Štart

O 6:30 ráno vyrážame z Ljubljany. Päťčlenná slovensko-slovinská posádka, vyzbrojená 4 fotoaparátmi, mapou, kompasom a GPS sa naskladá do auta a namieri si to smerom na Bled. Hlavné mesto nechávame za sebou v hustej hmle, ktorá je (minimálne v septembri) v Ljubljane pravidelným ranným hosťom. Hneď, ako vyjdeme na diaľnicu, sa hmla trhá a nám sa po pravej strane cesty odkrýva výhľad na Kamniško-Savinjske Alpe a Karavanke. Vľavo pred nami sa už zas pomaly rysujú prvé náznaky Julských Álp. Cesta po Bled je bezproblémová, zápcha v protismere nás netrápi a náladu nám zlepšuje aj vychádzajúce slnko, ktoré prezrádza krásny deň.

V Blede odbočujeme na náhornú plošinu Pokljuka, kde sa nachádza nástupný bod našej trasy - v mape je vyznačený symbolom parkoviska, pri ktorom by mal byť pomník. Pri skupine domčekov s názvom Mrzli Studenec zliezame z asfaltu na štrkovo-prašnú lesnú cestu. Našťastie, je tu šípka ukazujúca smer ku chate Blejska koča na Lipanci - keby nebola, ľahko by sa mohlo stať, že túto odbočku buď minieme alebo chybne odbočíme už skôr. Na Pokljuke je totiž všakovakých lesných ciest neúrekom. Keď prichádzame na miesto, kde sa začína naša značka, zisťujeme, že pod "parkoviskom" mapa rozumie rozšírený priestor okolo cesty, kde môže naraz stáť možno 6-7 áut. Ešteže je tu ten pomník, to je vcelku dobrý orientačný bod, inak by sme sa asi opäť previezli. Vystupovať nám velí aj ďalšia šípka s nápisom "Blejska koča - Lipanca" ukazujúca do lesa. Sme v nadmorskej výške cca. 1340 m n. m.

Blejska koča na Lipanci

Konečne na vlastných nohách! Vydávame sa smerom, ktorý nám ukazuje šípka. Chodník nás vedie prevažne ihličnatým lesom, najprv po rovinke a po zhruba 200 metroch miernym stúpaním. V lese sú vidieť stopy po práci lesníkov - napriek tomu, že sme na území Triglavského národného parku, sa tu chlapíci s motorovými pílami vyskytujú pomerne bežne. Niektoré produkty ich práce sú naozaj zaujímavé (viď obrázok č. 2). Križujeme ďalšiu lesnú cestu a pripájame sa k turistickej značke, ktorá vedie z Planiny Javornik. Alebo sa značka z Planiny Javornik pripája k tej našej? V Slovinsku je to ťažko povedať, keďže všetky turistické chodníky sú značené rovnako - symbolom bieleho kruhu s červeným obrysom. Túto značku zaviedol v roku 1922 istý Alojz Knafelc, podľa ktorého sa jej zvykne nadávať aj Knafelcova značka. Našincovi zhýčkanému česko-slovenským systémom 4 farieb sa takéto značenie môže javiť ako zaostalé. Pri sledovaní značiek si treba dávať pozor hlavne na križovatkách - prehliadnutie smerovky totiž môže spôsobiť, že človek dôjde úplne inde, ako pôvodne chcel (našťastie, v Slovinsku som sa nestretol s "dobrými slovenskými tradíciami" ohýbať, otáčať či iným spôsobom likvidovať smerové tabule).

Les postupne redne a mení sa na lúku. Tabuľa na jednom z okrajových stromov nabáda návštevníkov, ktorí sa na výlet vybrali aj so svojím štvornohým miláčikom, aby si ho dali na vodidlo, lebo na lúke sa zvykne pásť dobytok. V deň nášho výletu tu však ovečiek niet a ich prítomnosť prezrádza iba na tenkú vrstvu "pokosená" trávička a občasné bobky. Na planine Lipanca (tak sa lúka volá) veje slovinská vlajka a pri nej stoja 4 budovy - vpravo Pastirska koča, vľavo Blejska koča a v strede dva menšie domčeky bez bližšieho označenia. Ako turistická chata slúži Blejska koča - v ponuke má teplé aj studené jedlá a nápoje a poskytuje tiež možnosť prenocovania. Ja si z jej menu zatiaľ vyberám len pohľadnicu za 60 centov, na obed je ešte priskoro. Kartu si označím miestnymi turistickými pečiatkami a potom už hor sa k vrcholu!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Debela Peč a obed s krkavcami

Rázcestník pri Blejskej koči je na smerovky pomerne bohatý, na šípke s nápisom Debela Peč je uvedený čas 1:30. Chodník sprava obchádza závrtovitú dolinku, na spodku ktorej je malé jazierko (no jazierko - pri aktuálnom slnečnom septembrovom počasí je to skôr taká väčšia mláka) a ďalej stúpa nahor pomedzi smreky a smrekovce. Scenériu dopĺňa zelená tráva a roztrúsené biele skaly a skalky, ktoré mi chvíľami pripomínajú Malú Fatru a chvíľami zábery z Vinnetoua. Ani nie po polhodinke sa dostávame do pásma kosodreviny a odkrýva sa nám tá pravá nádhera - výhľad na jeho veličenstvo Triglav, Rjavinu a ďalšie krásne vrchy Julských Álp. Všetky fotoaparáty cvakajú ostošesť.

Míňame asi desaťčlennú skupinu turistov z Islandu vracajúcu sa z vrcholu. Ako sa neskôr ukáže, je to najpočetnejšia skupina, ktorú stretneme - zdá sa, že trasa na Debela Peč nie je až taká frekventovaná. Aj keď zrejme len v dôsledku septembrového termínu. Pokračujeme ďalej chodníkom medzi kosodrevinou s neustálym výhľadom na Triglav po ľavej strane. Terén je vcelku nenáročný, značka ide dlhší úsek viac-menej po rovine, tesne pred vrcholom dokonca mierne poklesne, aby nám v závere umožnila vychutnať si ešte jedno stúpanie.

Pár metrov pod vrcholom sa nad našimi hlavami prvýkrát ozve zvláštne zakŕkanie. V mysli sa mi okamžite vynorí spomienka na môj prvý prechod hrebeňa Nízkych Tatier pred X rokmi, keď som pod Chopkom začul rovnaký zvuk a čudoval sa, kde sa v tejto nadmorskej výške berú žaby :-) Samozrejme, ani vtedy, ani teraz nešlo o žaby ale o čierne vranovité vtáky, o ktorých som usúdil, že by to mohli byť krkavce. Logické, pomyslím si - nadmorská výška je tu zhruba rovnaká ako na Chopku, rovnakí budú aj jej obyvatelia. Tieto krkavce sú však predsa len akési iné - menej plaché. Ako tak sedíme na vrchole, jeme a kocháme sa výhľadmi (okrem Triglavu a Rjaviny je možné vidieť napríklad dolinu Krma a Kovinarsku koču v nej, jazero Bled či Kamniško-Savinjske Alpe) krkavce sa začínajú zlietať a obšmietať okolo nás. Najprv len jeden, potom dva a nakoniec až tri kusy. Žeby boli hladné? Skusmo im hádžeme plátok syra - a krkavce sa po ňom okamžite vrhnú. Nasleduje ďalší kúsok a ďalší. Milé krkavce nám ho zjedli skoro za celý balík(!)

Ako na každom správnom vrchole, aj na Debela Peč sa nachádza schránka s vrcholovou knihou (po slovinsky "Vpisna knjiga za vrhove"). Pridáme do nej svoje mená a trochu si aj zalistujeme. Národnostné zloženie návštevníkov je pomerne rôznorodé - nechýba Nemecko, USA či už spomínaný Island. Zápisy od Slovákov sme v knihe neobjavili, ale zato Česko bolo zastúpené niekoľkonásobne. Vedľa schránky je umiestnená zvláštna ohnutá tyč, na prvý pohľad pripomínajúca naše "štátne nivelácie a triangulácie", ktorých "poškodenie sa trestá". Podrobnejšie skúmanie však prezrádza, že ide vlastne o vrcholovú pečiatku - bohužiaľ už nefunkčnú. Oznam na "vpisne knjige" však hlása, že "Štempelj Debela Peč je na Blejski koči", a teda nikto nepríde skrátka.

Planina Javornik a relax pri jazere

Vraciame sa tou istou cestou, cez Blejsku koču k nášmu autu na Pokljuke. Chate ešte urobíme trochu tržbu, polievkou a pivami a popri zostupe sa poniektorí z nás zabavia aj zbieraním húb - chvíľu sme síce váhali, či je v národnom parku povolené zbierať huby, ale keď sme uvideli niekoľko "domorodcov" s plnými košíkmi, usúdili sme, že zrejme áno. Na spiatočnej ceste do Ljubljany si ešte urobíme dve fotozastávky - jednu na Planine Javornik, kde sa nachádza idylická skupinka drevených domčekov a druhú pri Bledskom jazere. Pôvodný plán zájsť ešte aj do doliny Vintgar sme už síce nestihli zrealizovať (dlho sme vysedávali na Blejskej koči a zbierali huby), avšak aj bez nej sa vraciame plní zážitkov.

Možné modifikácie

Uvedená trasa predstavuje asi najkratší a najjednoduchší prístup na vrchol Debela Peč. Od spomínaného pomníka trvá výstup miernym tempom cca. 2 až 3 hodiny. Ďalšou možnosťou je odstaviť auto už pri Šport Hoteli Pokljuka a prejsť cez Planinu Javornik - takýmto spôsobom sa dá vyhnúť jazde po prašnej lesnej ceste a výlet sa tým predĺži zhruba o hodinu (odhad). Do tretice, v prípade, že sa nemusíte vrátiť na to isté miesto, môžete sa na Debela Peč vybrať náročnejšou cestou od severu z doliny Krma cez Lipanska vrata a trasu cez Blejsku koču použiť len na zostup.

Jedna zaujímavosť na záver

Okrem vrchu, ktorý je opísaný v tomto článku, je v Julských Alpách ešte jeden ďalší kopec s názvom Debela Peč. Nachádza sa západne od Triglavu, v hrebeni medzi dolinami Zadnjica, Mlinarica a Trenta, meria "iba" 1693m a podľa mapy naň nevedie žiaden značený turistický chodník. Názov "Debela peč" v slovenčine znamená "Tučná pec".

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek