Výstup na Warscheneck

Vedel som, že ma čaká dlhšia prechádzka, preto som so sebou ťahal budík. O 4.15 h som vstal, vychystal som sa a o 5.30 h som vyrážal na túru z bezplatného “parkoviska pre turistov” vo Vorderstoderi. Vyhodil som si na chrbát batoh a vyrazil som do kopcov.

Pred Schafferteichom mal farmár prichystané drevo na zimu. Zrejme sa nudil, tak ho upravil do rôznych domčekov a vozidielok. Samozrejme, takto upravené siahovice do pece nešli, farmára musí v zime hriať dobrý pocit z toho, že spravil deťom radosť. Zišiel som z asfaltky a vystúpal som na nízky hrebienok. Ešte aj tu stoja kreácie zručného farmára, hoci už trochu skromnejšie. Obehol ma prvý turista. Kým som vyšiel na kopec, obehli ma ešte ďalší štyria.

Za hrebienkom začalo stúpanie. Serpentína za serpentínou. Išiel som pomaly, ale vytrvalo. Pri chate som si mohol povedať, že mám za sebou asi 600 výškových metrov a 900 m ma ešte čaká. Vystúpal som nad pásmo lesa a nato nad pásmo kosodreviny. Zodvihol sa vetrík. Viac ma však trápil pohľad na západ, kde sa začali kopiť oblaky. Rakúšan ma ubezpečil, že dnes bude pekne, ale veľmi som mu neveril.

Náhornou plošinou

A máme tu vrchol. Je 11.00 h a stojím na Warschenecku (2388 m). Konečne môžem zvoľniť. Minul som Liezener a strmým svahom som zišiel do sedla. Nasledoval krátky traverz a potom prechádzka náhornou plošinou. Keďže Mŕtve hory (Totes Gebirge) tvoria vápence, plošina je posiata závrtmi a priepasťami. Nádherná krajina. Zablúdiť sa nedá, pretože značenie nedávno obnovili. Rakúska norma hovorí, že značka má mať rozmery 20 x 20 cm, takže tu nezablúdia ani krátkozrakí turisti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zjedol som obed a vyšiel som do sedla Elmscharte. Opäť sa mi otvoril výhľad na západ a potešilo ma, že sa sivé mraky stratili. Nakoniec dnes bude pekne. Krásnym hrebienkom som vyšiel na Schrocken (2281 m) a začal som zostupovať ferratou Hans Rubenzucker Weg. Je tu asi 100 metrov hrubého oceľového lana a štyri kramle. Ferratový set tu nepotrebujete a pri troche opatrnosti ani prilbu.

Zostup

Zbehol som na Hutterer Höß. Až sem sa dá zdola vyviezť lanovkou, ktorá je v prevádzke celé leto. Keby som mal problém, tak ju využijem, ale zatiaľ som sa cítil dobre. Zišiel som na Edtbauern Alm a zahol som na chodník pre cyklistov. Je to bývalá zvážnica, ktorú vyčistili od popadaných kameňov. Spravili z nich čosi ako múrik.

Za Untere Edtbauern Alm bolo treba trochu stúpať a akosi mi to nešlo. Začínal som byť unavený. Zobol som si zopár jahôd a zhodil som si bundu. Trochu to pomohlo.

Už od Hutterer Höß sú chodníky značené čudne. Na každom rázcestí sú smerovníky, ale priebežné značenie chýba. Až za lazom Steyrbergerreith sa to zmenilo a na stromoch sa začali objavovať rakúske zástavy. Majú tu náučný chodník so stavbami pre pre deti, ale veľmi som to nevnímal. Na západe sa zatiahlo a poriadne sa zošerilo. Zdalo sa, že bude liať. Únava–neúnava, trielil som z kopca.

Zbehol som do údolia a vyšiel som do Vorderstoderu. Pršať začalo, keď mi k autu chýbalo zhruba 20 metrov. Šťastie ma teda neopustilo. Keby začalo liať, keď som bol na hrebeni, zmokol by som do nitky.

Sadol som si do auta a išiel som domov. Cesty boli prázdne, pretože pršalo viac a viac. Čoskoro som šoféroval v hustom lejaku a okolo plieskali blesky. Hustý lejak postupne prešiel do mrholenia a búrka sa vzdialila. No blesky križovali nebo predo mnou po celú cestu, až kým som neprišiel domov.

Záver

Keď som túru plánoval, odhadol som prevýšenie na 1900 metrov. Nakoniec to bolo trochu viac, ale dalo sa to zvládnuť. Pôvodne som chcel v horách stráviť ešte jeden poldeň, ale po silnom lejaku by som celé doobedie zbieral z trávy vodu, na čo som nemal chuť. Veď sa sem o pár týždňov môžem vrátiť.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek