Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Žalostínskou vrchovinou

Keď som nedávno sedel nad mapami a hľadal nejakú zaujímavú túru, padol mi pohľad na názov Žalostínska vrchovina. Priznám sa, dovtedy som ani netušil, že toto pohorie sa nachádza na území Slovenska. Preto som v najbližšom možnom čase vyrazil na objavnú túru po tomto kraji. Ako to dopadlo a či som bol spokojný, to sa dočítate nižšie.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+649 m stúpanie, -761 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 30.04.2007
Pohoria
Biele Karpaty, Žalostínska vrchovina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 621 m n. m.
  • Najnižší bod: 186 m n. m.
Voda
O vodu možno požiadať na samotách Pod Chrasťou, Vývoz a Salaš, voda z riečky Chvojnica
Nocľah
Bez nocľahu
Doprava
Autobus do Vrboviec, vlak alebo autobus zo Skalice
SHOCart mapy
» č.222 Hostýnske a Vizovické … (1:100.000)

Žalostínska vrchovina

Žalostínska vrchovina tvorí podcelok pohoria Biele Karpaty. Nachádza sa na jej juhozápadnom okraji. Horský reliéf tvoria ploché, mäkko modelované chrbty. Tento ráz rozrušuje v juhovýchodnej časti členitý terén, vymodelovaný riečkou Chvojnica a prítokmi Teplice. Centrálnu a západnú časť pokrývajú súvislé lesné plochy. Na východe prevládajú horské lúky s kopaničiarskymi usadlosťami. Najvyšším bodom je rozložitá Žalostiná (621,4 m. n. m.). Hrebeňom prechádza štátna hranica medzi Slovenskou a Českou republikou.

Trasa

Vrbovce – Pod Chrasťou – Žalostiná – Kněžské hory – Machnáč – Čupy – Salaš – Skalica

Poznámka: pri čítaní článku odporúčam pre lepšiu orientáciu používať turistickú mapu.

Nástup v obci Vrbovce

Ako východzí bod túry som zvolil obec Vrbovce, kam prichádzam autobusom zo Senice. Vystupujem na pekne upravenom námestí s kostolom. Nachádza sa tu nielen turistický smerovník, ale aj krčma, kde si doprajem štartovací krígeľ piva. Po jeho dopití vyrážam. Modrá značka vedie spolu so žltou po cestnej komunikácii na okraj obce. Podľa máp VKÚ a Shocart-u by sa mala modrá v týchto miestach odpojiť od žltej a smerovať k vykrývaču nad obcou. Skutočnosť je ale iná. Značky vedú spolu ešte asi 1300 m. Potom už vidím len žltú. Pozorne sledujem značenie, no odbočku modrej nevidím. A to som úsek od poslednej modrej značky prešiel dvakrát. Preto opúšťam cestu, prechádzam plytkou dolinou a po prebrodení potoka vystúpim na plochý chrbát zvaný Hrabina. Tu objavujem značenie, ale len vo forme malých fragmentov farby na stromoch. Otvorený terén dovoľuje spoľahlivú orientáciu, preto si zo zanedbaného značenia nerobím ťažkú hlavu. Mierne stúpam po plochom hrebeni k ďalšiemu vykrývaču, ktorý stojí na okraji lesa pri osade Pod Chrasťou. Z týchto miest obdivujem nezvyčajný pohľad na Veľkú Javorinu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Žalostiná

Nasleduje krátky úsek lesom, kde občas zbadám pozostatky značiek. Pred osadou Pod Chrasťou opúšťam lesnú cestu a krížom cez lúku prichádzam na najvyšší vrch Žalostínskej vrchoviny, Žalostinú. Odlesnený vrchol umožňuje kruhový výhľad. Na obzore vidím Malé a Biele Karpaty. Severne sa tiahne hrebeň, po ktorom vedie štátna hranica medzi Slovenskou a Českou republikou. Juh vypĺňa malebná krajina Myjavskej pahorkatiny. Vrchol so širším okolím patrí do sústavy chránených území Natura 2000. Preto ma udivuje, keď tu začiatkom 21. stor. plánovali vybudovať systém veterných elektrární - Veterný park Žalostiná. Napriek tomu, že sem nevedie turistická značka, výstup je pohodlný a orientačne nenáročný. Odbočku na vrchol doporučujem každému, kto sa zatúla do týchto končín.

Hmmm... to značenie záhadné

Ešte na vrchole vyberám mapu a určujem si ďalší postup. Západne sa nachádza osada Vývoz, do ktorej sa dostávam zostupom cez lúku a krátky úsek lesa. Podľa mapy osadou prechádza modrá značka z Vrboviec. Zbadám ju hneď na začiatku osady. Značenie je úplne nové, preto konštatujem, že buď je úsek modrej značky z Vrboviec po osadu Vývoz tesne pred obnovou, alebo značka začína len od kóty 492.5 (GPS 48.80518, 17.42505), kam vedie žltá z Vrboviec a Chvojince.

Čupy

Za osadou rezko pokračujem. Prechádzam riečku Chvojnicu a za 20 minút stojím pri turistickom smerovníku Kněžské hory, priamo na štátnej hranici. Tu sa nachádza vchod do obory Pusté, ktorou prechádza žltá značka. Ja budem pokračovať ďalej po červenej, ktorá vedie súbežne s hranicou. Hrebeň je príjemne húpavý, žiadne veľké výškové rozdiely. Len oplotenie obory pripomína „železnú oponu na západných hraniciach“ spred roku 1989. Po hodine chôdze lesom prichádzam na rozsiahlu lúku pod vrchom Čupy. Ak sa sem zatúlate, odbočte zo značky a doprajte si po nej prechádzku plnú výhľadov. Určite nebudete ľutovať! Značka vedie okrajom lúky po asfaltke. Z cesty nie sú žiadne výhľady, lebo vedie za pásom stromov. V západnom cípe lúky sa musím vrátiť na značku, ktorá miernym stúpaním po lesnej cestičke prichádza na vrchol Čupy. Z vrcholu je obmedzený výhľad na severozápad.

Poznáte vévévé Hiking eská?

Zapíšem sa do vrcholovej knihy, vyfotím si pylón na vrchole, keď sem dorazí osamotená turistka. Dávame sa do reči. Mimochodom, spomeniem aj vévévé Hiking eská. „Samozrejme, poznám!“ Odpovedá. „Každý deň netrpezlivo čakám, čo nového prinesie. Či opis zaujímavej túry, alebo iný článok.“ Náš rozhovor sa točí okolo článkov, fotogalérie... Keď si zakývame na rozlúčku, odchádzam s dobrým pocitom, že nikto nerobí prácu pre tento turistický portál nadarmo!

Skalické role

Z vrcholu klesám spleťou chodníkov k lesnej ceste. Tá sa neskôr zmení na asfaltku. Za chatou Krížnica značka prudko odbočí a opäť vedie lesnou cestou. Prechádzam okolo zrubu, ktorý je úplne zavalený drevom. Písať o ňom ako o mieste vhodnom na nocľah je preto bezpredmetné. Vychádzam z lesa a pred sebou vidím rozsiahlu rovinu Dolnomoravského úvalu. Veže kostolov mi pomáhajú identifikovať Skalicu a Holíč. Za osadou Salaš kráčam prevažne poliami, ktoré dávajú túre celkom iný rozmer. Tesne pred Skalicou ma jeden sváčko zláka do „sklípku“ na deci vínka. Bolo výborné.

Slobodné kráľovské mesto, Skalica

Tak ako Hanibal stál pred bránami Ríma, tak aj ja stojím v priestore bývalej brány do mesta Skalica. Po oboch stranách sú zachovalé múry mestského opevnenia, čo mňa, milovníka opevnení a hradov veľmi teší. Pri prechode mestom viacero útulných krčmičiek zvádza k návšteve. Jednej veru neodolám. Po pivnej zastávke sa presúvam do centra, na námestie Slobody. Tu je dominantnou stavbou kostol sv. Michala Archanjela s karnerom sv. Anny. V letnej turistickej sezóne sa dá vystúpiť na galériu kostolnej veže, odkiaľ je výhľad na mesto a široké okolie.

Na Skalickom hrade

Značka vedie z námestia Slobody od západnej časti mesta k opraveným múrom opevnenia s bránou a rotundou sv. Juraja. Hneď vedľa sa nachádza skalická Kalvária. V jej priestore stál Skalický hrad. Z jeho stavieb sa zachovali mohutné valy, priekopy a citadela. Okrem týchto pozostatkov tu stoja sakrálne stavby charakteristické pre kalvárie. O hrade informuje tabuľa s pôdorysom lokality. Do pôvodného areálu hradu patrila aj rotunda sv. Juraja z prelomu 12. a 13. stor. Neskôr, po zániku hradu, bola využitá ako veža opevnenia mesta. V turistickej informačnej kancelárii je možné vybaviť si jej prehliadku. V blízkosti sú pozostatky židovského cintorína.

Epilóg

Keď už sedím na železničnej stanici, kde končí červená značka, začínam rekapitulovať celé putovanie Žalostínskou vrchovinou. Tento širokej turistickej verejnosti takmer neznámy kút Slovenska ma veľmi očaril. Nenašiel som tu síce žiadne prudké stúpania na vysoké vrchy, ale výhľad zo Žalostinej a idylická krajina na lúkach pod vrchom Čupy ma nadlho očarili. Lány, role a vinohrady pred Skalicou ponúkajú úplne iný charakter turistiky. Preto sa nedajte odradiť chaotickým značením v úvode a navštívte tento kraj. Neoľutujete!

Fotogaléria k článku

Najnovšie