Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Buchlov
Buchlov Zatvoriť

Túra Víkend vo Vtáčniku

Kamarát má chalupu nad Jedľovými Kostoľanmi a keď oznámil, že tam ide na týždeň, pridal som sa k nemu aspoň na víkend. Vyrazili sme autom v piatok po robote a cestou sme sa stavili v súkromnej ZOO v Pustých Úľanoch. Keďže je veterinár, doniesol lieky pre zvieratká a na oplátku sme naložili zemiaky a divinu na guláš. V Obyciach sme nabrali do fliaš vodu z miestnej minerálky a po 18 hod. sme sa už na chalupe venovali vareniu gulášu.

Vzdialenosť
41 km
Prevýšenie
+2532 m stúpanie, -2515 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – 31.07.2020
Pohoria
Vtáčnik (CHKO Ponitrie)
Trasa
Voda
dva pramene na zelenom NCh na Siahy
Doprava
parkovisko Sekaniny a Slukove štále
SHOCart mapy
» č.483 Tribeč, Vtáčnik (1:40.000)

1. deň

Sekaniny – Gepňárová dolina – po NCh na Siahy – Zraz – Vtáčnik – Kláštorská skala – Rúbaný vrch – popod Balatom – Zadná lúka – Zadné Žiare – Bystričianska dolina – Sekaniny

Ráno sa nám trošku horšie vstávalo, lebo sme večer ešte koštovali guláš, piekli zemiaky v pahrebe a k tomu kecali a popíjali červené vínko. Plán je však plán a tak po raňajkách sme už 7,15 sedeli v aute a smerovali na Malú Lehotu. Pelé tvrdil, že pozná lesnú cestu medzi Malou Lehotou a Pílou. Čo však nasledovalo bola naprostá divočina a často som myslel, že auto zapadne do výmoľov. Našťastie sme to nejako prežili a z Píly to už bola normálna asfaltka na Veľké Pole, Penhýbel a Kamenec pod Vtáčnikom. Lesnou asfaltkou sme došli na parkovisko Sekaniny a tu sme auto odstavili a mohli konečne začať šliapať.

Zeleným Náučným chodníkom

Vrátili sme sa kúsok späť a od TIM Gepáňová dolina sme začali stúpať po Náučnom chodníku. Pobavili nás lavičky s nadpisom – Si už dôchodca? Tak..., Kam sa ponáhľaš? Pod, odpočiň si. Obaja sme už dôchodcovia, no dnes sme prišli šliapať a nie posedávať.

Po asfaltke sa nám šlo dobre, ale potom sme odbočili na lesnú cestu a vzhľadom na teplo a stúpanie, sme sa začali nejako moc potiť. V jednej zo zákrut sme objavili asi novo postavený poľovnícky posed. Ešte nemal osadené okná, boli len tak opreté vo vnútri.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

NCh sa križoval s lesnou cestou a ako som študoval oznam o odbočke k lezeniu v lome Hrádok, došli k nám dve Češky. Vraj idú od chaty Končitá. Pridali sa k nám a tak sme vo štvorici, funiac, potiac sa, stúpali na Vtáčnik.

Potešili sme sa výdatnému prameňu, ktorý nebol na mape zaznamenaný. Blízko je pomník dvom padlým partizánom, ktorý tiež nie je na mape. Preťali sme ešte dve lesné cesty a po celkom strmom stúpaní sme zastali pri prameni, kríži a informačnej tabule Siahy. Tu sme sa napojili na modrú a stúpanie nás roztrhalo. Kráčal som zrazu sám. V lese ma zaujal jeden mohutný strom, kde z pňa vyrastalo päť kmeňov. Žeby vylepšené Svätoplukove prúty?

Keď som sa ocitol medzi čučoriedkami, vedel som, že na vrchol Vtáčnika už nie je ďaleko. Nie je tu až taká prudká vegetačná zmena ako keď sa vystupuje od Handlovej po červenej a zrazu som bol na vrcholovej lúke, plnej ľudí. Poniektorí sa pásli na čučoriedkach, iní zase obdivovali naozaj úžasné výhľady. Tričko som mal mokré, akoby ma hodili do vody a to veľmi slanej. Pokochal som sa výhľadom od kríža, nechal sa zvečniť u smerovníka a mazal som sa prezliecť do suchého. Sadli sme si s Pelém na lavičky pod Informačnou tabuľou o bývalej lesnej železničke a naobedovali sme sa. Keď tričká ako tak obschli, obliekli sme si ich a vykročili smerom na Kláštorskú skalu. Dole kopcom a suchým sa nám šlo dobre. Vyšli sme hore na skaly a dlho sme sa naozaj kochali výhľadmi do šíreho okolia. Som tu už aspoň piaty krát a vždy som mal šťastie na dobré počasie a tým aj dohľadnosť.

Z červenej mimo žltej a o zelenej ani nevraviac

Čakala nás ešte dlhá cesta a tak sme sa napokon pobrali ďalej. Drobné terénne vlny nás viedli akoby alejou k TIM Rúbaný vrch. Chceli sme po žltej dôjsť na Zadnú lúku a po zelenej do Bystričianskej doliny. Nejako sme sa však zakecali a zrazu sme zistili, že nejdeme po značke, ale po zvážnici popod Balatom. Keď som si na tablete overil, že aj tak prídeme na Zadnú lúku, vybrali sme sa ďalej a obdivovali sme krásne výhľady na skaly trčiace zo zelene okolitých lesov.

Pri TIM Zadná lúka sme si sadli na lavičku a dali zase sušiť tričká. Od Buchlova prišiel chlapík a vravel, že chce po zelenej zísť do Bystričianskej doliny. Nuž sme sa obliekli a že ideme spolu. Márne sme hľadali pokračovanie zelenej a tak som napokon navrhol ísť po lesnej ceste doľava. Chlapík sa napokon vrátil a my s Pelém sme pokračovali popod Zadné Žiare. Došli sme na lúku, kde cesta zdanlivo končila. Pokračovanie doľava nedávalo zmysel a tak som sa opäť radil s tabletom a podľa neho sme sa vybrali doprava dolu starou, lesnou cestou. Dobehol nás cyklista a že aj on chce do doliny. Keď som napokon videl kade ideme, čudoval som sa, že sa nezabil. V lese sme našli chatu Tulák, ktorá nie je voľne prístupná, nemá ani terasu na prespatie a nie je ani na mape. Chvíľami bolo klesanie tak prudké, že som sa na prašnej ceste ledva udržal na nohách. Na záver nás čakalo prebrodenie sa cez mokrinu k mostu ponad potok Bystrica a boli sme na asfaltke. Obdivovali sme cestou ešte skaly PR Veľká skala. Auto sme našli v poriadku na parkovisku a mohli sme nastúpiť cestu domov. Pre zmenu sme radšej šli z Penhýbela lesnou cestou okolo chaty Mešter a Tomovho štálu do Malej Lehoty. Zastavili sme sa ešte pri zvyškoch Živánskej veže.

Sprcha studenou vodou na záhrade, štamprlík medoviny a guláš nás napokon po spaľujúcej túre dostali do pohody a my sme zase do noci kecali pri žiarivom Mesiaci.

2. deň

Slukove štále - sedlo pod Žarnovom – Žarnov – sedlo pod Žarnovom – Sladná skala – Buchlov – Zadná lúka – Spáčov – popod Lubenskú skalu – Hornoveská dolina – Slukove štále

V noci som zle spal. Neviem, či to spôsobil svietiaci Mesiac, sused behajúci s baterkou po lúke a hľadajúci zatúlané ovce, alebo únava z túry. Vstávali sme však zase o šiestej a naraňajkovaní sme po siedmej vyštartovali v ústrety novému dňu. V Malej Lehote sme sa zastavili pozrieť si Andezitové kamenné more. Pelé ho vychvaľoval, no keďže som videl to pri Vyhniach aj Krupine, tak som bol sklamaný.

Auto sme odstavili pri domoch v Slukových štáloch a hneď sme boli na žltej. Pekne pokosená, veľká zelená lúka, nás doviedla do lesa a po lesnej ceste sme pomaly vystúpali do sedla pod Žarnovom. V tejto časti Vtáčnika som ešte nebol a tak ma milo prekvapili perfektné výhľady od vrcholového kríža a symbolický cintorín pod ním. Dole pod skalou sme našli ohnisko, čo by asi v 5. stupni nemalo byť, ale tie výhľady od neho...Zapísal som nás do vrcholovej knihy a pokračovali sme späť do sedla.

Kto má rád skalnaté úseky, tak tomu sa musí úsek okolo Sladnej skaly veľmi páčiť. Rôzne roztrúsené skaly v lese a napokon veľká skala, ako vyhliadkový bod na hrebeň Vtáčnika a dolinu pod Suchou horou. O pár dní som sa dozvedel, že známy pred rokmi robil geodetické zameranie pre výstavbu tábora Lômy.

Zostup dolu okolo skaly bol o dušu. Prašný chodník sa šmýkal a závidel som Pelému paličky. To som ešte netušil, ako sa zase budeme škriabať od pamätného Jaseňa hore na Buchlov.

Jaseň má vraj okolo 250 rokov a veru sme si vedľa neho pripadali maličký. Tak nech ešte dlho stojí a pripomína okoloidúcim ich maličkosť!

V strmom stúpaní som sa potil a potil. Vcelku som bol rád, keď som zastal pri smerovníku Buchlov. Vybral som na najprv prezrieť skalu naľavo a keď dofučal Pelé, tak som šiel napravo ku krížu. Udivil som tým napokon sám seba, lebo po skalách nelozím rád. Ale ten výhľad fakt stál za trochu sebazaprenia. O to viacej som strnul, keď som zistil, že cesta dolu vedie komínom a rebríkmi. Napokon to bola aj pre mňa brnkačka, len tie rebríky sú už tak hrdzavé, že v bočniciach sú diery.

K Zadnej lúke to lesom bol už len kúsok. V lese som zbadal proti sebe idúce tričko Hiking. Keď som poriadne zaostril, bol v ňom Rado z To muši teamu s manželkou. Roky sme sa nevideli a tak bola radosť veľká. Oni odprevadili deti do Letného tábora a užívali si slobodu. Varovali nás, že zelená do Hornoveskej doliny skôr nie je ako je značená.

Mali 100-percentnú pravdu. Od TIM Zadná lúka sme zišli na lesnú cestu a v zákrute nám chlapíci poradili, aby sme šli lesným chodníčkom a nie po ceste. Vraj aj tak tam značka nie je a dole na ňu natrafíme. Mali pravdu, vyšli sme z lesa na cestu a zľava prišla zelená. Značku sme videli ešte raz a viac nie. Došli sme k veľkému senníku a oproti nemu stála zaujímavá skala. Ako keby ju niekto umelo postavil zo štyroch skál.

Cesta šla prudko doľava a rovno lesná cesta. Značka nikde a tak sme šli rovno. Lenže lesná cesta šla stále viacej doprava. Napokon sme kopírovali svahy Lubenskej skaly a keď cesta skončila, tak sme klesali lesom dolu doľava, až sme našli ďalšiu cestu a tá vyústila do doliny, kúsok od Mládežníckeho tábora. Pelé cestou našiel napriek suchu päť hríbov a tak mal niečo do polievky.

Z asfaltky sme odbočili doprava na lesnú cestu, ktorá vyústila na veľkú lúku nad Bridove štále. Trošku sme sa ešte museli predierať lesom, lebo všade boli ohradníky, ale napokon sme pri Vodnom zdroji narazili na lesnú cestu a vyšli z lesa tam, kde sme ráno doň vchádzali.

Absolútne mokré a bielo fľakaté tričká sme vymenili za suché z kufra auta a mohli sme nasadať. Pelé ma zaviezol do Partizánskeho na vlak a on sa vrátil na Nemčeky.

Ja som si dal skvelú zmrzlinu a ešte som sa poprechádzal námestím Partizánskeho. Žiaľ, jeho obuvnícku slávu už pripomínajú len ruiny fabriky, kvetinová topánka a umelecké dielo k 80-tinám Partizánskeho.

Fotogaléria k článku

Najnovšie