Túra

Žalostínskou vrchovinou

22.10.07
Keď som nedávno sedel nad mapami a hľadal nejakú zaujímavú túru, padol mi pohľad na názov Žalostínska vrchovina. Priznám sa, dovtedy som ani netušil, že toto pohorie sa nachádza na území Slovenska. Preto som v najbližšom možnom čase vyrazil na objavnú túru po tomto kraji. Ako to dopadlo a či som bol spokojný, to sa dočítate nižšie.

Žalostínska vrchovina

Žalostínska vrchovina tvorí podcelok pohoria Biele Karpaty. Nachádza sa na jej juhozápadnom okraji. Horský reliéf tvoria ploché, mäkko modelované chrbty. Tento ráz rozrušuje v juhovýchodnej časti členitý terén, vymodelovaný riečkou Chvojnica a prítokmi Teplice. Centrálnu a západnú časť pokrývajú súvislé lesné plochy. Na východe prevládajú horské lúky s kopaničiarskymi usadlosťami. Najvyšším bodom je rozložitá Žalostiná (621,4 m. n. m.). Hrebeňom prechádza štátna hranica medzi Slovenskou a Českou republikou.

Trasa

Vrbovce – Pod Chrasťou – Žalostiná – Kněžské hory – Machnáč – Čupy – Salaš – Skalica

Poznámka: pri čítaní článku odporúčam pre lepšiu orientáciu používať turistickú mapu.

Nástup v obci Vrbovce

Ako východzí bod túry som zvolil obec Vrbovce, kam prichádzam autobusom zo Senice. Vystupujem na pekne upravenom námestí s kostolom. Nachádza sa tu nielen turistický smerovník, ale aj krčma, kde si doprajem štartovací krígeľ piva. Po jeho dopití vyrážam. Modrá značka vedie spolu so žltou po cestnej komunikácii na okraj obce. Podľa máp VKÚ a Shocart-u by sa mala modrá v týchto miestach odpojiť od žltej a smerovať k vykrývaču nad obcou. Skutočnosť je ale iná. Značky vedú spolu ešte asi 1300 m. Potom už vidím len žltú. Pozorne sledujem značenie, no odbočku modrej nevidím. A to som úsek od poslednej modrej značky prešiel dvakrát. Preto opúšťam cestu, prechádzam plytkou dolinou a po prebrodení potoka vystúpim na plochý chrbát zvaný Hrabina. Tu objavujem značenie, ale len vo forme malých fragmentov farby na stromoch. Otvorený terén dovoľuje spoľahlivú orientáciu, preto si zo zanedbaného značenia nerobím ťažkú hlavu. Mierne stúpam po plochom hrebeni k ďalšiemu vykrývaču, ktorý stojí na okraji lesa pri osade Pod Chrasťou. Z týchto miest obdivujem nezvyčajný pohľad na Veľkú Javorinu.

Žalostiná

Nasleduje krátky úsek lesom, kde občas zbadám pozostatky značiek. Pred osadou Pod Chrasťou opúšťam lesnú cestu a krížom cez lúku prichádzam na najvyšší vrch Žalostínskej vrchoviny, Žalostinú. Odlesnený vrchol umožňuje kruhový výhľad. Na obzore vidím Malé a Biele Karpaty. Severne sa tiahne hrebeň, po ktorom vedie štátna hranica medzi Slovenskou a Českou republikou. Juh vypĺňa malebná krajina Myjavskej pahorkatiny. Vrchol so širším okolím patrí do sústavy chránených území Natura 2000. Preto ma udivuje, keď tu začiatkom 21. stor. plánovali vybudovať systém veterných elektrární - Veterný park Žalostiná. Napriek tomu, že sem nevedie turistická značka, výstup je pohodlný a orientačne nenáročný. Odbočku na vrchol doporučujem každému, kto sa zatúla do týchto končín.

Hmmm... to značenie záhadné

Ešte na vrchole vyberám mapu a určujem si ďalší postup. Západne sa nachádza osada Vývoz, do ktorej sa dostávam zostupom cez lúku a krátky úsek lesa. Podľa mapy osadou prechádza modrá značka z Vrboviec. Zbadám ju hneď na začiatku osady. Značenie je úplne nové, preto konštatujem, že buď je úsek modrej značky z Vrboviec po osadu Vývoz tesne pred obnovou, alebo značka začína len od kóty 492.5 (GPS 48.80518, 17.42505), kam vedie žltá z Vrboviec a Chvojince.

Čupy

Za osadou rezko pokračujem. Prechádzam riečku Chvojnicu a za 20 minút stojím pri turistickom smerovníku Kněžské hory, priamo na štátnej hranici. Tu sa nachádza vchod do obory Pusté, ktorou prechádza žltá značka. Ja budem pokračovať ďalej po červenej, ktorá vedie súbežne s hranicou. Hrebeň je príjemne húpavý, žiadne veľké výškové rozdiely. Len oplotenie obory pripomína „železnú oponu na západných hraniciach“ spred roku 1989. Po hodine chôdze lesom prichádzam na rozsiahlu lúku pod vrchom Čupy. Ak sa sem zatúlate, odbočte zo značky a doprajte si po nej prechádzku plnú výhľadov. Určite nebudete ľutovať! Značka vedie okrajom lúky po asfaltke. Z cesty nie sú žiadne výhľady, lebo vedie za pásom stromov. V západnom cípe lúky sa musím vrátiť na značku, ktorá miernym stúpaním po lesnej cestičke prichádza na vrchol Čupy. Z vrcholu je obmedzený výhľad na severozápad.

Poznáte vévévé Hiking eská?

Zapíšem sa do vrcholovej knihy, vyfotím si pylón na vrchole, keď sem dorazí osamotená turistka. Dávame sa do reči. Mimochodom, spomeniem aj vévévé Hiking eská. „Samozrejme, poznám!“ Odpovedá. „Každý deň netrpezlivo čakám, čo nového prinesie. Či opis zaujímavej túry, alebo iný článok.“ Náš rozhovor sa točí okolo článkov, fotogalérie... Keď si zakývame na rozlúčku, odchádzam s dobrým pocitom, že nikto nerobí prácu pre tento turistický portál nadarmo!

Skalické role

Z vrcholu klesám spleťou chodníkov k lesnej ceste. Tá sa neskôr zmení na asfaltku. Za chatou Krížnica značka prudko odbočí a opäť vedie lesnou cestou. Prechádzam okolo zrubu, ktorý je úplne zavalený drevom. Písať o ňom ako o mieste vhodnom na nocľah je preto bezpredmetné. Vychádzam z lesa a pred sebou vidím rozsiahlu rovinu Dolnomoravského úvalu. Veže kostolov mi pomáhajú identifikovať Skalicu a Holíč. Za osadou Salaš kráčam prevažne poliami, ktoré dávajú túre celkom iný rozmer. Tesne pred Skalicou ma jeden sváčko zláka do „sklípku“ na deci vínka. Bolo výborné.

Slobodné kráľovské mesto, Skalica

Tak ako Hanibal stál pred bránami Ríma, tak aj ja stojím v priestore bývalej brány do mesta Skalica. Po oboch stranách sú zachovalé múry mestského opevnenia, čo mňa, milovníka opevnení a hradov veľmi teší. Pri prechode mestom viacero útulných krčmičiek zvádza k návšteve. Jednej veru neodolám. Po pivnej zastávke sa presúvam do centra, na námestie Slobody. Tu je dominantnou stavbou kostol sv. Michala Archanjela s karnerom sv. Anny. V letnej turistickej sezóne sa dá vystúpiť na galériu kostolnej veže, odkiaľ je výhľad na mesto a široké okolie.

Na Skalickom hrade

Značka vedie z námestia Slobody od západnej časti mesta k opraveným múrom opevnenia s bránou a rotundou sv. Juraja. Hneď vedľa sa nachádza skalická Kalvária. V jej priestore stál Skalický hrad. Z jeho stavieb sa zachovali mohutné valy, priekopy a citadela. Okrem týchto pozostatkov tu stoja sakrálne stavby charakteristické pre kalvárie. O hrade informuje tabuľa s pôdorysom lokality. Do pôvodného areálu hradu patrila aj rotunda sv. Juraja z prelomu 12. a 13. stor. Neskôr, po zániku hradu, bola využitá ako veža opevnenia mesta. V turistickej informačnej kancelárii je možné vybaviť si jej prehliadku. V blízkosti sú pozostatky židovského cintorína.

Epilóg

Keď už sedím na železničnej stanici, kde končí červená značka, začínam rekapitulovať celé putovanie Žalostínskou vrchovinou. Tento širokej turistickej verejnosti takmer neznámy kút Slovenska ma veľmi očaril. Nenašiel som tu síce žiadne prudké stúpania na vysoké vrchy, ale výhľad zo Žalostinej a idylická krajina na lúkach pod vrchom Čupy ma nadlho očarili. Lány, role a vinohrady pred Skalicou ponúkajú úplne iný charakter turistiky. Preto sa nedajte odradiť chaotickým značením v úvode a navštívte tento kraj. Neoľutujete!

Fórum 24 príspevkov
Žalostínskou vrchovinou 06/09/12 08:42 24 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra NCH Rakytovské plieska (okruh) Dnes konečne aj do Tatier prišlo teplé, skoro letné počasie. Máme chuť na kratšiu vychádzku na menej navštevovaných miestach. Vyberieme si NCH na Rakytovské plieska. Nachádza západne od Štrbského Plesa, v oblasti zasiahnutej vetrovou kalamitou v roku 2004. Chceme si detailne pozrieť, ako si príroda poradila s jej následkami a vychutnať si krásne výhľady v objatí sviežej zelene. dnes Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý som strávila na vychádzke v slnkom zaliatych Vysokých Tatrách s dcérkou. Výber trasy sme podriadili tomu, že sme mali v nosiči 7-mesačného svištíka, no aj tak sme chceli bližšie k vrcholom, bližšie k modrej oblohe a bližšie k slniečku. včera Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. včera Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Žalostínskou vrchovinou 06/09/12 08:42 24 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty, Žalostínska vrchovina
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 621 m n. m.
    • min: 186 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 649 m
    • klesanie: 761 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 30.04.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.79924 ° SŠ
      dĺžka: 17.46868 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.84632 ° SŠ
      dĺžka: 17.22884 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bez nocľahu
  • Voda
    • O vodu možno požiadať na samotách Pod Chrasťou, Vývoz a Salaš, voda z riečky Chvojnica
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Autobus do Vrboviec, vlak alebo autobus zo Skalice
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.27)