvor v časti Sedmák, ktorého obyvatelia tu žijú viac ako 20 rokov, živia sa chovom dobytka a koní, spracovaním mlieka. Veľmi známa je ich výroba parenice, ktorá s pomocou rodiny, známych a kamarátov precestovala takmer celý svet. Domáca pani ma pohostila výbornou domácou šošovicovou polievkou.

3. deň

Marekov dvor – Sihla – Kysuca, Uhliarka – Tri chotáre – Klenovský Vepor – sedlo pod Vartou – sedlo Machniarka – sedlo Bánovo – sedlo Diel – sedlo Zbojská – Zbojnícky dvor (27,4 km)

Tretí deň ráno sa vraciam od Marekovho dvora smer rázcestník Sihla, odkiaľ po zelenej značke po asfaltovej ceste schádzam do časti Drábsko – Dolina, kde zabáčam doľava hore stredne náročným stúpaním do osady Kysuca, kde obdivujem pár pekne zachovalých a opravených dreveničiek s kaplnkou sv. Anny. Po vyšliapaní na Uhliarku sa mi naskytá pekný pohľad na Klenovský Vepor, kam budú smerovať moje ďalšie kroky.

Po červenej značke vstupujem opäť do lesa, teraz už Veporských vrchov, postupne míňam Tri chotáre. Od tohto bodu sa na trase sem a tam objavujú popadané stromy, či vysoká tráva. Spod Klenovského Vepra vedie ihličnatým lesom pekný lesný chodník, ktorý sa tesne pred vrcholom ostro dvíha hore, je často prekrývaný popadanými stromami a tým sa zhoršuje tunajšia orientácia v teréne. Priamo z vrcholu Vepra výhľad nie je, ale poniže ďalej po červenej značke je Jánošíkova skala odkiaľ človek môže obdivovať vodnú nádrž Klenovec, či mesto Hnúšťa. Strmým zrázom po hrebeni, kde je potrebné si dávať pozor na značenie chodníka, schádzam na sedlo pod Vartou. Odtiaľ až po sedlo Machniarka, kde si dávam oddych pri chatke s vodou, sa brodím vysokou trávou na rozhraní lesa a rúbaniska / mladiny. Naberám na seba všetkých kliešťov z okolia. Tak ako aj tento úsek, tak následne od Machniarky až po sedlo Zbojská po blatistých cestách od tatroviek, človeka príliš neočaria. Možno to bolo aj zamračeným počasím. Pred sedlom Zbojská v diaľke na lúke badám obrysy peknej drevenej vyhliadky. Prekračujem cestu II. triedy smer Brezno – Tisovec. Ubytovaný dnes budem na salaši Zbojská – Zbojnícky dvor v peknom drevenom apartmáne. Keďže potrebujem dokúpiť zásoby jedla na ďalšie dva dni, využívam prostriedok hromadnej dopravy a autobusom sa zveziem tam a späť do najbližšej dediny Pohronská Polhora.

4. deň

Zbojnícky dvor – sedlo Zbojská – Kučelach – prameň Rimavy – Kučelach – Tri kopce – Fabova hoľa – sedlo Burda – Pod Vysokým vrchom – Stožky, horáreň - Pod Skalnou bránou – Skalná brána – útulňa Nižná Kľaková (19,1 km)

Pred štvrtým dňom, kedy som vedel, že nebudem musieť až toľko šliapať, si dávam dlhší oddych a štartujem až o deviatej. Pokračujem po červenej značke popri železničnej zastávke Zbojská, odkiaľ sa ďalej nechávam asfaltovou cestou viesť až k vlekom Zbojská a následne peknou kamienkovou lesnou cestou pokračujem ďalej smer Kučelach. Kráča sa mi na počudovanie stále veľmi dobre, necítim únavu. Z Kučelach si robím 20-minútovú zachádzku k prameňu rieky Rimava, kde si dávam menšie občerstvenie. Nepozornosťou strácam moje slnečné okuliare, dúfam však, že ich po ceste späť niekde nájdem, no žiaľ, už ich viac niet.

Z Kučelachu pekným lesom do kopca po červenej ďalej pokračujem na rázcestie Tri kopce, odtiaľ je len 10 minút na najvyšší vrch Veporských vrchov na Fabovu hoľu. Aj keď ide o krátky úsek, jeho zdolanie je veľmi náročné kvôli množstvu suchých a popadaných stromov. Vrchol nie je ničím zaujímavý, ide len o pocit zdolania. Z Fabovej hole späť cez Tri kopce schádzam následne po veľmi strmom chodníku až do sedla Burda. V diaľke badať svahy Nízkych Tatier. Pod Vysokým vrchom odbočujem na modrú značku, po ktorej prichádzam k posedu na Randavici a pekne upravenou cestičkou sa ďalej nechávam viesť dolu do doliny Stožky. Tu sa nachádza pomník partizánskemu oddielu Stalin a staré chatky. Nad lúkami sa týčia bralá Veľkej a Malej Stožky. Počasie je opäť veľmi príjemné.

Žltou značkou popri horárni, chodníkom popod les, lúkou a cestou listnatým lesom zanedlho stojím pri Skalnej bráne, ktorá je od rázcestníka vzdialená pár minút. Na prvý pohľad vás prírodný úkaz ohúri svojou monumentálnosťou. Z tohto miesta je to len pár sto metrov k ďalšiemu stanovišťu – útulni Nižná Kľaková. Má síce čo to za sebou, ale stále plní svoj účel, aj keď na viacerých miestach je strecha deravá a potrebovala by výmenu šindľov. Prameň je neďaleko útulne dolu po žltej značke, momentálne neupravený a slabo výdatný.

5. deň

Útulňa Nižná Kľaková – Studňa na Muránskej planine – sedlo Sitárovo – Ľapinka, horáreň – Pod Gindurou – Gindura – Pohorelská Maša – Pohorelá – Pod Úplazíkom – útulňa Andrejcová (24,5 km)

Z Nižnej Kľakovej smerujú moje ďalšie kroky veľmi peknou prírodou Muránskej planiny k Studni na Muránskej planiny. Striedajú sa tu úseky lesa s lesnými pastvinami. Dopĺňam si vodu vo výdatnom prameni a jedným očkom idem kuknúť na prírodnú zaujímavosť Ľadová jama. Ide o hlboký skalný otvor v zemi, v ktorom je špecifická mikroklíma umožňujúca udržanie ľadu dlhšiu dobu počas roka. Po zelenej značke schádzam strmými svahmi lemovanými skalnými útvarmi do sedla Sitárovo a ďalej popri potôčiku Rácov, kde prichádzam do stretu s vydrou, až k horárni Lapinka. Tu volím žltú značku, ktorá v prvom úseku nie je najlepšou voľbou. Opäť sa musím brodiť vysokou trávou, následne v okolí vrchu Strundžaník je čerstvé rúbanisko, držať sa značeného chodníka je nemožné. Od Strundžaníka lesnou cestou postupujem ku Gindure, ktorú si poctivo vyšlapem, aj keď značenie je opäť chabé. Od Gindury strmým svahom prichádzam do dedinky Pohorelská Maša. Zaujala ma svojim pekným kostolom. Od horárne Ľapinka po Pohorelskú Mašu by v tomto prípade bolo pravdepodobne lepšou možnosťou si zvoliť zelenú značku.

Po hlavnej ceste od Maše po asi 2 km, sa dostávam do dediny Pohorelá. Stúpam až k jej námestiu, kde si robím opäť nákup na dva dni a dávam 2-hodinovú pauzu v miestnej reštaurácii Pod Orlovou. Pohorelá je veľmi pekná malebná dedina na upätí svahov Nízkych Tatier, sem-tam tu je stále možné obdivovať pôvodné vidiecke obydlia. S plným bruchom netušiac, čo ma ešte čaká, si dopĺňam medokýš v miestnom prameni a stúpam smer útulňa Andrejcová po modrej značke. Najskôr to začína mierne, postupne je však stúpanie strmšie, únavu zosilňuje neustále pražiace slnko. Po 2 hodinách konečne dorážam k útulni. Je prijemný teplý večer, miesto je plné turistov. V bufete si objednávam špecialitu – pivo Tetrov a sledujem západ slnka.

6. deň

Útulňa Andrejcová – Ždiarske sedlo – Orlová – Kráľová hoľa – sedlo Záturňa – Výpad – sedlo Záploty – Liptovská Teplička, privát Ľudmila (23,3 km)

Ďalší deň vstávam skoro ráno o 5.30 h, keďže na večer hlásia búrky a predo mnou je necelých 24 km cesty. Moje telo si v noci veľmi neodpočinulo, pretože bolo až tak teplo, že sa nedalo dýchať. Míňam postupne Ždiarske sedlo, bez väčších problémov po hodinke cesty stojím na vrchu Bartková. Naskytá sa mi pekný pohlaď na Horehronie, Vysoké Tatry sú stále v opare. Ako postupujem hoľami, vietor silnie, je však stále na teplotu príjemný. Z Bartkovej prichádzam na Orlovú, kde stojí vysoký železný kríž, ďalej na Strednú hoľu až konečne po 4 hodinách dobíjam druhý cieľ mojej cesty – Kráľovú hoľu (1946 m). Opäť nesklamala, tu už fúka ako besné. Veľmi neotáľam a po zelenej značke začínam schádzať smer Liptovská Teplička.

Po asi trištvrte hodine v kosodrevine prechádzam popri prameni Čierneho Váhu. Chodník ďalej vedie strmo ihličnatým lesom až do sedla Záturňa. Tesne pred rázcestníkom na chodníku stretávam vretenicu, moju prvú v živote. Pomaly sa odplazí a môžem si vykračovať dolu do doliny smer Veľký Brunov. Mojim nohám očividne prudký zostup a následný prechod na asfaltovú cestu v spojení s vysokými teplotami značne neprospieva a začínajú mi to patrične dávať najavo. Tým viac, že asfaltová cesta dolinou Čierneho Váhu sa zdá byť nekonečná. Popri ceste po ľavej strane mínam hrob neznámeho partizánskeho bojovníka. Zelená značka ma vedie až na sedlo Záploty tesne nad obec Liptovská Teplička, ktorú v diaľke pozorujem s jej typickými terasovitými políčkami. Pri vstupe do dediny si dávam koliečko okolo drevených stodôl, ktorých je tu asi sedemdesiat a dedinka je taktiež známa svojimi zemiakovými pivnicami, ktorých je tu asi štyristo. Všetko to dopĺňa veľmi pekne upravené centrum dedinky s kostolom. Dnes budem nocovať neďaleko starej zjazdovky v priváte Ľudmila. Prichádzam včas, do pol hodiny sa spúšťa prudký lejak, ktorý trvá až do rána.

7. deň

Liptovská Teplička – Vikartovský mlyn – Kolesárky, chaty – Pred Soľankou – Vyšná Šuňava – Štrba – Tatranská Štrba – Štrbské Pleso, TEŽ - Štrbské Pleso, SHB (23,5 km)

Na konci týždňa začínam pociťovať únavu. Opäť vyrážam ráno trošku neskôr. Po debate s domácou pani a obdržaní darčeku = CD Liptovská Teplička – dedina roka, si namiesto trasy po lúkach nad dedinou, volím červenú cyklotrasu asfaltkou smer Vikartovský mlyn. Ako sa ukázalo, bola to správna voľba, keďže by na mne po predošlom výdatnom daždi neostala ani nitka suchá. V časti Pred Soľankou sa napájam na žlto značený chodník a schádzam prudko doprava k rieke. Na moje prekvapenie vidím na brehu starý drevený most, značka však evidentne vedie cez rieku na druhý breh. Bez nejakého dlhého rozmýšľania vyzúvam topánky a brodím sa na druhú stranu Čierneho Váhu ku kamennej lesnej ceste. Voda bola síce studená, našťastie len po kolená a tak všetky veci ostali suché.

Po menšom posilnení hádžem na seba všetku výbavu a pokračujem hore miernym stúpaním až nad dedinku Šuňava. Tu sa mi naskytá panoramatický výhľad na celé Vysoké Tatry prikryté perinou z oblakov. Schádzam do dediny, odkiaľ sa nechávam viesť asfaltovou cestou postupne do Štrby a Tatranskej Štrby. Od železničnej stanice modrou trasou po asi 1,5 hodine pozdĺž ozubnicovej trate, ktorá je momentálne v rekonštrukcii, vystupujem až ku Štrbskému Plesu. Utekám sa ubytovať do turistickej ubytovne SHB, odkiaľ budeme vyrážať na túry najbližšie dva dni. Večer sa stretávam s mojimi dvomi kamarátmi z Trnavy, Peťom a Vilom, ktorí so mnou absolvujú tatranskú časť. Dávame si výklus okolo plesa a večer završujeme v reštaurácii Furkotka s plánovaním ďalšieho dňa.

8. deň

Štrbské Pleso - liečebný dom Solisko – Pod Furkotkou - Odbočka na Biely Váh – Jamské pleso – Krivánsky žľab – Kriváň a spať (21 km)

Po týždni je tu vrchol celej mojej cesty – Kriváň (2494 m). Počasie má byť premenlivé, mrholenie, na vrchole pocitovo hlboko pod nulou. Štartujeme ráno o 6.30 h. V dobrej nálade v trojici ubiehajú kilometre akosi ľahšie. Ani sa nenazdáme a po nenáročnej časti červenou značkou po vyše hodinke sedíme pod prístreškom pri Jamskom plese. Z tohto miesta začne poriadna túra. Modrou značkou stúpame svahmi Kriváňa najskôr ihličnatým lesom, neskôr kosodrevinou a pekne upraveným kamenným chodníkom, až po asi 2 hodinách stojíme priamo pod Kriváňom v Krivánskom žľabe. Tu začína najťažšia časť. Strmý svah, suť, štveranie, lezenie. Počasie je stále premenlivé, na dážď to však nevypadá, nevieme však stále, ako bude hore.

Po asi 5 hodinách ale konečne dosahujeme vrcholu. Podarilo sa to. Miešajú sa pocity šťastia, hrdosti, ale aj únavy. V dobrej nálade si robíme pár fotiek pri kríži, výhľad pre hmlu nevidieť, až taká veľká zima ako bolo v predpovedi, tu nie je. Posilnení začíname schádzať dole. Ako sa už viackrát ukázalo, táto časť túry je častokrát namáhavejšia ako samotný výstup. Nebolo tomu inak ani dnes. Nohy a hlavne kolená dostávajú poriadne zabrať. Chalani, nie príliš zvyknutí na takúto záťaž, sa už modlia, kedy budeme naspäť na Štrbskom Plese. Po približne 10 hodinách sme tam, kde sme začínali, zdravo rozbití. Sadáme si v reštaurácii Zubačka, bilancujeme a plánujeme ešte zajtrajší výklus na Predné Solisko.

Zhrnutie

Absolvovaním trasy som splnil ďalšiu výzvu, ktorú som si pred seba postavil z turistického / výkonnostného hľadiska. Prechod ponúka veľmi veľa zaujímavých miest, zákutí, výhľadov, prírodu, zvery, ale aj malebné dedinky. Všetko vyšlo ako malo = počasie, ubytovanie, kondička. Základom pri tejto trase, ktorá je čo sa týka terénu pomerne náročná, je udržať si v čo najlepšom stave a čo najdlhší čas v poriadku nohy a dodržiavať stanovený harmonogram cesty kvôli prespávaniu a nákupom. Alternatív pre spanie bez stanu nie je veľa, rovnako tak aj možností pre doplnenie zásob. Ako pri predošlom tripe, tak celú trasu obohatili milí a dobrí ľudia, ktorých človek po ceste stretol.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek